Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Sektorová štruktúra NSP/SRI určila agregáciou divízií SK NACE Rev. 2 špecifické sektory hospodárstva, pričom v rámci tejto časti bude charakterizovaný sektor chémia a farmácia. Tento sektor možno charakterizovať ako sektor s priemerným početným zastúpením jednotlivých divízií SK NACE Rev. 2. Celkovo sa v sektore nachádzajú štyri divízie SK NACE Rev. 2, pričom ich názvy sú nasledovné: Výroba koksu a rafinovaných ropných produktov, Výroba chemikálií a chemických produktov, Výroba základných farmaceutických výrobkov, prípravkov, Výroba výrobkov z gumy a plastu.
Špecifická nezamestnanosť v sektore chémia a farmácia v období od januára 2019 do decembra 2020 prirodzene podliehala vplyvu pandémie a sprievodným opatreniam. Z vyššie uvedeného grafu je možné vidieť jej zmeny v čase. Najvyššia sektorovo špecifická nezamestnanosť bola v júli 2020, a to na úrovni 4,5 %. V auguste 2020 sa špecifická nezamestnanosť v tomto sektore držala na veľmi podobnej úrovni a dosiahla mieru 4,4 %. V sledovanom období bola najnižšia špecifická nezamestnanosť v sektore chémia a farmácia v septembri 2019, a to 2,6 %. V tomto období dosiahla priemerná výška sektorovo špecifickej nezamestnanosti 3,3 %, čo je približne o 1,7 p. b. menej, ako celoslovenská priemerná špecifická nezamestnanosť. Od januára 2019 do marca 2020 bola špecifická sektorová nezamestnanosť výrazne nižšia, ako celoslovenský priemer. Od apríla 2020 v dôsledku pandémie nastala na trhu práce v celej SR zmena, pričom v tomto sektore od marca do decembra 2020 špecifická nezamestnanosť vzrástla o 0,8 p. b. Najmenej výrazný rozdiel oproti SR bol v júni 2019, a to na úrovni -1,3 p. b. Na druhej strane najvýraznejší rozdiel je možné vidieť v decembri 2020, a to -2,4 p. b. Najvýraznejší mesačný nárast sektorovo špecifickej nezamestnanosti nastal medzi aprílom 2020 a májom 2020 a predstavoval 0,4 p. b. Pomerne výrazný mesačný nárast sektorovo špecifickej nezamestnanosti bol zaznamenaný aj medzi marcom 2020 a aprílom 2020, a to na úrovni 0,4 p. b. Naopak, najvyšší pokles mesačnej nezamestnanosti v sektore (o 0,2 p. b.) nastal medzi septembrom 2020 a októbrom 2020.
Z hľadiska regionálnej distribúcie sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v decembri 2020 v troch krajoch nezamestnanosť vyššia ako je priemer sektora. Najvyššia špecifická nezamestnanosť v sektore bola v Prešovskom kraji, kde dosiahla 9,7 %. Pomerne vysoká hodnota sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola aj v Košickom kraji, a to 8,4 %. Naopak, najnižšia sektorovo špecifická nezamestnanosť bola v Bratislavskom kraji, a to 0,4 %. Nízka sektorovo špecifická nezamestnanosť (2,1 %) bola aj v Trnavskom kraji.
Ročná zmena sektorovo špecifickej nezamestnanosti dosiahla nárast o 1,1 p. b. Najvyšší nárast bol dosiahnutý v Košickom kraji (4,1 p. b.). Vysoký nárast bol zaznamenaný aj v Trenčianskom kraji (o 2,4 p. b.). Lepšie na tom boli Prešovský kraj s poklesom o 1,5 p. b. a Bratislavský kraj, kde pokles predstavoval 0,1 p. b.
Sektorovo špecifická nezamestnanosť má najmä v dlhšom časovom horizonte úzku súvislosť s početnosťou organizácií a tržbami, ktoré organizácie dosahujú úspešným predajom produktov chemického a farmaceutického priemyslu. Práve zamestnávateľské organizácie prijímajú a uvoľňujú zamestnancov, sú miestom pôsobenia ľudských zdrojov a ich odmeňovania z prostriedkov tržieb. Súčasne je na fungovanie organizácií a zabezpečenie tržieb nevyhnutná práca kvalifikovaných zamestnancov, ktorých odborné vedomosti, zručnosti a schopnosti sú na základe konsenzu sociálnych partnerov v SR kontinuálne rozvíjané v sektorovej štruktúre NSP/SRI.
