Charakteristika vývoja v oblasti pracovných úrazov a distribúcie voľných pracovných miest v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Sektor z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 zabezpečuje tie ekonomické činnosti, ktoré sú klasifikované v rámci nasledovných divízií predmetnej klasifikácie: 64 Finančné služby, okrem poistenia a dôchodkového zabezpečenia, 65 Poistenie, zaistenie a dôchodkové zabezpečenie okrem povinného sociálneho poistenia, 66 Pomocné činnosti finančných služieb a poistenia, 68 Činnosti v oblasti nehnuteľností, 77 Prenájom a lízing.

Keďže pracovným úrazom v zmysle § 195 ods. 2 Zákonníka práce je poškodenie zdravia, ktoré bolo spôsobené zamestnancovi pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, sektorové charakteristiky NSP/SRI neobsahujú úrazy fyzických osôb – podnikateľov (t. j. samostatne zárobkovo činných osôb, samostatne hospodáriacich roľníkov, slobodných povolaní).

V sektore bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo bolo za ostatných päť rokov s aktuálne dostupnými údajmi o pracovných úrazoch, t. j. za roky 2014 až 2018, zaznamenaných 664 RPÚ, a to s podielom približne 1,4 % na celkovej početnosti RPÚ v sektorovej štruktúre NSP/SRI za celé sledované obdobie. Ako dokumentuje nižšie uvedený graf, v danom časovom období došlo k zvýšeniu počtu RPÚ v sektore približne o 20,0 %, pričom počty RPÚ boli v jednotlivých rokoch nad mediánom všetkých sektorov NSP/SRI.

Počet RPÚ v sektore bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo a medián RPÚ za všetky sektory NSP/SRI za roky 2014 až 2018

Ako vyplýva z nasledujúcej tabuľky, kumulatívne najväčšia počet RPÚ v sektore za sledované obdobie bola u zamestnávateľov s 50 až 249 zamestnancami, avšak v roku 2018 bolo najviac RPÚ v sektore
u zamestnávateľov s 10 až 49 zamestnancami, nasledovaných zamestnávateľmi s 500 a viac zamestnancami.

Počet RPÚ podľa veľkosti zamestnávateľa (počtu zamestnancov) v sektore bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo za roky 2014 až 2018

Najčastejším pracoviskom vzniku RPÚ v sektore boli plochy trvalo prístupné prechodu verejnosti (hlavné cesty, bočné cesty, parkovacie plochy, staničné alebo letiskové čakárne a iné), a to s podielom 14,9 % na počte RPÚ v sektore v sledovanom období. Výrobná plocha, továreň, dielňa mala druhý najväčší počet RPÚ, a to s podielom 11,7 %.
Podľa nižšie uvedenej tabuľky bolo najviac RPÚ v zamestnaní ostatní pomocní administratívni pracovníci, a to s podielom 12,3 % na celkovej početnosti RPÚ v sektore.

Zamestnania s najvyššou početnosťou RPÚ v sektore bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo za roky 2014 až 2018

V 77,4 % RPÚ v analyzovanom období boli príčinou RPÚ nedostatky osobných predpokladov na riadny pracovný výkon (napr. chýbajúce telesné predpoklady, zmyslové nedostatky, nepriaznivé osobné vlastnosti a okamžité psychofyziologické stavy).

V sektore bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo bolo za päť rokov, t. j. za roky 2014 až 2018, nahlásených 14 pracovných úrazov s ŤUZ, a to s podielom 2,3 % na celkovom počte pracovných úrazov s ŤUZ v rámci SR.

Sektor bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo patrí medzi sektory NSP/SRI s najnižším počtom SPÚ, keďže za roky 2014 až 2018 boli v danom sektore zaznamenané len dva SPÚ, a to s podielom približne 0,9 % na všetkých SPÚ v SR v sledovanom období. Príčinami SPÚ boli ohrozenie inými osobami, napr. odvedenie pozornosti pri práci, žarty, hádky, iné nesprávne a nebezpečné konanie a nezistené príčiny.

