Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
V sektorovej štruktúre NSP/SRI zahrňuje sektor bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo nasledovné divízie SK NACE Rev. 2:
Sektorovo špecifickí zamestnanci (muži a ženy spolu) tvorili k 31. 12. 2020 približne 1,8 %-ný podiel na zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP/SRI, čím sa sektor radí medzi menšie sektory. Pomerné zastúpenie mužov a žien vykonávajúcich sektorovo špecifické zamestnania bolo približne 27,7 % mužov a 72,3 % žien.
Z hľadiska nezamestnanosti tvorili sektorovo špecifickí UoZ (muži a ženy spolu) približne 1,3 %-ný podiel na celkovom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI. Ich podrobnejšia špecifikácia, vrátane regionálnej distribúcie a vývoja v čase pandémie nového koronavírusu, je uvedená v nasledujúcom texte.
Celkový počet UoZ (t. j. mužov a žien spolu) s posledným vykonávaným zamestnaním typickým pre sektor bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo od marca 2020 do konca sledovaného obdobia, z dôvodu pandémie COVID-19, vzrástol približne o 36,3 %. Predošlé obdobie od januára 2019 do marca 2020 sa vyznačovalo poklesom UoZ, pričom ich počet sa znížil o 6,8 %. Celkovo tak počas sledovaného obdobia prišlo k nárastu počtu UoZ o 27,0 %. Z hľadiska pohlavia prevažoval počet žien UoZ. Podiel žien UoZ sa pohyboval od 69,7 % v júli 2020 do 76,4 % v septembri 2019. Celkovo sa podiel žien UoZ počas sledovaného obdobia znížil o 3,8 p. b. Najvyšší počet žien UoZ v tomto sektore (približne 1 490 osôb) bol v auguste 2020 a ich najnižší počet (1 060) bol v marci 2020. Najviac mužov UoZ bolo v júli 2020, a to približne 600 a najmenej, s počtom 360, ich bolo v máji 2019. Celkovo sa počet žien UoZ zvýšil o 20,7 %. Pokles pred pandémiou COVID-19 predstavoval 13,0 % a od marca 2020 do konca sledovaného obdobia prišlo k nárastu o 38,6 %. Celkový nárast počtu mužov UoZ bol počas sledovaného obdobia vo výške 47,2 %. Obdobie pred pandémiou COVID-19 sa vyznačovalo ich zvýšením o 12,7 %. Po vypuknutí pandémie COVID-19 sa počet mužov UoZ zvýšil o 30,6 %.
Vyššie uvedený graf porovnáva mieru špecifickej nezamestnanosti v sektore s mierou špecifickej nezamestnanosti v SR, a to v členení podľa pohlavia. Miera špecifickej nezamestnanosti mužov v tomto sektore bola v roku 2019 na úrovni miery špecifickej nezamestnanosti žien. V roku 2020 rozdiel medzi pohlaviami predstavoval 0,1 p. b., pričom vyššia miera bola u žien. Oproti SR bola v roku 2019 miera špecifickej nezamestnanosti u mužov nižšia o 0,3 p. b. a dosiahla 3,5 %. V roku 2020 bol tento rozdiel oproti SR 1,0 p. b., pričom miera špecifickej nezamestnanosti mužov dosiahla za sektor 4,9 %. Miera špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2019 bola 3,4 % a v roku 2020 to bolo 4,8 %. Miera špecifickej nezamestnanosti žien preto bola v roku 2019 oproti SR nižšia o 0,9 p. b., resp. o 1,2 p. b. nižšia v roku 2020. Medziročne miera špecifickej nezamestnanosti žien vzrástla o 1,4 p. b., rovnako ako u mužov.
Z hľadiska regionálnej distribúcie bola v decembri 2019 miera špecifickej nezamestnanosti žien v piatich krajoch vyššia, resp. rovnaká, ako bol priemer sektora. Najvyššia špecifická nezamestnanosť žien v sektore bola v Banskobystrickom kraji, kde dosiahla 6,2 %. Pomerne vysoká miera špecifickej nezamestnanosti žien bola aj v Prešovskom kraji, a to 5,6 %. Naopak, najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2019 bola v Bratislavskom kraji, a to 1,8 %. Nízka miera špecifickej nezamestnanosti žien (3,2 %) bola v tomto roku aj v Nitrianskom kraji.