Počet organizácií v divízii 20 Výroba chemikálií a chemických produktov v období rokov 2010 a 2018 vzrástol o 288 organizácií, čo predstavuje nárast o 101,8 %. Tento trend najvýraznejšie ovplyvnil rast medzi rokmi 2017 a 2018, kedy vzniklo 82 organizácií. Nárast medzi týmito rokmi predstavoval 28,5 % z celkového nárastu počtu organizácií. Vývoj tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu a početnosť organizácií vykazovali v sledovanom období rokov 2010 až 2018 strednú úroveň vzájomnej závislosti. Celkový pokles medzi rokmi 2010 a 2018 dosiahol 4 166 tis. EUR, čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení pokles o 58,3 %. Najvyšší nárast bol medzi rokmi 2010 a 2011, čo predstavuje zvýšenie tržieb za vlastné výkony a tovar na jednu organizáciu o 2 665 tis. EUR. Vzhľadom na rast počtu organizácií a pokles tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu možno skonštatovať, že počas sledovaného obdobia vznikali primárne organizácie s nízkymi tržbami za vlastné výkony a tovar.
Počet organizácií v divízii 21 Výroba základných farmaceutických výrobkov a farmaceutických prípravkov v období rokov 2010 a 2018 vzrástol o 1 organizáciu, čo predstavuje nárast o 3,8 %. Tento trend výrazne ovplyvnil pokles medzi rokmi 2012 a 2013, kedy zaniklo 6 organizácií. Vývoj tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu tiež ovplyvnila zmena v počte organizácií. Celkový pokles medzi rokmi 2010 a 2018 dosiahol 5 384 tis. EUR, čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení pokles o 43,7 %. Najvyšší pokles bol medzi rokmi 2012 a 2013, čo predstavuje zníženie tržieb za vlastné výkony a tovar na jednu organizáciu o 3 235 tis. EUR. Vzhľadom na mierny pokles počtu organizácií a výrazný pokles tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu možno skonštatovať, že počas sledovaného obdobia zanikali primárne organizácie s vyššími tržbami za vlastné výkony a tovar.
Počet organizácií v divízii 22 Výroba výrobkov z gumy a plastu v období rokov 2010 a 2018 vzrástol o 180 organizácií, čo predstavuje nárast o 11,4 %. Tento trend najvýraznejšie ovplyvnil rast medzi rokmi 2015 a 2016, kedy vzniklo 161 organizácií. Nárast medzi týmito rokmi predstavoval 89,4 % z celkového nárastu počtu organizácií. Vývoj tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu je ovplyvnený zmenou v počte organizácií. Celkový nárast medzi rokmi 2010 a 2018 dosiahol 1 005 tis. EUR, čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení nárast o 56,7 %. Najvyšší nárast bol medzi rokmi 2010 a 2011, čo predstavuje zvýšenie tržieb za vlastné výkony a tovar na jednu organizáciu o 340 tis. EUR. Vzhľadom na mierny rast počtu organizácií a značný nárast tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu možno skonštatovať, že počas sledovaného obdobia vznikali primárne organizácie s vyššími tržbami za vlastné výkony a tovar.
Sektor chémia a farmácia mal počas celého sledovaného obdobia nižšiu špecifickú nezamestnanosť ako SR a po vypuknutí pandémie COVID-19 sa tento rozdiel ešte prehĺbil. Najvyššia sektorovo špecifická nezamestnanosť na konci sledovaného obdobia bola v Prešovskom kraji a najvyšší nárast nezamestnanosti zaznamenal Košický kraj. V tomto sektore má každá divízia iný trend vývoja počtu organizácií a tržieb na jednu organizáciu. V divízii 20 Výroba chemikálií a chemických produktov rástol počet organizácií a klesali tržby na jednu organizáciu, divízia 21 Výroba základných farmaceutických výrobkov a farmaceutických prípravkov nemá jednoznačný trend vývoja početnosti organizácií, avšak tržby klesali. Divízia 22 Výroba výrobkov z gumy a plastu rovnako nemá jednoznačný trend vývoja početnosti organizácií, no tržby na jednu organizáciu tu rástli.
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.