Rodové a regionálne aspekty zmien na trhu práce zasiahnutom pandémiou
V sektorovej štruktúre NSP/SRI zahrňuje sektor elektrotechnika nasledovné divízie SK NACE Rev. 2:
- Výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov,
- Výroba elektrických zariadení.
Sektorovo špecifickí zamestnanci (muži a ženy spolu) tvorili k 31. 12. 2020 približne 3,1 %-ný podiel na zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP/SRI, čím sa sektor radí medzi stredne veľké sektory. Pomerné zastúpenie mužov a žien vykonávajúcich sektorovo špecifické zamestnania bolo približne 63,8 % mužov a 36,2 % žien.
Z hľadiska nezamestnanosti tvorili sektorovo špecifickí UoZ (muži a ženy spolu) približne 2,3 %-ný podiel na celkovom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI. Ich podrobnejšia špecifikácia, vrátane regionálnej distribúcie a vývoja v čase pandémie nového koronavírusu, je uvedená v nasledujúcom texte.
Rodová štruktúra sektorovo špecifických uchádzačov o zamestnanie v sektore elektrotechnika od januára 2019 do decembra 2020
Celkový počet UoZ (t. j. mužov a žien spolu) s posledným vykonávaným zamestnaním typickým pre sektor elektrotechnika od marca 2020 do konca sledovaného obdobia, z dôvodu pandémie COVID-19, vzrástol približne o 32,8 %. Predošlé obdobie od januára 2019 do marca 2020 sa vyznačovalo nárastom UoZ, pričom ich počet sa zvýšil o 2,1 %. Celkovo tak počas sledovaného obdobia prišlo k zvýšeniu počtu UoZ o 35,7 %. Z hľadiska pohlavia prevažoval počet mužov UoZ. Podiel žien UoZ sa pohyboval od 41,3 % v apríli 2020 do 51,2 % v máji 2019. Celkovo sa podiel žien UoZ počas sledovaného obdobia znížil približne o 5,6 p. b. Najvyšší počet žien UoZ v tomto sektore (približne 1 760 osôb) bol v júli 2020 a ich najnižší počet (1 180) bol v novembri 2019. Najviac mužov UoZ bolo v júli 2020, a to 2 240, a najmenej, s počtom 1 250, ich bolo v novembri 2019. Celkovo sa počet žien UoZ zvýšil o 20,1 %. Pokles pred pandémiou COVID-19 predstavoval 5,4 % a od marca 2020 do konca sledovaného obdobia prišlo k nárastu približne o 26,9 %. Celkový nárast počtu mužov UoZ bol počas sledovaného obdobia vo výške 50,5 %. Obdobie pred pandémiou COVID-19 sa vyznačovalo ich nárastom o 9,3 %. Po vypuknutí pandémie COVID-19 sa počet mužov UoZ zvýšil o 37,8 %.
Miera špecifickej nezamestnanosti mužov a žien v sektore elektrotechnika v porovnaní s celoštátnou mierou za roky 2019 a 2020
Vyššie uvedený graf porovnáva mieru špecifickej nezamestnanosti v sektore elektrotechnika s mierou špecifickej nezamestnanosti v SR, a to v členení podľa pohlavia. Miera špecifickej nezamestnanosti mužov v tomto sektore bola v roku 2019 o 1,6 p. b. nižšia, ako miera špecifickej nezamestnanosti žien. V roku 2020 tento rozdiel predstavoval 1,4 p. b. Oproti SR bola v roku 2019 miera špecifickej nezamestnanosti u mužov nižšia o 0,8 p. b. a dosiahla 3,0 %. V roku 2020 bol tento rozdiel oproti SR 1,1 p. b., pričom miera špecifickej nezamestnanosti mužov dosiahla za sektor 4,8 %. Miera špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2019 bola 4,6 % a v roku 2020 to bolo 6,2 %. Miera špecifickej nezamestnanosti žien preto bola v roku 2019 oproti SR vyššia o 0,3 p. b., resp. o 0,2 p. b. vyššia v roku 2020. Medziročne miera špecifickej nezamestnanosti žien v sektore vzrástla o 1,6 p. b. a u mužov to bolo o 1,8 p. b.
Miera špecifickej nezamestnanosti žien v sektore elektrotechnika v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019
Z hľadiska regionálnej distribúcie bola v decembri 2019 miera špecifickej nezamestnanosti žien v troch krajoch vyššia, ako bol priemer sektora. Najvyššia špecifická nezamestnanosť žien v sektore bola v Košickom kraji, kde dosiahla 12,4 %. Pomerne vysoká miera špecifickej nezamestnanosti žien bola aj v Banskobystrickom kraji, a to 10,1 %. Naopak, najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2019 bola v Bratislavskom kraji, a to 0,5 %. Značne nízka miera špecifickej nezamestnanosti žien (približne 2,4 %) bola v tomto roku aj v Nitrianskom kraji.
Miera špecifickej nezamestnanosti žien v sektore elektrotechnika v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020
Pri pohľade na regionálnu distribúciu miery špecifickej nezamestnanosti žien v decembri 2020 možno konštatovať, že v troch krajoch prevýšila priemer sektora. Najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti žien v sektore bola v Košickom kraji, kde dosiahla 17,3 %. V tomto roku bol priemer sektora z hľadiska miery špecifickej nezamestnanosti žien výrazne prekročený aj v Banskobystrickom kraji, kde dosiahol 13,5 %. Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2020 bola v Bratislavskom kraji, a to 1,1 %. Aj v Trnavskom kraji bola nízka miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti žien, a to približne 2,7 %.
