Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Sektorová štruktúra NSP/SRI určila agregáciou divízií SK NACE Rev. 2 špecifické sektory hospodárstva, pričom v rámci tejto časti bude charakterizovaný sektor doprava, logistika, poštové služby. Tento sektor možno charakterizovať ako sektor s vysokým početným zastúpením jednotlivých divízií SK NACE Rev. 2. Celkovo sa v sektore nachádza päť divízií SK NACE Rev. 2, pričom ich názvy sú nasledovné: Pozemná doprava a doprava potrubím, Vodná doprava, Letecká doprava, Skladové a pomocné činnosti v doprave, Poštové služby a služby kuriérov.
Špecifická nezamestnanosť v sektore doprava, logistika, poštové služby v období od januára 2019 do decembra 2020 prirodzene podliehala vplyvu pandémie a sprievodným opatreniam. Z vyššie uvedeného grafu je možné vidieť jej zmeny v čase. Najvyššia sektorovo špecifická nezamestnanosť bola v júli 2020, a to na úrovni 7,5 %. V auguste 2020 sa špecifická nezamestnanosť v tomto sektore držala na veľmi podobnej úrovni a dosiahla mieru 7,5 %. V sledovanom období bola najnižšia špecifická nezamestnanosť v sektore doprava, logistika, poštové služby v júni 2019, a to 4,1 %. V tomto období dosiahla priemerná výška sektorovo špecifickej nezamestnanosti 5,4 %, čo je približne o 0,4 p. b. viac, ako celoslovenská priemerná špecifická nezamestnanosť. Od januára 2019 do marca 2020 bola špecifická sektorová nezamestnanosť približne rovnaká, ako priemer za všetky sektory spolu. Od apríla 2020 v dôsledku pandémie nastala na trhu práce v celej SR zmena, pričom v tomto sektore od marca do decembra 2020 špecifická nezamestnanosť vzrástla o 2,1 p. b. Najvyšší rozdiel oproti SR bol v auguste 2020, a to na úrovni 1,2 p. b. Na druhej strane najnižší rozdiel je možné vidieť v januári 2019, a to -0,1 p. b. Najvýraznejší mesačný nárast sektorovo špecifickej nezamestnanosti nastal medzi marcom 2020 a aprílom 2020 a predstavoval 1,5 p. b. Pomerne výrazný mesačný nárast sektorovo špecifickej nezamestnanosti bol zaznamenaný aj medzi aprílom 2020 a májom 2020, a to na úrovni 0,6 p. b. Naopak, najvyšší pokles mesačnej nezamestnanosti v sektore (o 0,4 p. b.) nastal medzi augustom 2020 a septembrom 2020.
Z hľadiska regionálnej distribúcie sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v decembri 2020 v piatich krajoch nezamestnanosť vyššia, ako je priemer sektora. Najvyššia špecifická nezamestnanosť v sektore bola v Prešovskom kraji, kde dosiahla 10,9 %. Pomerne vysoká hodnota sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola aj v Košickom kraji, a to 9,6 %. Naopak, najnižšia sektorovo špecifická nezamestnanosť bola v Bratislavskom kraji, a to 3,3 %. Nízka sektorovo špecifická nezamestnanosť (5,6 %) bola aj v Žilinskom kraji.
Ročná zmena sektorovo špecifickej nezamestnanosti dosiahla nárast o 2,6 p. b. Najvyšší nárast bol dosiahnutý v Trnavskom kraji (4,1 p. b.). Vysoký nárast bol zaznamenaný aj v Trenčianskom kraji (o 3,3 p. b.). Lepšie na tom boli Bratislavský kraj s nárastom o 1,4 p. b. a Žilinský kraj, kde nárast predstavoval 2,1 p. b.
Sektorovo špecifická nezamestnanosť má najmä v dlhšom časovom horizonte úzku súvislosť s početnosťou organizácií a tržbami, ktoré organizácie dosahujú poskytovaním dopravných, logistických a poštových služieb. Ide práve o zamestnávateľské organizácie, ktoré v rámci personálnych procesov prijímajú a uvoľňujú zamestnancov, sú miestom uplatnenia ľudí a ich odmeňovania z prostriedkov tržieb. Zároveň je na fungovanie organizácií a zabezpečenie tržieb nutná práca kvalifikovaných zamestnancov, ktorých odborné vedomosti, zručnosti a schopnosti sú na základe konsenzu sociálnych partnerov v SR koordinovane rozvíjané v sektorovej štruktúre NSP/SRI.
Počet organizácií v divízii 49 Pozemná doprava a doprava potrubím v období rokov 2010 a 2018 vzrástol o 4 582 organizácií, čo predstavuje nárast o 39,9 %. Tento trend najvýraznejšie ovplyvnil rast medzi rokmi 2010 a 2011, kedy vzniklo 1 546 organizácií. Nárast medzi týmito rokmi predstavoval 33,7 % z celkového nárastu počtu organizácií. Vývoj tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu a početnosť organizácií vykazovali v sledovanom období rokov 2010 až 2018 strednú úroveň vzájomnej závislosti. Celkový nárast medzi rokmi 2010 a 2018 dosiahol 66 tis. EUR, čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení nárast o 21,5 %. Najvyšší nárast bol medzi rokmi 2012 a 2013, čo predstavuje zvýšenie tržieb za vlastné výkony a tovar na jednu organizáciu o 41 tis. EUR. Vzhľadom na výrazný rast počtu organizácií a menej výrazný nárast tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu možno skonštatovať, že počas sledovaného obdobia vznikali primárne organizácie s nižšími tržbami za vlastné výkony a tovar.
