Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
V sektorovej štruktúre NSP/SRI zahrňuje sektor chémia a farmácia nasledovné divízie SK NACE Rev. 2:
Sektorovo špecifickí zamestnanci (muži a ženy spolu) tvorili k 31. 12. 2020 približne 2,2 %-ný podiel na zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP/SRI, čím sa už sektor chémia a farmácia radí medzi stredne veľké sektory. Pomerné zastúpenie mužov a žien vykonávajúcich sektorovo špecifické zamestnania bolo približne vyrovnané.
Z hľadiska nezamestnanosti tvorili sektorovo špecifickí UoZ (muži a ženy spolu) približne 0,9 %-ný podiel na celkovom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI. Ich podrobnejšia špecifikácia, vrátane regionálnej distribúcie a vývoja v čase pandémie nového koronavírusu, je uvedená v nasledujúcom texte.
Celkový počet UoZ (t. j. mužov a žien spolu) s posledným vykonávaným zamestnaním typickým pre sektor chémia a farmácia od marca 2020 do konca sledovaného obdobia, z dôvodu pandémie COVID-19, vzrástol približne o 27,7 %. Predošlé obdobie od januára 2019 do marca 2020 sa vyznačovalo len minimálnym nárastom UoZ, keďže ich počet sa zvýšil iba o 0,5 %. Celkovo tak počas sledovaného obdobia prišlo k zvýšeniu počtu UoZ o 28,3 %. Z hľadiska pohlavia prevažoval počet sektorovo špecifických žien UoZ. Podiel žien UoZ sa pohyboval od 57,4 % v júli 2020 do 62,6 % vo februári 2020. Celkovo sa podiel žien UoZ počas sledovaného obdobia znížil o 0,7 p. b. Najvyšší počet žien UoZ v tomto sektore (približne 900 osôb) bol v júli 2020 a ich najnižší počet (630) bol v novembri 2019. Najviac mužov UoZ bolo v júli 2020 (670) a najmenej, s počtom približne 400 osôb, ich bolo v novembri 2019. Celkovo sa počet žien UoZ zvýšil o 26,9 %. Nárast pred pandémiou COVID-19 predstavoval 4,4 % a od marca 2020 do konca sledovaného obdobia prišlo k nárastu o 21,5 %. Celkové zvýšenie počtu mužov UoZ bolo počas sledovaného obdobia o 30,3 %. Obdobie pred pandémiou COVID-19 sa vyznačovalo ich poklesom o 5,3 % a po vypuknutí pandémie COVID-19 sa počet mužov UoZ zvýšil o 37,6 %. Relatívne prírastky sektorovo špecifických UoZ (mužov UoZ aj žien UoZ osobitne) v % boli síce vysoké, ich absolútne prírastky v osobách však boli nízke. Vzhľadom k počtu zamestnaných osôb v sektore chémia a farmácia boli pred pandémiou nízke počty UoZ, preto ani ich vysoké relatívne prírastky nemali silný vplyv na mieru špecifickej nezamestnanosti v sektore. Vývoj miery špecifickej nezamestnanosti v chémii a farmácii u oboch pohlaví je charakterizovaný v nasledujúcom grafe a texte.
Vyššie uvedený graf porovnáva mieru špecifickej nezamestnanosti v sektore s mierou špecifickej nezamestnanosti v SR, a to v členení podľa pohlavia. Miera špecifickej nezamestnanosti mužov v tomto sektore bola v roku 2019 o 1,0 p. b. nižšia, ako miera špecifickej nezamestnanosti žien. V roku 2020 tento rozdiel predstavoval 0,7 p. b. Oproti SR bola v roku 2019 miera špecifickej nezamestnanosti u mužov nižšia o 2,1 p. b. a dosiahla 1,7 %. V roku 2020 bol tento rozdiel oproti SR 3,2 p. b., pričom miera špecifickej nezamestnanosti mužov dosiahla za sektor 2,6 %. Miera špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2019 bola 2,7 % a v roku 2020 to bolo 3,3 %. Miera špecifickej nezamestnanosti žien preto bola v roku 2019 oproti SR nižšia o 1,7 p. b., resp. o 2,7 p. b. nižšia v roku 2020. Medziročne miera špecifickej nezamestnanosti žien vzrástla o 0,6 p. b. a u mužov vzrástla o 0,9 p. b.
Z hľadiska regionálnej distribúcie bola v decembri 2019 miera špecifickej nezamestnanosti žien v troch krajoch vyššia, ako bol priemer sektora. Najvyššia špecifická nezamestnanosť žien v sektore bola v Prešovskom kraji, kde dosiahla 6,8 %. Pomerne vysoká miera špecifickej nezamestnanosti žien tiež bola v Košickom kraji, a to 4,0 %. Naopak, najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2019 bola v Bratislavskom kraji, a to 0,6 %. Nízka miera špecifickej nezamestnanosti žien (1,4 %) bola v tomto roku aj v Trnavskom kraji.
