Charakteristika vývojových tendencií v oblasti ľudských zdrojov a inovácií v sektorovej štruktúre NSP/SRI
Sektor celulózo-papierenský a polygrafický priemysel
Sektor z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 zahrňuje divízie ekonomických činností 17 Výroba papiera a papierových výrobkov a 18 Tlač a reprodukcia záznamových médií, pričom obe patria do sekcie C – PRIEMYSELNÁ VÝROBA.
Vekovo-pohlavná pyramída mužov a žien zamestnaných v rámci sektora celulózo – papierenský a polygrafický priemysel v SR za roky 2009 a 2018 (celkový počet osôb = 100 %)
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI.
Sektorové špecifiká trhu práce sú determinované najmä kvalitatívnymi a kvantitatívnymi aspektmi pracovných síl, formovanými prostredníctvom prebiehajúcich demografických javov, a to s osobitným zreteľom na procesy biologickej, vzdelanostnej a profesijnej reprodukcie ľudských zdrojov. Štruktúrne zmeny nastávajúce vo vývoji demografickej skladby obyvateľstva a ekonomických činností v národnom hospodárstve SR za obdobie uplynulých 10 rokov sa prejavili taktiež vo vekovo – pohlavnej skladbe osôb zamestnaných v sektore celulózo – papierenský a polygrafický priemysel. V porovnaní s rokom 2009 celkovo do roku 2018 v rámci sektora najvýraznejšie vzrástol podiel zamestnaných osôb patriacich do vekovej skupiny 60 a viac rokov, na druhej strane ich počet najvýraznejšie poklesol v rámci vekovej skupiny 30 až 34 rokov. V roku 2018 bol najvyšší podiel osôb zamestnaných v rámci sektora vo vekovej skupine 40 až 44 rokov. Najsilnejšie zastúpenie zamestnancov mužského pohlavia v rámci sektora celulózo – papierenský a polygrafický priemysel bolo v roku 2018 vo vekovej skupine 40 až 44 rokov, keď ich pomerné zastúpenie dosiahlo 10,1 % z celkového počtu osôb zamestnaných v tomto sektore. U žien bola v roku 2018 s relatívnym podielom 6,7 % na celkovom počte osôb zamestnaných v sektore najpočetnejšia veková skupina 55 až 59 rokov. Výsledkom vzájomného spolupôsobenia demografických a ekonomických procesov za obdobie rokov 2009 až 2018 je celkový nárast zastúpenia vyšších vekových kategórií v sektore celulózo – papierenský a polygrafický priemysel, a to pri súčasnom znížení podielu mladých ľudí vo veku do 29 rokov.
Vývoj výdavkov na inovácie v divíziách SK NACE Rev. 2 za sektor celulózo-papierenský a polygrafický priemysel v SR v rokoch 2008 až 2016 v tis. EUR
Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI.
V sektore celulózo-papierenský a polygrafický priemysel existujú 2 divízie, v rámci ktorých boli identifikované a zverejnené informácie o výdavkoch na inovácie. Trend vývoja výšky výdavkov je v rámci týchto dvoch divízii značne rozdielny. Kým v divízii 17 Výroba papiera a papierových výrobkov je trend výdavkov na inovácie jednoznačne klesajúci, v divízii 18 Tlač a reprodukcia záznamových médií prichádzalo v rozpätí rokov 2008 až 2016 k pomerne výrazným skokom, avšak celkový trend je mierne rastúci. Najviac výdavkov vynaložených ročne na inovácie počas sledovaného obdobia bolo v roku 2008 v divízii 17 Výroba papiera a papierových výrobkov, a to 38 488 tis. EUR. Najvyšší nárast z absolútneho aj relatívneho hľadiska bol počas sledovaného obdobia evidovaný v divízii 18 Tlač a reprodukcia záznamových médií, a to 1 940 tis. EUR, resp. 83 %. Na druhej strane v divízii 17 Výroba papiera a papierových výrobkov prišlo počas sledovaného obdobia k poklesu o 37 321 tis. EUR, čo v percentuálnom vyjadrení predstavovalo pokles o 97 %. Najvyššie priemerné ročné výdavky na inovácie boli evidované v divízii 17 Výroba papiera a papierových výrobkov, kde to bolo v priemere 19 647 tis. EUR, na druhej strane najnižší ročný priemer zaznamenala divízia 18 Tlač a reprodukcia záznamových médií, a to 5 822 tis. EUR.
Nástup a výstup osôb do zamestnania a zo zamestnania v rámci sektora celulózo – papierenský a polygrafický priemysel v SR v roku 2018
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI.
