Maximalizácia výkonnosti zamestnancov, ich efektívne využívanie a dlhšie pracovné uplatnenie, minimalizácia úrazovosti a chorobnosti

Činnosti celulózo-papierenského a polygrafického priemyslu predstavujú značné riziká, ktoré sa okrem ekológie týkajú aj BOZP osôb pracujúcich v sektore. Najväčšie riziko tu predstavujú chemikálie, ktoré sa používajú pri spracovaní a bielení papiera, celulózy, pri výrobe a spracovaní buničiny, resp. pri tlačiarenských prácach. V polygrafii už v súčasnosti tvorí významný podiel digitálna tlač, ktorá neprekračuje stanovené limity emisií z tlačiarenských strojov, aj tak však predstavuje určitú biologickú záťaž.

Pre celulózo-papierenský a polygrafický priemysel, ktorý je v širšom kontexte súčasťou sekundárneho sektora národného hospodárstva, sú typické osobitné riziká vzniku úrazov zamestnancov pri obsluhe technických prostriedkov v rámci hlavnej triedy klasifikácie zamestnaní SK ISCO-08:

• 8 – Operátori a montéri strojov a zariadení.

Zvýšenú pozornosť je nevyhnutné venovať zamestnancom vykonávajúcim tlačiarske práce, ako aj pomocné a nekvalifikované práce. Najvyšší počet pracovných úrazov bol v danom segmente trhu práce identifikovaný na strednej a nízkej sektorovo-kompetenčnej úrovni zamestnancov, a to najmä v nasledovných triedach zamestnaní SK ISCO-08:

• 81 – Operátori stacionárnych strojov a zariadení,
• 73 – Umeleckí a ruční remeselníci a tlačiari,
• 93 – Pomocní pracovníci v ťažbe, stavebníctve, výrobe a doprave.

Pri sulfátovej výrobe buničiny spôsobuje značné riziko používanie chlóru, ktorý má silné dráždivé, ako aj dusivé účinky. Pôsobí dráždivo na oči, kožu, dýchacie ústrojenstvo. Pri nadýchaní sa chlóru v plynnom skupenstve spôsobuje poškodenie pľúc, bolesť v krku, kašeľ, zhoršenie dýchania, dusenie, zvracanie, opuchy dýchacej sústavy, ktoré sa môžu prejaviť až po 24 a viac hodinách. Kontakt s chlórom v kvapalnom skupenstve spôsobuje popáleniny a pľuzgiere. Riziko pri výrobe predstavujú taktiež emisné látky, ktoré produkujú regeneračné kotly, pece na pálenie vápna a pod.

Druhým typom výroby buničiny je sulfitová výroba, pri ktorej predstavujú riziko najmä úniky plynov obsahujúcich koncentrovaný, resp. rozptýlený oxid siričitý. Prípustné limity expozície majú byť neustále sledované modernými zariadeniami a rovnako musí byť zabezpečené účinné odvetrávanie pracovných priestorov.

Pri výrobe buničiny mechanickou a chemicko-mechanickou metódou je zvýšené riziko úrazov v rámci procesov:

• tlačenia kmeňov stromov naprieč brúsnemu kameňu, ktorý rotuje za pomoci vody,
• tvorby rafinovanej drevoviny, ktorá sa získava z drevených triesok ich odvlákňovaním diskovými rafinátormi.

Požiare sú v sektore celulózo-papierenský a polygrafický priemysel mimoriadnym veľkým rizikom, pretože kombinácia papierov a produktov z drevenej biomasy v kombinácii s horľavými chemikáliami vytvára priam ideálne štartovacie podmienky pre neriadené samovoľné horenie, ktoré sa nekontrolovane šíri v čase i priestore. Horenie môže v kombinácii s chemickými látkami pôsobiť veľmi toxicky a v kombinácii s buničitým prachom môže spôsobiť výbuch. Preto je v sektore nevyhnutné vybavenie kvalitnými technologickými prostriedkami na včasnú identifikáciu a likvidáciu požiaru. Rovnako je dôležité venovať špeciálnu pozornosť protipožiarnemu plánu, únikovým cestám a systematickému školeniu zamestnancov.