Vekové aspekty vplyvu pandémie nového koronavírusu na trh práce v sektorovej štruktúre NSP

V rámci sektorovej štruktúry NSP kreujú sektor bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo nasledovné divízie SK NACE Rev. 2:

• Finančné služby okrem poistenia a dôchodkového zabezpečenia,
• Poistenie, zaistenie a dôchodkové zabezpečenie okrem povinného sociálneho poistenia,
• Pomocné činnosti finančných služieb a poistenia,
• Činnosti v oblasti nehnuteľností,
• Prenájom a lízing.

Sektorovo špecifickí zamestnanci (muži aj ženy spolu) všetkých vekových kategórií úhrnom tvorili k 31. 12. 2020 približne 1,8 %-ný podiel na zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP, čím sa sektor radí medzi menšie sektory. Pomerné zastúpenie jednotlivých vekových kategórií zamestnancov (mužov aj žien spolu) v rámci sektora prezentuje nasledujúci graf.

Veková štruktúra sektorovo špecifickej zamestnanosti v sektore bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo k 31.12.2020

Zamestnanci vo veku od 29 do 50 rokov tvorili k 31. 12. 2020 prevažnú väčšinu, a to približne 61,0 % z celkového počtu sektorovo špecifických zamestnancov bez rozdielu veku a pohlavia. Regionálne bola sektorovo špecifická zamestnanosť vo všetkých troch vekových kategóriách zamestnancov charakteristická výrazne dominantnou váhou Bratislavského kraja s lokalizáciou centrál podnikov pôsobiacich v bankovníctve, finančných službách a poisťovníctve.

Z rozboru stavu a štruktúry nezamestnanosti vyplýva, že sektorovo špecifickí UoZ spolu (t. j. bez ohľadu na ich pohlavie a vek) tvorili v čase pandémie nového koronavírusu k 31. 12. 2020 cca 1,3 %-ný podiel na celkovom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP. Ich podrobnejšia špecifikácia, vrátane regionálnej distribúcie a časovej chronológie, je uvedená nižšie.

Veková štruktúra sektorovo špecifických uchádzačov o zamestnanie v sektore bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo od 31.12.2019 do 31.12.2020

Počet UoZ spolu (bez ohľadu na vek) s posledným vykonávaným zamestnaním typickým pre daný sektor od marca 2020 do konca sledovaného obdobia, pod vplyvom pandémie COVID-19, vzrástol približne o jednu tretinu. Od januára 2019 do marca 2020 sa počet UoZ mierne znížil, a tak počas celého sledovaného obdobia dvoch rokov prišlo k zvýšeniu počtu UoZ približne o 27,0 %. Taktiež medziročne v období od 31. 12. 20219 do 31. 12. 2020 bol zaznamenaný približne tretinový nárast počtu UoZ.

V sektore k 31. 12. 2020 pracovali prevažne zamestnanci (muži aj ženy spolu) v strednom veku a práve v tejto vekovej kategórii bol tiež najvyšší počet sektorovo špecifických UoZ, a to približne 1 300 osôb, resp. 61,0 % z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ. Podiel starších UoZ bol približne 24,0 % (cca 500 osôb) a mladších približne 15,0 % (cca 300 osôb).

Od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2020 sa počet sektorovo špecifických UoZ v strednom veku zvýšil približne o 400 osôb (cca 44,0 %), počet starších UoZ o cca 120 osôb, resp. o 29,0 % a mladších UoZ o približne 70 osôb (cca 25,0 %).

Výpočet miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti je založený na vzťahu dvoch vyššie uvedených skupín ľudských zdrojov, ktorými sú:

• sektorovo špecifickí zamestnanci na základe ich vykonávaného zamestnania zaradení do sektora podľa kritéria, či ich zamestnanie možno považovať za typické pre sektor bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo,
• sektorovo špecifickí UoZ, ktorých posledné vykonávané zamestnanie pred zaradením do evidencie UoZ prislúchalo do skupiny zamestnaní typických pre sektor bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti vyjadruje, koľko sektorovo špecifických UoZ pripadá na 100 ekonomicky aktívnych osôb, t. j. sektorovo špecifických zamestnancov a sektorovo špecifických UoZ spolu. Vyjadruje mieru voľných ľudských zdrojov so sektorovo špecifickými vedomosťami, zručnosťami a praktickými skúsenosťami.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v sektore bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019

