Všeobecné finančno-ekonomické ukazovatele za sektor
V analyzovanom období 2013 – 2017 možno konštatovať, že tento sektor celkovo rástol. S produkciou v roku 2017 na úrovni 14 261 155 tis. EUR sa sektor zaraďuje ako štvrtý najproduktívnejší sektor národného hospodárstva.2 Oproti ostatným sektorom v prvej štvorke najproduktívnejších sektorov národného hospodárstva, ale produkcia sektora bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo (ďalej len „finančný sektor“) rástla v období 2013 – 2017 najpomalšie, a to len o 3,46 % za celé obdobie, kým produkcia zvyšných 3 najproduktívnejších sektorov v tomto období rástla v rozmedzí 21% – 29%.
Kým celková produkcia Sektora tvorí 1/3 celkovej produkcie najproduktívnejšieho sektora (automobilový priemysel a strojárstvo, ďalej len „AUTOMOTIVE“), tržby Sektora za vlastné výkony a tovar na úrovni 4 448 084 tis. EUR nedosahujú ani 1/10 tržieb sektora AUTOMOTIVE. Tržby finančného sektora v období 2013 – 2017 narástli o 12%, čo v prvej štvorke najproduktívnejších sektorov národného hospodárstva znamená najpomalší rast v sledovanom období a celkovo 9. najpomalší rast spomedzi všetkých sektorov národného hospodárstva.
Investičné aktivity, vyjadrené tvorbou hrubého fixného kapitálu, sú v rámci národného hospodárstva najvyššie práve vo finančnom sektore, a to v roku 2017 na úrovni 3 951 253 tis. EUR s nárastom oproti roku 2013 o 1 059 990 tis. EUR, čo predstavuje viac ako 36%-ný nárast. Druhým sektorom s najvyššou tvorbou hrubého fixného kapitálu je sektor AUTOMOTIVE a hoci v období medzi rokmi 2013 – 2017 je percentuálny nárast investičnej aktivity v AUTOMOTIVE viac ako 76%, v roku 2017 celková tvorba fixného kapitálu dosahuje úroveň približne 70% finančného sektora. Päť najproduktívnejších sektorov národného hospodárstva patrí aj medzi sektory s najvyššou hodnotou tvorby hrubého fixného kapitálu.
Celková pridaná hodnota v rámci národného hospodárstva medzi rokmi 2013 – 2017 rástla iba v piatich sektoroch.3 Zo štyroch najproduktívnejších sektorov národného hospodárstva, iba finančný sektor zvýšil svoju celkovú pridanú hodnotu, a to druhým najvyšším rastom – o 14,7 %. S celkovou pridanou hodnotou 9 114 424 tis. EUR je finančný sektor na druhej pozícii za sektorom obchod, marketing, gastronómia a cestovný ruch (10 804 171 tis. EUR). Ak by sa zachoval trend z obdobia medzi rokmi 2013 – 2017, tak v najbližšom čase, by sa finančný sektor stal sektorom s najvyššou celkovou pridanou hodnotou v rámci národného hospodárstva. Ak by sa zároveň potvrdilo rovnaké tempo klesania celkovej pridanej hodnoty v sektore AUTOMOTIVE ako medzi rokmi 2013 a 2017, tak by v krátkom čase celková pridaná hodnota finančného sektora mohla byť skoro 2,8 násobná oproti celkovej pridanej hodnote sektora AUTOMOTIVE, ktorá v roku 2017 bola na úrovni 1,29 násobku.
Z hľadiska počtu zamestnaných osôb v sektore, patrí finančný sektor k stredne veľkým sektorom s celkovým počtom 64 054 zamestnancov v roku 2017 a celkovým počtom osôb pracujúcich v sektore 77 129 v roku 2017, čo ho radí na 9. miesto v rámci národného hospodárstva. Nárast zamestnancov medzi 2013 a 2017 bol na úrovni 7%.
Pri tak „nízkom“ počte zamestnancov a tak vysokej celkovej pridanej hodnote sa finančný sektor vyznačuje najvyššou pridanou hodnotou na zamestnanca, ktorá dosahovala úroveň 142 tis. EUR na zamestnanca v roku 2017. Ak túto hodnotu porovnáme s AUTOMOTIVE, tak zamestnanec finančného sektora vytvoril v roku 2017 pridanú hodnotu viac ako 4,7 násobne vyššiu, ako zamestnanec v sektore AUTOMOTIVE.
Pri vysokej pridanej hodnote na zamestnanca sa vo finančnom sektore na vysoko nadpriemernej úrovni drží aj priemerná hrubá mesačná mzda, ktorá v roku 2018 dosahovala úroveň 1570 EUR, čo zaraďuje zamestnancov Sektora ako priemerne 3. najlepšie platených zamestnancov spomedzi všetkých sektorov národného hospodárstva.
Všeobecné finančno-ekonomické ukazovatele za rok 2013
Všeobecné finančno-ekonomické ukazovatele za rok 2017