Pri pohľade na regionálnu distribúciu miery špecifickej nezamestnanosti žien v decembri 2020 možno konštatovať, že v siedmich krajoch prevýšila celoštátny priemer sektora. Najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti žien v sektore bola v Žilinskom kraji, kde dosiahla 7,3 %. V tomto roku bol priemer sektora z hľadiska miery špecifickej nezamestnanosti žien výrazne prekročený aj v Prešovskom kraji, kde dosiahol 7,3 %. Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2020 bola v Bratislavskom kraji, a to 2,4 %. Aj v Trnavskom kraji bola nízka miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti žien, a to 5,2 %.
V decembri 2019 bola regionálna distribúcia miery špecifickej nezamestnanosti mužov v siedmich krajoch vyššia, ako priemerná hodnota sektora. V tomto sektore bola najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti mužov v Prešovskom kraji, kde dosiahla 6,1 %. Jej druhá najvyššia hodnota bola v Trnavskom kraji, a to 6,1 %. V opačnom spektre sa nachádza Bratislavský kraj, kde bola v tomto roku najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti mužov, a to iba 1,8 %. Okrem toho bola nízka miera špecifickej nezamestnanosti mužov aj v Nitrianskom kraji, a to 4,3 %.
December 2020 sa vyznačoval v rámci sektora nadpriemernou mierou špecifickej nezamestnanosti mužov v siedmich krajoch. U mužov bola najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti v tomto sektore v Žilinskom kraji, kde to bolo 10,8 %. Za týmto krajom nasledoval Prešovský kraj, kde výška miery špecifickej nezamestnanosti mužov dosiahla 9,7 %. Najúspešnejším krajom s najnižšou mierou špecifickej nezamestnanosti bol Bratislavský kraj, v ktorom táto miera dosiahla 2,3 %. Druhá najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti, a to na úrovni 5,2 %, bola v Trenčianskom kraji.
Medziročná zmena miery špecifickej nezamestnanosti žien počas pandémie COVID-19 (t. j. medzi decembrom 2019 a decembrom 2020) dosiahla v tomto sektore zvýšenie o 1,4 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol dosiahnutý v Žilinskom kraji, a to 2,4 p. b. Rovnako vysoký nárast miery špecifickej nezamestnanosti žien bol zaznamenaný aj v Nitrianskom kraji. Na druhej strane spektra sa z hľadiska zmeny miery špecifickej nezamestnanosti žien nachádzal Banskobystrický kraj, kde medziročný nárast predstavoval iba 0,5 p. b. a Bratislavský kraj, kde to bolo 0,6 p. b.
Medziročne (t. j. medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020) dosiahla v tomto sektore zmena miery špecifickej nezamestnanosti mužov zvýšenie o 1,4 p. b. Na základe porovnania krajov bol najvyšší nárast dosiahnutý v Žilinskom kraji, a to 6,2 p. b. Vysoký nárast miery špecifickej nezamestnanosti mužov počas pandémie COVID-19 bol zaznamenaný aj v Prešovskom kraji (o 3,5 p. b.). Lepšie na tom z hľadiska zmeny miery špecifickej nezamestnanosti boli muži v Trenčianskom a Bratislavskom kraji, v obidvoch s nárastom o 0,5 p. b.
Špecifická nezamestnanosť v sektore bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo sa najvýraznejšie prejavila v počte žien, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali niektoré zo zamestnaní:
Obdobne aj u mužov išlo najmä o tie osoby, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:
V sektore bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo, ktorý je charakteristický dominantným zastúpením žien, v rokoch 2019 aj 2020 výrazne prevažoval počet žien UoZ nad počtom mužov UoZ. Miera špecifickej nezamestnanosti v sektore dosahovala v sledovanom období u mužov aj u žien veľmi podobné hodnoty. Z celkového počtu UoZ (muži aj ženy), ktorí vykonávali sektorovo špecifické zamestnania, či už aktuálne k 31. 12. 2020 alebo bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ, tvorili ženy UoZ aj muži UoZ zhodne približne 5,0 % v obidvoch svojich rodových kategóriách. Medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020 sa v tomto sektore mierne viac zvýšila miera špecifickej nezamestnanosti mužov ako žien, pričom z regionálneho hľadiska bol u mužov najviac zasiahnutý Žilinský kraj a u žien to bolo v Nitrianskom a Žilinskom kraji. Tak u mužov, ako aj u žien sa zvýšenie nezamestnanosti prejavilo najmä u finančných poradcov a agentov.
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.