Vplyv pandémie COVID-19 na vývoj nezamestnanosti
Sektorová štruktúra NSP/SRI určila agregáciou divízií SK NACE Rev. 2 špecifické sektory hospodárstva, pričom v rámci tejto časti bude charakterizovaný sektor bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo. Tento sektor možno charakterizovať ako sektor s vysokým početným zastúpením jednotlivých divízií SK NACE Rev. 2. Celkovo sa v sektore nachádza päť divízií SK NACE Rev. 2, pričom ich názvy sú nasledovné: Finančné služby okrem poistenia a dôchodkového zabezpečenia, Poistenie, zaistenie a dôchodkové zabezpečenie okrem povinného sociálneho poistenia, Pomocné činnosti finančných služieb a poistenia, Činnosti v oblasti nehnuteľností, Prenájom a lízing.
Špecifická nezamestnanosť v sektore bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo v období január 2019 – december 2020 v porovnaní s nezamestnanosťou v SR
Špecifická nezamestnanosť v sektore bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo v období od januára 2019 do decembra 2020 prirodzene podliehala vplyvu pandémie a sprievodným opatreniam. Z vyššie uvedeného grafu je možné vidieť jej zmeny v čase. Najvyššia sektorovo špecifická nezamestnanosť bola v auguste 2020, a to na úrovni 4,2 %. V októbri 2020 sa špecifická nezamestnanosť v tomto sektore držala na veľmi podobnej úrovni a dosiahla mieru 4,2 %. V sledovanom období bola najnižšia špecifická nezamestnanosť v sektore bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo v decembri 2019, a to 2,6 %. V tomto období dosiahla priemerná výška sektorovo špecifickej nezamestnanosti 3,2 %, čo je približne o 1,8 p. b. menej, ako celoslovenská priemerná špecifická nezamestnanosť. Od januára 2019 do marca 2020 bola špecifická sektorová nezamestnanosť výrazne nižšia, ako priemer za všetky sektory spolu. Od apríla 2020 v dôsledku pandémie nastala na trhu práce v celej SR zmena, pričom v tomto sektore od marca do decembra 2020 špecifická nezamestnanosť vzrástla o 1,2 p. b. Najmenej výrazný rozdiel oproti SR bol v júni 2019, a to na úrovni -1,3 p. b. Na druhej strane najvýraznejší rozdiel je možné vidieť v máji 2020, a to -2,6 p. b. Najvýraznejší mesačný nárast sektorovo špecifickej nezamestnanosti nastal medzi marcom 2020 a aprílom 2020 a predstavoval 0,5 p. b. Pomerne výrazný mesačný nárast sektorovo špecifickej nezamestnanosti bol zaznamenaný aj medzi decembrom 2019 a januárom 2020, a to na úrovni 0,2 p. b. Naopak, najvyšší pokles mesačnej nezamestnanosti v sektore (o 0,1 p. b.) nastal medzi augustom 2019 a septembrom 2019.
Špecifická nezamestnanosť v sektore bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo v decembri 2020 v členení podľa krajov
Z hľadiska regionálnej distribúcie sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v decembri 2020 v šiestich krajoch nezamestnanosť vyššia ako je priemer sektora. Najvyššia špecifická nezamestnanosť v sektore bola v Nitrianskom kraji, kde dosiahla 6,1 %. Pomerne vysoká hodnota sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola aj v Banskobystrickom kraji, a to 6 %. Naopak, najnižšia sektorovo špecifická nezamestnanosť bola v Bratislavskom kraji, a to 2,5 %. Nízka sektorovo špecifická nezamestnanosť (3,7 %) bola aj v Trnavskom kraji.
Porovnanie špecifickej nezamestnanosti v sektore bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo medzi decembrom 2019 a decembrom 2020 v členení podľa krajov
Ročná zmena sektorovo špecifickej nezamestnanosti dosiahla nárast o 1,5 p. b. Najvyšší nárast bol dosiahnutý v Banskobystrickom kraji (3,6 p. b.). Vysoký nárast bol zaznamenaný aj v Prešovskom kraji (o 3,4 p. b.). Lepšie na tom boli Košický kraj s nárastom o 0,2 p. b. a Bratislavský kraj, kde nárast predstavoval 0,6 p. b.
