Charakteristika vývoja v oblasti hospodárskych výsledkov, osobných nákladov, dynamiky pracovnoprávnych vzťahov a regionálnej distribúcie UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Sektor je z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 vymedzený tými ekonomickými činnosťami, ktoré sú klasifikované v rámci nasledovných divízií predmetnej klasifikácie: 64 Finančné služby, okrem poistenia a dôchodkového zabezpečenia, 65 Poistenie, zaistenie a dôchodkové zabezpečenie okrem povinného sociálneho poistenia, 66 Pomocné činnosti finančných služieb a poistenia, 68 Činnosti v oblasti nehnuteľností, 77 Prenájom a lízing.

Na základe aktuálne dostupných údajov o hospodárskych výsledkoch, zamestnanosti a osobných nákladoch za sektor bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo boli identifikované nižšie uvedené vývojové trendy, reflektujúce časový rad  sledovaných ukazovateľov v danom sektore v členení podľa aktuálne dostupných dátových štruktúr.

Výsledok hospodárenia a náklady za poisťovacie korporácie a penzijné fondy v rámci sektora bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo v rokoch 2008 až 2018

V poisťovacích korporáciách a penzijných fondoch bol medzi rokmi 2008 a 2018 identifikovaný celkový trend zvyšovania nákladov. Kým v roku 2008 bola úroveň nákladov približne 5,51 mld. EUR, tak maximálna úroveň bola dosiahnutá na konci sledovaného obdobia v roku 2018, a to vo výške 8,13 mld. EUR. Minimálna hodnota nákladov bola v roku 2009, a to 5,06 mld. EUR.

Výsledok hospodárenia v poisťovacích korporáciách a penzijných fondoch dosiahol najnižšie hodnoty na začiatku a na konci sledovaného obdobia. Kým v roku 2008 bola ich výška 32,2 mil. EUR, tak k roku 2018 bola ich výška už 66 mil. EUR. Maximálna úroveň výsledku hospodárenia bola v roku 2014, a to 591,7 mil. EUR.

Výsledok hospodárenia a náklady za peňažné finančné inštitúcie v rámci sektora bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo v rokoch 2008 až 2018

V peňažných finančných inštitúciách bol medzi rokmi 2008 a 2018 identifikovaný dynamický pokles úrovne nákladov. Kým v roku 2008 bola úroveň nákladov na maximálnej hodnote 18,65 mld. EUR, tak na konci sledovaného obdobia v roku 2018 bola výške 8,51 mld. EUR, čo predstavuje absolútny pokles o 10,14 mld. EUR. Minimálna hodnota nákladov bola v roku 2013, a to 6,47 mld. EUR.

Výsledok hospodárenia v peňažných finančných inštitúciách dosiahol najnižšie hodnoty na začiatku sledovaného obdobia, pričom v roku 2008 sa nachádzal v záporných hodnotách a jeho úroveň v tomto roku bola – 545,4 mil. EUR. Do roku 2013 možno identifikovať dynamické zvýšenie, pričom v tomto roku bol výsledok hospodárenia na úrovni 1,22 mld. EUR. Po tomto roku nastal mierny pokles a následná stabilizácia výšky výsledku hospodárenia. Na konci sledovaného obdobia bola úroveň výsledku hospodárenia viac ako 1,0 mld. EUR.

Výsledok hospodárenia a náklady za ostatných finančných sprostredkovateľov v rámci sektora bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo v rokoch 2008 až 2018

U ostatných finančných sprostredkovateľov možno medzi rokmi 2008 až 2018 identifikovať kolísavý trend vývoja nákladov. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2008, a to na úrovni takmer 5,0 mld. EUR. Minimum z roku 2012 bolo na úrovni 2,35 mld. EUR. Počas sledované obdobia prišlo ku poklesu nákladov o 1,01 mld. EUR.

Podobne ako pri nákladoch nemožno medzi rokmi 2008 a 2018 identifikovať u ostatných finančných sprostredkovateľov ani celkom jednoznačný trend z hľadiska výsledku hospodárenia. Záporné hodnoty výsledku hospodárenia boli dosiahnuté na začiatku a na konci sledovaného obdobia, pričom v roku 2008 to bolo -129,4 mil. EUR a v roku 2018 to bolo -26,3 mil. EUR. Maximálna hodnota výsledku hospodárenia bola dosiahnutá v roku 2012, a to na úrovni 339,3 mil. EUR.