Z hľadiska regionálnej distribúcie bola v decembri 2019 miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov až v šiestich krajoch vyššia, ako bol celoštátny priemer sektora, ktorý atakoval 5,0 %-nú hranicu. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v Banskobystrickom kraji, kde dosiahla 12,9 %. Pomerne vysoká úroveň miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti mladších osôb, a to takmer 10,0 %, bola aj v Košickom kraji. Naopak, najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v mladšej vekovej kategórii na konci roku 2019 bola v Bratislavskom kraji (iba cca 1,6 %), ktorý svojim vysokým podielom na sektorovo špecifickej zamestnanosti v SR výrazne zredukoval (v pozitívnom zmysle) celoslovenský priemer za sektor bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov v sektore bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019

Pri pohľade na regionálnu distribúciu miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti strednej vekovej kategórie v decembri 2019 možno v nadväznosti na mladšiu vekovú kategóriu konštatovať, že podobne i tu v šiestich krajoch prevýšila priemer sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v Banskobystrickom kraji, kde dosiahla 9,2 %. Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb v strednom veku bola v roku 2019 v Bratislavskom kraji, a to iba 2,6 %. Bratislavský región svojou váhou silne pozitívne ovplyvnil celoštátny priemer.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v sektore bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019

V decembri 2019 bola regionálna distribúcia miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v piatich krajoch vyššia, ako priemerná hodnota sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb bola v Prešovskom kraji, kde dosiahla 9,7 %. Jej druhá najvyššia hodnota bola v Banskobystrickom kraji, a to približne 7,1 %. V opačnom spektre sa nachádzali Trnavský a Bratislavský kraj, kde bola v tomto roku najnižšia (maximálne 2,2 %-ná) miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb (oboch pohlaví spolu).

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v sektore bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020

December 2020 sa vyznačoval v rámci sektora nadpriemernou mierou sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v šiestich krajoch, kde zvýšené počty UoZ tvoril taktiež ich návrat do miesta trvalého bydliska po strate zamestnania v inom regióne. U osôb vo veku do 29 rokov bola najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v Žilinskom kraji, kde to bolo až 15,1 %. Za týmto krajom nasledoval Banskobystrický kraj, kde výška miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti mladších osôb dosiahla 14,2 %. Najúspešnejším krajom s najnižšou mierou sektorovo špecifickej nezamestnanosti (a  súčasne s najvyššou koncentráciou mladších zamestnancov) bol Bratislavský kraj, v ktorom sledovaná miera dosiahla iba 1,9 %.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov v sektore bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020

V rámci rozboru regionálnej distribúcie miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov v decembri 2020 možno konštatovať, že až v šiestich krajoch prevýšila celoštátny priemer sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti stredných ročníkov bola v Banskobystrickom kraji, a to 11,4 %. V sledovanom roku bol celoslovenský priemer sektora z hľadiska miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti 29 až 50 ročných výraznejšie prekročený aj v Žilinskom kraji, naopak najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v roku 2020 bola v sektorovo dominantnom Bratislavskom kraji, a to cca 3,5 %.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v sektore bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020

Z hľadiska regionálneho rozloženia miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v decembri 2020 bolo identifikované, že v piatich krajoch (Prešovskom, Nitrianskom, Košickom, Banskobystrickom a Trnavskom) prevýšila priemer sektora za celú SR. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb v sektore bola v Prešovskom kraji (11,3 %). Naopak, najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb v roku 2020 bola v sektorovo kľúčovom Bratislavskom kraji (iba 2,7 %).

