Charakteristika vývojových tendencií v oblasti ľudských zdrojov a inovácií v sektorovej štruktúre NSP/SRI
Sektor z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 zahrňuje divízie ekonomických činností 26 Výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov a 27 Výroba elektrických zariadení, ktoré patria do sekcie C – PRIEMYSELNÁ VÝROBA.
Vekovo-pohlavná pyramída mužov a žien zamestnaných v rámci sektora elektrotechnika v SR za roky 2009 a 2018 (celkový počet osôb = 100 %)
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI.
Sektorové špecifiká trhu práce sú determinované najmä kvalitatívnymi a kvantitatívnymi aspektmi pracovných síl, formovanými prostredníctvom prebiehajúcich demografických javov, a to s osobitným zreteľom na procesy biologickej, vzdelanostnej a profesijnej reprodukcie ľudských zdrojov. Štruktúrne zmeny nastávajúce vo vývoji demografickej skladby obyvateľstva a ekonomických činností v národnom hospodárstve SR za obdobie uplynulých 10 rokov sa prejavili taktiež vo vekovo – pohlavnej skladbe osôb zamestnaných v sektore elektrotechnika. V porovnaní s rokom 2009 celkovo do roku 2018 v rámci sektora najvýraznejšie vzrástol podiel zamestnaných osôb patriacich do vekovej skupiny 55 až 59 rokov, na druhej strane najvýraznejšie poklesol v rámci vekovej skupiny 20 až 24 rokov. V roku 2018 bol najvyšší podiel osôb zamestnaných v rámci sektora vo vekovej skupine 40 až 44 rokov. Najsilnejšie zastúpenie zamestnancov mužského pohlavia v rámci sektora elektrotechnika bolo v roku 2018 vo vekovej skupine 35 až 39 rokov, keď ich pomerné zastúpenie dosiahlo 8,0 % z celkového počtu osôb zamestnaných v sektore. U žien bola v roku 2018 s relatívnym podielom 7,8 % na celkovom počte osôb zamestnaných v tomto sektore najpočetnejšia veková skupina 40 až 44 rokov. Výsledkom vzájomného spolupôsobenia demografických a ekonomických procesov za obdobie rokov 2009 až 2018 je celkový nárast zastúpenia vyšších vekových kategórií v sektore elektrotechnika, a to pri súčasnom znížení podielu mladých ľudí vo veku do 29 rokov.
Vývoj výdavkov na inovácie v divíziách SK NACE Rev. 2 za sektor elektrotechnika v SR v rokoch 2008 až 2016 v tis. EUR
Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI.
V sektore elektrotechnika existujú 2 divízie, v rámci ktorých boli identifikované a zverejnené informácie o výdavkoch na inovácie. Najviac výdavkov vynaložených ročne na inovácie počas sledovaného obdobia bolo v roku 2012 v divízii 27 Výroba elektrických zariadení, a to 91 066 tis. EUR. V tejto divízii súčasne počas sledovaného obdobia najvýraznejšie vzrástol objem výdavkov na inovácie v absolútnych číslach aj relatívnych číslach, pričom tento nárast medzi rokmi 2008 a 2016 predstavoval 28 543 tis. EUR, resp. 126 %. V divízii 26 Výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov bol počas sledovaného obdobia evidovaný percentuálny nárast vo výške 28 %, avšak v roku 2014 bolo maximum výdavkov na inovácie až vo výške 68 527 tis. EUR. Najvyššie priemerné ročné výdavky na inovácie boli evidované v divízii 27 Výroba elektrických zariadení, kde to bolo v priemere 59 193 tis. EUR, na druhej strane najnižší ročný priemer zaznamenala divízia 26 Výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov, a to 24 572 tis. EUR.
Nástup a výstup osôb do zamestnania a zo zamestnania v rámci sektora elektrotechnika v SR v roku 2018
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI.
Najvyšší nástup osôb do pracovného pomeru v sektore elektrotechnika bol v roku 2018 evidovaný v hlavnej triede 8 Operátori a montéri strojov a zariadení, kde bolo ako nastupujúcich evidovaných približne 4 100 osôb. V rámci tohto sektora vystúpilo zo zamestnania najviac osôb vykonávajúcich pracovné činnosti rovnako v hlavnej triede 8 Operátori a montéri strojov a zariadení, a to približne 3 400 osôb. Z hľadiska rozdielu medzi nástupom a výstupom zamestnaných osôb prišlo k najvyššiemu prírastku v hlavnej triede 8 Operátori a montéri strojov a zariadení, ktorý dosiahol približne 700 osôb. Odlišná situácia bola v hlavnej triede 1 Zákonodarcovia, riadiaci pracovníci, kde sa počet zamestnaných osôb takmer nezmenil.