Z pohľadu SK NACE Rev. 2 sa za divíziu 68 Činnosti v oblasti nehnuteľností za roky 2008 až 2017 prejavil klesajúci trend tvorby pridanej hodnoty, pričom zníženie pridanej hodnoty na zamestnanca predstavovalo približne 20,5 tis. EUR. Priemerná úroveň pridanej hodnoty na zamestnanca počas sledovaného obdobia bola približne 60,5 tis. EUR na jedného zamestnanca, a to s extrémnym maximom dosiahnutým v roku 2013, kedy to bolo 164,2 tis. EUR na jedného zamestnanca a s minimom v roku 2014, s hodnotou približne 28,5 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Pridaná hodnota v cenách výrobných nákladov a osobné náklady vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 68 Činnosti v oblasti nehnuteľností v rámci sektora bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo v rokoch 2008 až 2017

V divízii 68 Činnosti v oblasti nehnuteľností prišlo medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov o približne 16,6 tis. EUR na jedného zamestnanca. Priemerná výška osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala približne 16,3 tis. EUR na jedného zamestnanca. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2008 na úrovni 30,9 tis. EUR na jedného zamestnanca a minimum v roku 2014, kedy to bolo približne 12,5 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Za divíziu 77 Prenájom a lízing sa za roky 2008 až 2017 prejavil klesajúci trend tvorby pridanej hodnoty, pričom zníženie pridanej hodnoty na zamestnanca predstavovalo približne 97,3 tis. EUR. Priemerná úroveň pridanej hodnoty na zamestnanca počas sledovaného obdobia bola približne 85,6 tis. EUR na jedného zamestnanca, a to s maximom dosiahnutým v roku 2009, kedy to bolo 161,2 tis. EUR na jedného zamestnanca a s minimom v roku 2014, s hodnotou približne 51,8 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Pridaná hodnota v cenách výrobných nákladov a osobné náklady vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 77 Prenájom a lízing v rámci sektora bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo v rokoch 2008 až 2017

V divízii 77 Prenájom a lízing prišlo medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov o približne 23,4 tis. EUR na jedného zamestnanca. Priemerná výška osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala približne 19,9 tis. EUR na jedného zamestnanca. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2008 na úrovni 39,3 tis. EUR na jedného zamestnanca a minimum v roku 2010, kedy to bolo viac ako 13,0 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Dynamika pracovnoprávnych vzťahov na základe nástupov do zamestnania a výstupov zo zamestnania v členení podľa úrovne EKR a regiónov na úrovni NUTS 3 za rok 2018 v sektore bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo

V sektore bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo bol pri zamestnancoch s nižšími úrovňami EKR za aktuálne údajovo dostupný rok 2018 zaznamenaný najvyšší podiel nástupov do zamestnania v rámci Prešovského kraja, kde tento podiel predstavoval približne 63,4 %, čiže z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja ich malo nižšie úrovne EKR približne 63,4 %. Na druhom mieste sa nachádzal podiel zamestnancov s nižšími úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v Košickom kraji, kde ich podiel bol približne 57,6 % z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja v sledovanom období. Na druhej strane, v Trenčianskom kraji z celkového počtu zamestnancov, ktorí nastúpili do zamestnania v tomto sektore a kraji, malo len 20 %  z nich nižšie úrovne EKR.

Nastupujúci do zamestnania so strednými úrovňami EKR predstavovali v rámci sektora a kraja najvyšší podiel v Žilinskom kraji, kde to bolo približne 41,5 %. To znamená, že z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci tohto sektora a kraja ich malo stredné úrovne EKR približne 41,5 %. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v Trenčianskom kraji, kde ich podiel bol približne 37,7 %. Najnižší podiel zamestnancov so strednými úrovňami EKR nastupujúcich do zamestnania bol v Nitrianskom kraji, a to približne 20,5 % z celkového počtu nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja.

Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v sledovanom období, tvorili najvyšší podiel v Trenčianskom kraji, a to približne 42,2 % z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali zamestnanci s vyššími úrovňami EKR v Bratislavskom kraji (31,3 %). Na druhej strane v Prešovskom kraji predstavovali títo zamestnanci len 14,2 %.

V roku 2018 bol najvyšší podiel výstupov zo zamestnania zaznamenaný pri zamestnancoch s nižšími úrovňami EKR v Nitrianskom kraji, kde tento podiel predstavoval približne 58,7 %  z celkového počtu výstupov v rámci sektora a kraja. Na druhom mieste sa nachádzal podiel zamestnancov s nižšími úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania v Prešovskom kraji, pričom ich podiel v rámci sektora a kraja bol približne 55,6 %. Na druhej strane, v Trenčianskom kraji z celkového počtu zamestnancov, ktorí vystúpili zo zamestnania, malo len približne 37,6 % z nich nižšie úrovne EKR.

Vystupujúci zo zamestnania so strednými úrovňami EKR predstavovali najvyšší podiel v Banskobystrickom kraji, kde to bolo približne 35,9 % z celkového počtu zamestnancov vystupujúcich zo zamestnania v sektore a kraji. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania v Žilinskom kraji a ich podiel bol približne 33,3 %. Najnižší podiel zamestnancov so strednými úrovňami EKR vystupujúcich zo zamestnania bol v Bratislavskom kraji, a to približne 27,2 %.

Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania, tvorili najvyšší podiel v Bratislavskom kraji, a to približne 30 % z celkového počtu zamestnancov vystupujúcich zo zamestnania v rámci sektora a kraja za sledované obdobie. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali zamestnanci s vyššími úrovňami EKR v Trenčianskom kraji (29,7 %). Na druhej strane v Banskobystrickom kraji predstavovali títo zamestnanci len približne 8,7 % vystupujúcich zo zamestnania v rámci sektora a kraja.