Medziročne (t. j. medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020) dosiahla v tomto sektore zmena miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov zvýšenie približne o 2,0 p. b. Na základe porovnania krajov bol najvyšší nárast zaznamenaný v Žilinskom kraji (o cca 6,8 p. b.), podstatne lepšie na tom z hľadiska zmeny miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti bol Bratislavský kraj (s minimálnym nárastom). Špecifická nezamestnanosť v sektore sa najvýraznejšie prejavila v počte osôb do 29 rokov, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:

• Finančný agent,
• Poradca klientov, predajca bankových produktov pri priehradkách,
• Finančný poradca,
• Odborný poradca, predajca bankových produktov a služieb,
• Pracovník v záložni, veriteľ.

Medziročná zmena miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov počas pandémie COVID-19 (t. j. medzi decembrom 2019 a decembrom 2020) dosiahla v tomto sektore nárast približne o 1,8 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol dosiahnutý v Žilinskom kraji, a to približne o 3,9 p. b. Na druhej strane regionálneho spektra sa z hľadiska zmeny miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti nachádzal Bratislavský kraj, kde medziročný nárast predstavoval približne len 0,9 p. b. Medziročne pandémia nového koronavírusu ovplyvnila zvýšenie sektorovo špecifickej nezamestnanosti najmä u osôb vo veku od 29 do 50 rokov, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ pracovali v zamestnaniach:

• Poradca klientov, predajca bankových produktov pri priehradkách,
• Finančný agent,
• Finančný poradca,
• Odborný poradca, predajca bankových produktov a služieb,
• Administratívny pracovník v bankovníctve.

Rozdiel v miere sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v čase pandémie nového koronavírusu (t. j. medzi hodnotami za december 2019 a za december 2020) v tomto sektore predstavoval približne 1,5 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol zaznamenaný v Trnavskom kraji,
na druhej strane regionálneho poradia sa z hľadiska medziročnej zmeny miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb nachádzal Trenčiansky kraj (takmer bezo zmeny). Pandémia negatívne ovplyvnila najmä tie osoby staršie ako 50 rokov, ktoré vykonávali pracovnú činnosť v zamestnaniach:

• Správca objektov,
• Finančný agent,
• Poradca klientov, predajca bankových produktov pri priehradkách,
• Správca bytových, administratívnych a priemyselných objektov,
• Finančný poradca.

Zhrnutie za sektor: V rámci sektora bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo bol k 31. 12. 2020 najvýraznejší podiel na sektorovo špecifickej zamestnanosti identifikovaný u osôb vo veku od 29 do 50 rokov (cca 61,0 %). Zamestnanci (muži aj ženy spolu) starší ako 50 rokov tvorili cca 25,0 %-ný podiel na sektorovo špecifickej zamestnanosti a podiel mladších do 29 rokov bol cca 14,0 %. Sektorovo špecifická zamestnanosť bola koncentrovaná najmä v Bratislavskom kraji, ktorý aj v čase pandémie nového koronavírusu podstatne stabilizoval uplatnenie sektorovo špecifických ľudských zdrojov. V sektore k 31. 12. 2020 pracovali prevažne zamestnanci (muži aj ženy spolu) v strednom veku a práve v tejto vekovej kategórii bol tiež najvyšší počet sektorovo špecifických UoZ, a to približne 1 300 osôb, resp. 61,0 % z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ. Podiel starších UoZ bol približne 24,0 % (cca 500 osôb) a mladších približne 15,0 % (cca 300 osôb). Od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2020 sa počet sektorovo špecifických UoZ v strednom veku zvýšil približne o 400 osôb (cca 44,0 %), počet starších UoZ o cca 120 osôb, resp. o 29,0 % a mladších UoZ o približne 70 osôb (cca 25,0 %). Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti sa najvýraznejšie zvýšila u mladších osôb (bolo ich relatívne málo zamestnaných, a tak i malé zvýšenie počtu UoZ vyvolalo výraznejšie zvýšenie miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti). Nezamestnanosť sa prejavila najmä v zamestnaniach klasifikovaných v hlavnej triede zamestnaní 2 – Špecialisti (hlavne v zamestnaniach Finančný agent a Finančný poradca) a v hlavnej triede zamestnaní 4 – Administratívni pracovníci, a to hlavne v zamestnaní Poradca klientov, predajca bankových produktov pri priehradkách.