Legenda:
Najvyšší nástup osôb do pracovného pomeru v sektore celulózo – papierenský a polygrafický priemysel bol v roku 2018 evidovaný v hlavnej triede 8 Operátori a montéri strojov a zariadení, kde bolo ako nastupujúcich evidovaných približne 400 osôb. V rámci tohto sektora vystúpilo zo zamestnania najviac osôb vykonávajúcich pracovné činnosti taktiež v hlavnej triede 8 Operátori a montéri strojov a zariadení, a to približne 300. Z hľadiska rozdielu medzi nástupom a výstupom zamestnaných osôb prišlo k najvyššiemu prírastku v hlavnej triede 8 Operátori a montéri strojov a zariadení, ktorý dosiahol približne 100 osôb. Diametrálne odlišná situácia bola v hlavnej triede 7 Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci, kde prišlo k poklesu počtu zamestnaných osôb, a to približne o 100.
Regionálna distribúcia zamestnancov v sektore celulózo – papierenský a polygrafický priemysel na základe vzdelanostnej úrovne a podiel mzdy žien na mzde mužov podľa samosprávnych krajov v SR za rok 2018
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI.
Z regionálneho hľadiska dosahuje v rámci sektora celulózo – papierenský a polygrafický priemysel mzda žien v pomere ku mzde mužov svoje maximum v Prešovskom kraji, a to na úrovni 83 % zo mzdy mužov. Druhá najvyššia hodnota z hľadiska porovnania miezd žien a mužov v rámci sektora bola dosiahnutá v Bratislavskom kraji, kde bol podiel mzdy žien na mzde mužov vo výške 78 %. Podiel na úrovni 74 % bol dosiahnutý v Banskobystrickom kraji a tým pádom sa tento kraj nachádza na tretej pozícii z hľadiska komparácie miezd žien a mužov v sektore. Na druhej strane, najmenej ženy zarábajú v porovnaní s mužmi v Trnavskom kraji, kde ich mzda oproti mzde mužov dosahuje 56 %. Menej priaznivé mzdové pomery žien vzhľadom k mužom sú z hľadiska tohto sektora aj v Nitrianskom kraji, kde je príslušný podiel na úrovni 64 % a v Trenčianskom kraji, kde to je 65 %.
Pri rozbore regionálnej zamestnanosti z hľadiska vzdelanostnej úrovne v sektore celulózo – papierenský a polygrafický priemysel bol identifikovaný najvyšší počet zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním v Žilinskom kraji, ktorý dosiahol približne 500 osôb. V Bratislavskom kraji bolo na tejto vzdelanostnej úrovni približne 300 zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním. Naopak, najmenej zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním bolo v Trnavskom kraji a Trenčianskom kraji, v ktorých bol počet zamestnaných osôb približne 100. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním v Bratislavskom kraji, kde bol ich podiel 27 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora v kraji. Bratislavský kraj bol nasledovaný Žilinským krajom, kde podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním dosiahol 17 %. Na druhej strane, v Trnavskom kraji bol podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním len 9 % a druhá najnižšia hodnota podielu po Trnavskom kraji bola u zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním dosiahnutá v Nitrianskom kraji, a to 11 %.
Pri rozbore zamestnaných osôb z ďalšej vzdelanostnej úrovne bol identifikovaný najvyšší počet zamestnaných osôb s maturitou v Žilinskom kraji, kde ich počet dosiahol približne 1 300 osôb.
V Košickom kraji bolo na tejto vzdelanostnej úrovni zamestnaných osôb s maturitou približne 900. Naopak, najmenej zamestnaných osôb s maturitou bolo v Trenčianskom kraji nasledovanom Trnavským krajom, v ktorých dosiahol počet zamestnaných osôb s maturitou približne 200, respektíve 300. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb s maturitou v Bratislavskom kraji, kde bol ich podiel 54 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora. Bratislavský kraj bol nasledovaný Žilinským krajom, kde podiel zamestnaných osôb s maturitou dosiahol 49 %. Na druhej strane, v Trenčianskom kraji bol podiel zamestnaných osôb s maturitou len 33 % a druhá najnižšia hodnota po Trenčianskom kraji bola u zamestnaných osôb s maturitou dosiahnutá v Trnavskom kraji, a to 36 %.
V prípade zamestnaných osôb bez maturity bol identifikovaný ich najvyšší počet v Žilinskom kraji, ktorý dosiahol cca 900 osôb. V Košickom kraji bolo v tejto vzdelanostnej úrovni z hľadiska ich počtu evidovaných približne 700 zamestnaných osôb bez maturity v kraji. Naopak, najmenej zamestnaných osôb bez maturity bolo v Bratislavskom kraji nasledovanom Prešovským krajom, v ktorých bol počet zamestnaných osôb bez maturity cca 200, respektíve cca 300. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb bez maturity v Trenčianskom kraji, ktorý bol 55 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora v kraji a aj v Trnavskom kraji dosiahol podiel zamestnaných osôb bez maturity približne rovnakú hodnotu. Na druhej strane, v Bratislavskom kraji bol podiel zamestnaných osôb bez maturity len 19 % a druhá najnižšia hodnota po Bratislavskom kraji bola u zamestnaných osôb bez maturity dosiahnutá v Žilinskom kraji, a to približne 34 %.