Pri pohľade na regionálnu distribúciu miery špecifickej nezamestnanosti žien v decembri 2020 možno konštatovať, že v troch krajoch prevýšila priemer sektora. Najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti žien v sektore bola v Prešovskom kraji, kde dosiahla 9,0 %. V tomto roku bol priemer sektora z hľadiska miery špecifickej nezamestnanosti žien výraznejšie prekročený aj v Košickom kraji, kde dosiahol 4,8 %. Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2020 bola v Bratislavskom kraji, a to 0,6 %. Taktiež v Žilinskom kraji bola v chémii a farmácii nízka miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti žien, a to na úrovni 1,7 %.
V decembri 2019 bola regionálna distribúcia miery špecifickej nezamestnanosti mužov v štyroch krajoch vyššia, ako priemerná hodnota sektora. V tomto sektore bola najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti mužov v Košickom kraji, kde dosiahla 4,8 %. Jej druhá najvyššia hodnota bola v Prešovskom kraji, a to 4,4 %. V opačnom spektre sa nachádzal Bratislavský kraj, kde bola v tomto roku najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti mužov, a to 0,5 %. Okrem toho bola nízka miera špecifickej nezamestnanosti mužov aj v Nitrianskom kraji, a to 0,6 %.
December 2020 sa vyznačoval v rámci sektora nadpriemernou mierou špecifickej nezamestnanosti mužov v štyroch krajoch. U mužov bola najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti v tomto sektore v Banskobystrickom kraji, kde to bolo 7,6 %. Za týmto krajom nasledoval Prešovský kraj, kde výška miery špecifickej nezamestnanosti mužov dosiahla 6,8 %. Najúspešnejším krajom s najnižšou mierou špecifickej nezamestnanosti bol Bratislavský kraj, v ktorom táto miera dosiahla 0,2 %. Druhá najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti, a to na úrovni 1,8 %, bola v Nitrianskom kraji.
Medziročná zmena miery špecifickej nezamestnanosti žien počas pandémie COVID-19 (t. j. medzi decembrom 2019 a decembrom 2020) predstavovala v tomto sektore nárast o 0,6 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol dosiahnutý v Prešovskom kraji, a to približne 2,3 p. b. Vzhľadom na situáciu v sektore bol relatívne vysoký nárast miery špecifickej nezamestnanosti žien zaznamenaný aj v Trenčianskom kraji, a to 1,5 p. b. Na druhej strane spektra sa z hľadiska zmeny miery špecifickej nezamestnanosti žien s jej stabilnou hodnotou nachádzal Bratislavský kraj a veľmi nízky medziročný nárast zaznamenal aj Nitriansky kraj, konkrétne iba 0,2 p. b.
Medziročne (t. j. medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020) dosiahla v tomto sektore zmena miery špecifickej nezamestnanosti mužov nárast o 0,9 p. b. Na základe porovnania krajov bol najvyšší nárast dosiahnutý v Banskobystrickom kraji, a to 5,0 p. b. Vysoký nárast miery špecifickej nezamestnanosti mužov počas pandémie COVID-19 bol zaznamenaný aj v Prešovskom kraji (nárast o 2,5 p. b.). Lepšie na tom z hľadiska zmeny miery špecifickej nezamestnanosti boli muži v Bratislavskom kraji s poklesom o 0,2 p. b. a muži v Trenčianskom kraji, kde nárast predstavoval 0,6 p. b.
Špecifická nezamestnanosť v sektore chémia a farmácia sa najvýraznejšie prejavila v počte žien, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali niektoré zo zamestnaní:
Obdobne aj u mužov išlo najmä o tie osoby, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:
V sektore chémia a farmácia bol v rokoch 2019 a 2020 vyšší počet sektorovo špecifických UoZ ženského pohlavia než mužov UoZ. Taktiež miera špecifickej nezamestnanosti v sektore dosahovala v sledovanom období mierne vyššie hodnoty u žien. Z celkového počtu žien, ktoré vykonávali sektorovo špecifické zamestnania, či už aktuálne k 31. 12. 2020 alebo bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ, tvorili ženy UoZ približne 3,3 %. V prípade mužského pohlavia bol príslušný podiel iba o niečo menší, a to 2,6 %. Medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020 prišlo v SR k zvýšeniu miery špecifickej nezamestnanosti u žien aj u mužov o menej ako 1,0 p. b., pričom na konci roku 2020 boli z regionálneho hľadiska u mužov nezamestnanosťou najviac zasiahnuté Banskobystrický, Prešovský a Košický kraj, u žien najmä Prešovský, Košický a Trenčiansky kraj. Tak u mužov, ako aj u žien sa zvýšenie nezamestnanosti prejavilo najmä v zamestnaniach, ktoré sú klasifikované v hlavnej triede zamestnaní 8 – Operátori a montéri strojov a zariadení.
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.