Počet organizácií v divízii 50 Vodná doprava v období rokov 2010 a 2018 vzrástol o 17 organizácií, čo predstavuje nárast o 45,9 %. Tento trend najvýraznejšie ovplyvnil rast medzi rokmi 2016 a 2017, kedy vzniklo 25 organizácií. Nárast medzi týmito rokmi predstavoval 147,1 % z celkového nárastu počtu organizácií. Vývoj tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu je tiež ovplyvnený zmenou v počte organizácií. Celkový nárast medzi rokmi 2010 a 2018 dosiahol 126 tis. EUR, čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení nárast o 12,6 %. Najvyšší nárast bol medzi rokmi 2013 a 2014, čo predstavuje zvýšenie tržieb za vlastné výkony a tovar na jednu organizáciu o 886 tis. EUR. Vzhľadom na rast počtu organizácií a miernejší nárast tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu možno skonštatovať, že počas sledovaného obdobia vznikali primárne organizácie s nízkymi tržbami za vlastné výkony a tovar.
Počet organizácií v divízii 51 Letecká doprava v období rokov 2010 a 2018 vzrástol o 60 organizácií, čo predstavuje nárast o 666,7 %. Tento trend najvýraznejšie ovplyvnil rast medzi rokmi 2014 a 2015, kedy vzniklo 16 organizácií. Nárast medzi týmito rokmi predstavoval 26,7 % z celkového nárastu počtu organizácií. Vývoj tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu ovplyvnila tiež zmena v počte organizácií. Celkový pokles medzi rokmi 2010 a 2018 dosiahol 4 321 tis. EUR, čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení pokles o 60,8 %. Najvyšší pokles bol medzi rokmi 2012 a 2013, čo predstavuje zníženie tržieb za vlastné výkony a tovar na jednu organizáciu o 5 934 tis. EUR. Vzhľadom na rast počtu organizácií a pokles tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu možno skonštatovať, že počas sledovaného obdobia vznikali primárne organizácie s nízkymi tržbami za vlastné výkony a tovar.
Počet organizácií v divízii 52 Skladové a pomocné činnosti v doprave v období rokov 2010 a 2018 vzrástol o 1 504 organizácií, čo predstavuje nárast o 61,3 %. Tento trend najvýraznejšie ovplyvnil rast medzi rokmi 2010 a 2011, kedy vzniklo 862 organizácií. Nárast medzi týmito rokmi predstavoval 57,3 % z celkového nárastu počtu organizácií. Vývoj tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu je ovplyvnený zmenou v počte organizácií. Celkový pokles medzi rokmi 2010 a 2018 dosiahol 15 tis. EUR, čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení pokles o 1,7 %. Najvyšší pokles bol medzi rokmi 2010 a 2011, čo predstavuje zníženie tržieb za vlastné výkony a tovar na jednu organizáciu o 173 tis. EUR. Vzhľadom na rast počtu organizácií a pokles tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu možno skonštatovať, že počas sledovaného obdobia vznikali primárne organizácie s nižšími tržbami za vlastné výkony a tovar.
Počet organizácií v divízii 53 Poštové služby a služby kuriérov v období rokov 2010 a 2018 vzrástol o 1 293 organizácií, čo predstavuje nárast o 441,3 %. Tento trend najvýraznejšie ovplyvnil rast medzi rokmi 2016 a 2017, kedy vzniklo 319 organizácií. Nárast medzi týmito rokmi predstavoval 24,7 % z celkového nárastu počtu organizácií. Vývoj tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu výrazne ovplyvnila zmena v počte organizácií. Celkový pokles medzi rokmi 2010 a 2018 dosiahol 1 189 tis. EUR, čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení pokles o 73,8 %. Najvyšší pokles bol medzi rokmi 2010 a 2011, čo predstavuje zníženie tržieb za vlastné výkony a tovar na jednu organizáciu o 261 tis. EUR. Vzhľadom na rast počtu organizácií a pokles tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu možno skonštatovať, že počas sledovaného obdobia vznikali primárne organizácie s nízkymi tržbami za vlastné výkony a tovar.
Špecifická nezamestnanosť v sektore doprava, logistika, poštové služby sa pohybovala na podobnej úrovni ako priemer SR, avšak z dôvodu pandémie COVID-19 začal rozdiel v neprospech tohto sektora narastať. Z regionálneho hľadiska za zmienku stojí výraznejší medziročný nárast sektorovo špecifickej nezamestnanosti v Trnavskom kraji. V divízii 49 Pozemná doprava a doprava potrubím mierne rástol počet organizácií aj výška tržieb na jednu organizáciu. V divíziách 50 Vodná doprava a 52 Skladové a pomocné činnosti v doprave bol evidentný rastúci trend z hľadiska počtu organizácií, avšak výška tržieb na jednu organizáciu mala pomerne rozmanitý vývoj. V divízii 51 Letecká doprava počet organizácií po celý čas rástol, tržby na jednu organizáciu však boli po poklese v rokoch 2012 a 2013 pomerne stabilné. V divízii 53 Poštové služby a služby kuriérov počet organizácii dynamicky rástol a výška tržieb na jednu organizáciu naopak dynamicky klesala.
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.