Regionálna distribúcia zamestnancov v sektore elektrotechnika na základe vzdelanostnej úrovne a podiel mzdy žien na mzde mužov podľa samosprávnych krajov v SR za rok 2018
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI.
Z regionálneho hľadiska dosahuje v rámci sektora elektrotechnika mzda žien v pomere ku mzde mužov svoje maximum v Banskobystrickom kraji, a to na úrovni 86 % zo mzdy mužov. Druhá najvyššia hodnota z hľadiska porovnania miezd žien a mužov v rámci sektora bola dosiahnutá v Trnavskom kraji, kde bol podiel mzdy žien na mzde mužov vo výške 73 %. Podiel na úrovni 72 % bol dosiahnutý v Nitrianskom kraji a tým pádom sa tento kraj nachádza na tretej pozícii z hľadiska komparácie miezd žien a mužov v sektore. Na druhej strane, najmenej ženy zarábajú v porovnaní s mužmi v Košickom kraji, kde ich mzda oproti mzde mužov dosahuje 63 %. Menej priaznivé mzdové pomery žien vzhľadom k mužom sú z hľadiska tohto sektora aj v Bratislavskom kraji, kde je príslušný podiel na úrovni 64 % a rovnaká hodnota je aj v Žilinskom kraji.
Pri rozbore regionálnej zamestnanosti z hľadiska vzdelanostnej úrovne v sektore elektrotechnika bol identifikovaný najvyšší počet zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním v Trenčianskom kraji, ktorý dosiahol približne 2 700 osôb. V Žilinskom kraji bolo na tejto vzdelanostnej úrovni približne 1 400 zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním. Naopak, najmenej zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním bolo v Banskobystrickom kraji nasledovanom Trnavským krajom, v ktorých bol počet zamestnaných osôb približne 200, respektíve 800. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním v Bratislavskom kraji, kde bol ich podiel 35 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora v kraji. Bratislavský kraj bol nasledovaný Košickým krajom, kde podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním dosiahol 27 %. Na druhej strane, v Banskobystrickom kraji bol podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním len 10 % a druhá najnižšia hodnota po Banskobystrickom kraji bola u zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním dosiahnutá v Nitrianskom kraji, a to 15 %.
Pri rozbore zamestnaných osôb z ďalšej vzdelanostnej úrovne bol identifikovaný najvyšší počet zamestnaných osôb s maturitou v Trenčianskom kraji, kde ich počet dosiahol približne 6 400 osôb.
V Nitrianskom kraji bolo na tejto vzdelanostnej úrovni zamestnaných osôb s maturitou približne 3 400. Naopak, najmenej zamestnaných osôb s maturitou bolo v Banskobystrickom kraji nasledovanom Bratislavským krajom, v ktorých dosiahol počet zamestnaných osôb s maturitou zhodne približne 1 000 osôb. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb s maturitou v Banskobystrickom kraji, kde bol ich podiel 47 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora a kraja. Banskobystrický kraj bol nasledovaný Trenčianskym krajom, kde podiel zamestnaných osôb s maturitou dosiahol 44 %. Na druhej strane, v Trnavskom kraji a v Bratislavskom kraji bol podiel zamestnaných osôb s maturitou len 33 %.
V prípade zamestnaných osôb bez maturity bol identifikovaný ich najvyšší počet v Trenčianskom kraji, ktorý dosiahol cca 5 700 osôb. V Nitrianskom kraji bolo v tejto vzdelanostnej úrovni z hľadiska ich počtu evidovaných približne 3 500 zamestnaných osôb bez maturity. Naopak, najmenej zamestnaných osôb bez maturity bolo v Banskobystrickom kraji nasledovanom Košickým krajom, v ktorých počet zamestnaných osôb bez maturity v oboch prípadoch dosiahol cca 900 osôb. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb bez maturity v Trnavskom kraji, ktorý bol 52 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora a kraja. Trnavský kraj bol nasledovaný Prešovským krajom, kde podiel zamestnaných osôb bez maturity dosiahol 44 %. Na druhej strane, v Košickom kraji bol podiel zamestnaných osôb bez maturity len 31 % a druhá najnižšia hodnota po Košickom kraji bola u zamestnaných osôb bez maturity dosiahnutá v Bratislavskom kraji, a to približne 32 %.