Inovácie v sektore predstavujú okrem znižovania počtu pracovných úrazov taktiež významný činiteľ riešenia aktuálnej výzvy v oblasti inzerovaných voľných pracovných miest, s ktorých obsadzovaním sú spojené ťažkosti zamestnávateľských subjektov.

Regionálna distribúcia počtu inzerovaných voľných pracovných miest (VPM) v sektore bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo podľa úrovne Európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (EKR) k 30. 9. 2019

V sektore bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo bol v prípade VPM s nižšími úrovňami EKR identifikovaný ich najvyšší počet v Trnavskom kraji, a to približne 370. V Bratislavskom kraji bolo na tejto úrovni EKR evidovaných približne 290 VPM. Naopak, najmenej VPM s vyžadovanými nižšími úrovňami EKR bolo v Košickom kraji nasledovanom Prešovským krajom, v ktorých bol počet VPM s nižšími úrovňami EKR približne 110, respektíve približne 120. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel voľných pracovných miest s vyžadovanými nižšími úrovňami EKR v Trnavskom kraji, a to až 92 % z celkového počtu VPM v rámci kraja a sektora. Trnavský kraj bol nasledovaný Trenčianskym krajom, kde podiel VPM s požadovanými nižšími úrovňami EKR dosiahol 80 %. Na druhej strane v Prešovskom kraji bol podiel VPM s nižšími úrovňami EKR len 50 % a druhá najnižšia hodnota po Prešovskom kraji bola u VPM s nižšími úrovňami EKR dosiahnutá v Nitrianskom kraji, a to približne 60 %.

Pri rozbore voľných pracovných miest so strednými úrovňami EKR bol identifikovaný najvyšší počet VPM v Nitrianskom kraji, kde ich počet dosiahol približne 110. V Prešovskom kraji bolo na tejto vzdelanostnej úrovni EKR evidovaných približne 90 VPM. Naopak, najmenej VPM so strednými úrovňami EKR bolo evidovaných v Trnavskom kraji nasledovanom Bratislavským krajom, v ktorých dosiahol počet VPM so strednými úrovňami EKR približne 30. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel VPM so strednými úrovňami EKR v Prešovskom kraji, kde ich podiel predstavoval približne 39 %
z celkového počtu VPM v rámci sektora a kraja. Prešovský kraj bol nasledovaný Nitrianskym krajom, kde podiel VPM so strednými úrovňami EKR dosiahol 32 %. Na druhej strane, v Trnavskom kraji bol podiel VPM so strednými úrovňami EKR len 7 % a druhá najnižšia hodnota po Trnavskom kraji bola u VPM so strednými úrovňami EKR dosiahnutá v Bratislavskom kraji, a to 8 %.

Pri rozbore regionálnej distribúcie VPM z hľadiska úrovne EKR  bol identifikovaný najvyšší počet VPM s vyššími úrovňami EKR v Bratislavskom kraji, a to približne 70. V Nitrianskom kraji bolo na tejto úrovni EKR približne 30 VPM. Naopak, najmenej VPM s vyššími úrovňami EKR bolo v Žilinskom kraji nasledovanom Banskobystrickým krajom, v ktorých bol počet VPM minimálny. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel VPM s vyššími úrovňami EKR v Bratislavskom kraji, kde bol ich podiel 18 % z celkového počtu VPM v rámci sektora v kraji. Bratislavský kraj bol nasledovaný Prešovským krajom, kde podiel VPM s vyššími úrovňami EKR dosiahol 12 %.

V sektore bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo boli na základe inzerovaných voľných pracovných miest najpočetnejšie nasledovné zamestnania:

• Odborný pracovník pre predaj poistných produktov a služieb,
• Finančný agent,
• Špecialista pre predaj poistných produktov a služieb,
• Pracovník podpory predaja, servisný pracovník vo finančníctve,
• Obchodný zástupca,
• Finančný poradca.