Miera špecifickej nezamestnanosti mužov v sektore elektrotechnika v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019
V decembri 2019 bola regionálna distribúcia miery špecifickej nezamestnanosti mužov v troch krajoch vyššia, ako priemerná hodnota sektora. V tomto sektore bola najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti mužov v Prešovskom kraji, kde dosiahla približne 6,8 %. Jej druhá najvyššia hodnota bola v Košickom kraji, a to 4,3 %. V opačnom spektre sa nachádzal Bratislavský kraj, kde bola v tomto roku najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti mužov, a to len 1,7 %. Okrem toho bola nízka miera špecifickej nezamestnanosti mužov aj v Nitrianskom kraji, a to 1,9 %.
Miera špecifickej nezamestnanosti mužov v sektore elektrotechnika v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020
December 2020 sa vyznačoval v rámci sektora elektrotechnika nadpriemernou mierou špecifickej nezamestnanosti mužov v troch krajoch. U mužov bola najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti v tomto sektore v Prešovskom kraji, kde to bolo 10,0 %. Za týmto krajom nasledoval Košický kraj, kde výška miery špecifickej nezamestnanosti mužov dosiahla 7,1 %. Najúspešnejším krajom s najnižšou mierou špecifickej nezamestnanosti bol Bratislavský kraj, v ktorom táto miera dosiahla 2,8 %. Druhá najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti, a to na úrovni 3,2 %, bola v Trenčianskom kraji.
Rozdiel vo výške miery špecifickej nezamestnanosti žien v sektore elektrotechnika v regionálnom členení podľa krajov v SR medzi 31.12.2019 a 31.12.2020
Medziročná zmena miery špecifickej nezamestnanosti žien počas pandémie COVID-19 (t. j. medzi decembrom 2019 a decembrom 2020) dosiahla v tomto sektore nárast o 1,6 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol dosiahnutý v Košickom kraji, a to 4,9 p. b. Vysoký nárast miery špecifickej nezamestnanosti žien bol zaznamenaný aj v Banskobystrickom kraji, a to 3,4 p. b. Na druhej strane spektra sa z hľadiska vývoja miery špecifickej nezamestnanosti žien nachádzal Trenčiansky kraj, kde medziročný pokles predstavoval 0,1 p. b. a Trnavský kraj, kde nárast predstavoval 0,1 p. b.
Rozdiel vo výške miery špecifickej nezamestnanosti mužov v sektore elektrotechnika v regionálnom členení podľa krajov v SR medzi 31.12.2019 a 31.12.2020
Medziročne (t. j. medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020) dosiahla v tomto sektore zmena miery špecifickej nezamestnanosti mužov zvýšenie približne o 1,8 p. b. Na základe porovnania krajov bol najvyšší nárast dosiahnutý v Prešovskom kraji, a to 3,2 p. b. Vysoký nárast miery špecifickej nezamestnanosti mužov počas pandémie COVID-19 bol zaznamenaný aj v Banskobystrickom kraji (nárast o 3,0 p. b.). Lepšie na tom z hľadiska dynamiky miery špecifickej nezamestnanosti boli muži v Trenčianskom kraji s nárastom o 1,1 p. b. a muži v Bratislavskom kraji, kde nárast predstavoval iba 1,2 p. b.
Špecifická nezamestnanosť v sektore elektrotechnika sa najvýraznejšie prejavila v počte žien, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali niektoré zo zamestnaní:
- montážna pracovníčka (operátorka) káblových zväzkov,
- montážna pracovníčka (operátorka) elektronických zariadení,
- montážna pracovníčka (operátorka) elektrických zariadení.
Obdobne aj u mužov išlo najmä o tie osoby, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:
- montážny pracovník (operátor) káblových zväzkov,
- stavebný a prevádzkový elektrikár,
- elektromechanik (okrem banského).
V sektore elektrotechnika v rokoch 2019 aj 2020 prevyšoval počet mužov UoZ nad počtom žien UoZ, avšak miera špecifickej nezamestnanosti v sektore dosahovala v sledovanom období vyššie hodnoty u žien. Dôvodom bolo, že z celkového počtu žien, ktoré vykonávali sektorovo špecifické zamestnania, či už aktuálne k 31. 12. 2020 alebo bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ, tvorili ženy UoZ približne 6,2 %. V prípade mužského pohlavia bol príslušný podiel menší, a to približne 4,8 %. V období medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020 prišlo v SR k približne rovnakému zvýšeniu miery špecifickej nezamestnanosti u oboch pohlaví. Z regionálneho hľadiska boli nezamestnanosťou mužov aj žien zasiahnuté najmä Košický, Prešovský a Banskobystrický kraj, a to absolútnym počtom UoZ aj ich medziročným prírastkom. Tak u mužov, ako aj u žien sa zvýšenie nezamestnanosti prejavilo najmä v zamestnaniach, ktoré sú klasifikované v hlavnej triede zamestnaní 8 – Operátori a montéri strojov a zariadení, u mužov taktiež v hlavnej triede 7 – Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci.