Sektorovo špecifická nezamestnanosť má najmä v dlhšom časovom horizonte úzku súvislosť s početnosťou organizácií a tržbami, ktoré organizácie dosahujú poskytovaním bankových, finančných a poisťovacích služieb. Ide o zamestnávateľské organizácie, ktoré prijímajú a uvoľňujú zamestnancov, sú miestom uplatnenia ľudských zdrojov a ich odmeňovania z prostriedkov dosahovaných tržieb. Súčasne je na fungovanie organizácií a zabezpečenie tržieb nevyhnutná práca kvalifikovaných zamestnancov, ktorých odborné vedomosti, zručnosti a schopnosti sú na základe konsenzu všetkých sociálnych partnerov v SR systematicky rozvíjané v sektorovej štruktúre NSP/SRI.
V sektore bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo neboli dostupné dáta o počte organizácií a tržbách za vlastné výkony a tovar za nasledovné divízie SK NACE Rev. 2: 64 Finančné služby okrem poistenia a dôchodkového zabezpečenia, 65 Poistenie zaistenie a dôchodkové zabezpečenie okrem povinného sociálneho poistenia a 66 Pomocné činnosti finančných služieb a poistenia.
Vývoj počtu organizácií a výška priemerných tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu v divízii 68 Činnosti v oblasti nehnuteľností v rokoch 2010 až 2018 v SR
Počet organizácií v divízii 68 Činnosti v oblasti nehnuteľností v období rokov 2010 a 2018 vzrástol o 7 864 organizácií, čo predstavuje nárast o 104,7 %. Tento trend najvýraznejšie ovplyvnil rast medzi rokmi 2013 a 2014, kedy vzniklo 3 180 organizácií. Nárast medzi týmito rokmi predstavoval 40,4 % z celkového nárastu počtu organizácií. Vývoj tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu je výrazne ovplyvnený zmenou v počte organizácií. Celkový pokles medzi rokmi 2010 a 2018 dosiahol 92 tis. EUR, čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení pokles o 26,6 %. Najvyšší pokles bol medzi rokmi 2013 a 2014, čo predstavuje zníženie tržieb za vlastné výkony a tovar na jednu organizáciu o 157 tis. EUR. Vzhľadom na rast počtu organizácií a pokles tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu možno skonštatovať, že počas sledovaného obdobia vznikali primárne organizácie s nízkymi tržbami za vlastné výkony a tovar.
Vývoj počtu organizácií a výška priemerných tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu v divízii 77 Prenájom a lízing v rokoch 2010 až 2018 v SR
Počet organizácií v divízii 77 Prenájom a lízing v období rokov 2010 a 2018 vzrástol o 690 organizácií, čo predstavuje nárast o 34,3 %. Tento trend najvýraznejšie ovplyvnil rast medzi rokmi 2013 a 2014, kedy vzniklo 337 organizácií. Nárast medzi týmito rokmi predstavoval 48,8 % z celkového nárastu počtu organizácií. Vývoj tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu a početnosť organizácií vykazovali v sledovanom období rokov 2010 až 2018 strednú úroveň vzájomnej závislosti. Celkový pokles medzi rokmi 2010 a 2018 dosiahol 31 tis. EUR, čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení pokles o 9,3 %. Najvyšší pokles bol medzi rokmi 2013 a 2014, čo predstavuje zníženie tržieb za vlastné výkony a tovar na jednu organizáciu o 239 tis. EUR. Vzhľadom na rast počtu organizácií a pokles tržieb za vlastné výkony a tovar v prepočte na jednu organizáciu možno skonštatovať, že počas sledovaného obdobia vznikali primárne organizácie s nízkymi tržbami za vlastné výkony a tovar.
Špecifická nezamestnanosť v sektore bankovníctvo, finančné služby a poisťovníctvo bola po celý čas nižšia ako priemer SR a v dôsledku pandémie COVID-19 vzrástla menej výrazne ako priemer SR. V divíziách 68 Činnosti v oblasti nehnuteľností a 77 Prenájom a lízing počet organizácií rástol a tržby na jednu organizáciu klesali, avšak s výnimkou, kedy tržby v roku 2013 vzrástli.
