Vplyv pandémie koronavírusu na trh práce z hľadiska úrovne zručností uplatňovaných na pracovných miestach v sektorovej štruktúre NSP/SRI
Z hľadiska ekonomických činností realizovaných v sektorovej štruktúre NSP/SRI kreujú sektor chémia a farmácia nasledovné divízie SK NACE Rev. 2:
- Výroba koksu a rafinovaných ropných produktov,
- Výroba chemikálií a chemických produktov,
- Výroba základných farmaceutických výrobkov, prípravkov,
- Výroba výrobkov z gumy a plastu.
Sektorovo špecifickí zamestnanci tvorili k 31. 10. 2021 približne 2 %-ný podiel na celkovej zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP/SRI, čím sa sektor radí medzi menšie sektory. Pomerné zastúpenie jednotlivých úrovní zručností uplatňovaných sektorovo špecifickými zamestnancami prezentuje nasledujúci graf.
Štruktúra sektorovo špecifických zamestnancov v členení podľa úrovne zručností v sektore chémia a farmácia k 31. 10. 2021
V sektore chémia a farmácia si približne 68 % sektorovo špecifických pracovných príležitostí vyžadovalo strednú úroveň zručností, približne 29 % malo požiadavky na vysokú úroveň zručností a nízku úroveň zručností uplatňovali približne 3 % sektorovo špecifických zamestnancov.
Sektorovo špecifickí UoZ spolu tvorili k 31. 10. 2021 približne 1 %-ný podiel na úhrnnom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI. Ich podrobnejšia špecifikácia z hľadiska úrovne zručností uplatňovaných bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ, ako aj porovnanie s rovnakým obdobím roku 2019, sú uvedené nižšie.
Štruktúra sektorovo špecifických uchádzačov o zamestnanie v členení podľa úrovne zručností v sektore chémia a farmácia k 31. 10. 2021 a k 31. 10. 2019
Sektorovo špecifickí zamestnanci v sektore chémia a farmácia vykonávali prevažne pracovné činnosti vyžadujúce strednú úroveň zručností a taktiež najvyšší počet sektorovo špecifických UoZ vykonával bezprostredne pred ich zaradením do evidencie UoZ zamestnania, ktoré si vyžadovali takúto úroveň zručností. Z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ ich bolo približne 76 %. Približne 22 % sektorovo špecifických UoZ vykonávalo pred ich zaradením do evidencie UoZ pracovné úlohy na vysokej úrovni zručností. Najmenej sektorovo špecifických UoZ bolo s predchádzajúcou praxou na nízkej úrovni zručností, a to cca 2 %.
V sledovanom období od 31. 10. 2019 do 31. 10. 2021 sa v sektore chémia a farmácia počet sektorovo špecifických UoZ s predchádzajúcim zamestnaním na prevažnej, t. j. na strednej úrovni zručností, zvýšil približne o 420 osôb, t. j. viac ako o 28 %. Ostatné dve zručnostné úrovne zaznamenali zníženie počtu sektorovo špecifických UoZ, i keď rádovo išlo len o jednotky osôb.
Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na vysokej úrovni zručností v sektore chémia a farmácia v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31. 10. 2021
V členení podľa územnosprávneho usporiadania SR bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v prípade vysokej úrovne zručností v šiestich samosprávnych krajov SR vyššia, ako celoštátna priemerná hodnota v rámci sektora. V chémii a farmácii bola najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na danej úrovni zručností zaznamenaná v Banskobystrickom kraji, kde dosiahla viac ako 4 %. V opačnom spektre sa nachádzal sektorovo silný Bratislavský aj Nitriansky kraj, kde bola zaznamenaná miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti nižšia ako 2 %. Sektorovo špecifická nezamestnanosť v sektore chémia a farmácia sa v prípade vysokej úrovne zručností prejavila v období od 31. 10. 2019 do 31. 10. 2021 len minimálne, aj to v pozitívnom znižovaní miery nevyužitých sektorovo špecifických ľudských zdrojov. Medzi kvantitatívne výraznejšie zmeny patrilo najmä zníženie počtu tých UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnanie Chemický technik (laborant) v priemyselnej výrobe.
Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na strednej úrovni zručností v sektore chémia a farmácia v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31. 10. 2021
Pri regionálnom pohľade na mieru sektorovo špecifickej nezamestnanosti v prípade strednej zručnostnej kategórie možno konštatovať, že v troch krajoch prevýšila celoštátny priemer sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v sektore chémia a farmácia bola zaznamenaná v Košickom kraji, kde dosiahla necelých 12 %. Priemer sektora bol z hľadiska miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti výrazne prekročený aj v Prešovskom kraji, dosiahol tam viac ako 10 %. Iba minimálna miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na strednej úrovni zručností bola zaznamenaná v sektorovo kľúčovom Bratislavskom kraji. Taktiež v Nitrianskom kraji bola pomerne nízka miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na strednej zručnostnej úrovni, a to iba tesne nad 1 %. V prípade strednej úrovne zručností sa sektorovo špecifická nezamestnanosť v chémii a farmácii najvýraznejšie prejavila v počte UoZ, ktorí pred ich zaradením do evidencie vykonávali zamestnania:
- Operátor stroja na výrobu výrobkov z plastov,
- Montážny pracovník gumárenských, plastových výrobkov,
- Operátor stroja na výrobu výrobkov z gumy.
Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na nízkej úrovni zručností v sektore chémia a farmácia v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31. 10. 2021
Na nízkej úrovni zručností sa sektorovo špecifická nezamestnanosť v sektore chémia a farmácia prejavila najmä v Prešovskom a Banskobystrickom kraji. Značný vplyv na zvýšenie regionálnej miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti v období pandémie nového koronavírusu mal aj návrat do miesta trvalého pobytu u tých osôb, ktoré boli uvoľnené z pracovného pomeru v inom regióne, vrátane zahraničia. V Prešovskom kraji atakovala hodnota sledovaného ukazovateľa 23 %, nasledovaná Banskobystrickým krajom s hodnotou viac ako 10 %. Naopak, minimálna miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v Trenčianskom, Žilinskom a Bratislavskom kraji. Sektorovo špecifická nezamestnanosť v chémii a farmácii sa v prípade nízkej úrovne zručností v sledovanom období najvýraznejšie prejavila v počte tých UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnanie Pomocný pracovník v chemickej výrobe.
Zhrnutie za sektor
Sektor chémia a farmácia sa vyznačoval približne 68 %-ným zastúpením zamestnancov s pracovnými činnosťami na strednej úrovni zručností z celkového počtu sektorovo špecifických zamestnancov, pričom táto zručnostná kategória predstavovala aj najpočetnejšiu časť sektorovo špecifických UoZ. K 31. 10. 2021 tvorili osoby s predchádzajúcimi pracovnými úlohami na strednej úrovni zručností približne 76 % z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ. Približne 22 % sektorovo špecifických UoZ vykonávalo pred ich zaradením do evidencie UoZ pracovné úlohy na vysokej úrovni zručností. Najmenej sektorovo špecifických UoZ bolo s predchádzajúcou sektorovou praxou na nízkej úrovni zručností, a to len cca 2 %. V najpočetnejšej kategórii ľudských zdrojov, t. j. so strednými zručnosťami, bola aj najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti, a to približne 4 %, pretože z celkového počtu osôb, ktoré vykonávali sektorovo špecifické zamestnania so strednou úrovňou zručností, či už aktuálne k 31. 10. 2021 alebo bezprostredne pred ich zaradením do evidencie UoZ, tvorili UoZ približne 4 %. V prípade obidvoch ďalších úrovní zručností bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti k 31.10. 2021 približne 3 %. V čase pandémie boli sektorovo špecifickou nezamestnanosťou najviac zasiahnuté Košický, Prešovský a Banskobystrický kraj, pričom značný vplyv na situáciu v týchto krajoch mal aj návrat do miesta trvalého pobytu u tých osôb, ktoré boli z výkonu prác sektorového charakteru uvoľnené v inom regióne, vrátane zahraničia. Išlo najmä o sektorovo špecifické pracovné úlohy vykonávané v rámci nasledovných zamestnaní:
- Operátor stroja na výrobu výrobkov z plastov,
- Montážny pracovník gumárenských, plastových výrobkov,
- Operátor stroja na výrobu výrobkov z gumy,
- Pomocný pracovník v chemickej výrobe.
Zníženie miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti v sektore pozitívne ovplyvnilo zníženie počtu UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnanie Chemický technik (laborant) v priemyselnej výrobe.