V evidencii UoZ úradov práce, sociálnych vecí a rodiny bolo k 31. 1. 2020 v celej SR evidovaných celkovo 3 205 UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie vykonávali zamestnanie v sektore bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo. Najvyšší podiel UoZ v tomto sektore z hľadiska ich predchádzajúceho zamestnania bol v hlavnej triede 4 Administratívni pracovníci, pričom tento podiel predstavoval približne 24 % z celkového počtu UoZ relevantných pre sektor. Na druhom mieste sa nachádzali UoZ s predchádzajúcim pracovným uplatnením v rámci hlavnej triedy 9 Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci, pričom ich podiel na celkovom počte UoZ s predchádzajúcim vykonávaným zamestnaním v tomto sektore bol približne 18,2 %. Tretie miesto patrilo UoZ z hlavnej triedy 3 Technici a odborní pracovníci, a to s 15,4 %-ným podielom. Na druhej strane UoZ, ktorí v rámci sektora bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo pracovali v hlavnej triede 6 Kvalifikovaní pracovníci v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve, predstavovali podiel len 0,3 % z celkového počtu sektorovo relevantných UoZ. Nízky bol aj podiel UoZ, ktorí pracovali v hlavnej triede 7 Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci, a to 4,6 %.

V sektorovej štruktúre UoZ sa z hľadiska členenia podľa hlavných tried klasifikácie zamestnaní SK ISCO-08 vyskytujú viaceré regionálne špecifiká, ktoré možno identifikovať z nižšie uvedenej mapy.

V sektore bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo bol pri zamestnancoch s nižšími úrovňami EKR za aktuálne údajovo dostupný rok 2018 zaznamenaný najvyšší podiel nástupov do zamestnania v rámci Prešovského kraja, kde tento podiel predstavoval približne 63,4 %, čiže z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja ich malo nižšie úrovne EKR približne 63,4 %. Na druhom mieste sa nachádzal podiel zamestnancov s nižšími úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v Košickom kraji, kde ich podiel bol približne 57,6 % z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja v sledovanom období. Na druhej strane, v Trenčianskom kraji z celkového počtu zamestnancov, ktorí nastúpili do zamestnania v tomto sektore a kraji, malo len 20 %  z nich nižšie úrovne EKR.

Nastupujúci do zamestnania so strednými úrovňami EKR predstavovali v rámci sektora a kraja najvyšší podiel v Žilinskom kraji, kde to bolo približne 41,5 %. To znamená, že z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci tohto sektora a kraja ich malo stredné úrovne EKR približne 41,5 %. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v Trenčianskom kraji, kde ich podiel bol približne 37,7 %. Najnižší podiel zamestnancov so strednými úrovňami EKR nastupujúcich do zamestnania bol v Nitrianskom kraji, a to približne 20,5 % z celkového počtu nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja.

Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v sledovanom období, tvorili najvyšší podiel v Trenčianskom kraji, a to približne 42,2 % z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali zamestnanci s vyššími úrovňami EKR v Bratislavskom kraji (31,3 %). Na druhej strane v Prešovskom kraji predstavovali títo zamestnanci len 14,2 %.

V roku 2018 bol najvyšší podiel výstupov zo zamestnania zaznamenaný pri zamestnancoch s nižšími úrovňami EKR v Nitrianskom kraji, kde tento podiel predstavoval približne 58,7 %  z celkového počtu výstupov v rámci sektora a kraja. Na druhom mieste sa nachádzal podiel zamestnancov s nižšími úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania v Prešovskom kraji, pričom ich podiel v rámci sektora a kraja bol približne 55,6 %. Na druhej strane, v Trenčianskom kraji z celkového počtu zamestnancov, ktorí vystúpili zo zamestnania, malo len približne 37,6 % z nich nižšie úrovne EKR.

Vystupujúci zo zamestnania so strednými úrovňami EKR predstavovali najvyšší podiel v Banskobystrickom kraji, kde to bolo približne 35,9 % z celkového počtu zamestnancov vystupujúcich zo zamestnania v sektore a kraji. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania v Žilinskom kraji a ich podiel bol približne 33,3 %. Najnižší podiel zamestnancov so strednými úrovňami EKR vystupujúcich zo zamestnania bol v Bratislavskom kraji, a to približne 27,2 %.

Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania, tvorili najvyšší podiel v Bratislavskom kraji, a to približne 30 % z celkového počtu zamestnancov vystupujúcich zo zamestnania v rámci sektora a kraja za sledované obdobie. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali zamestnanci s vyššími úrovňami EKR v Trenčianskom kraji (29,7 %). Na druhej strane v Banskobystrickom kraji predstavovali títo zamestnanci len približne 8,7 % vystupujúcich zo zamestnania v rámci sektora a kraja.

V evidencii UoZ úradov práce, sociálnych vecí a rodiny bolo k 31. 1. 2020 v celej SR evidovaných celkovo 3 205 UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie vykonávali zamestnanie v sektore bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo. Najvyšší podiel UoZ v tomto sektore z hľadiska ich predchádzajúceho zamestnania bol v hlavnej triede 4 Administratívni pracovníci, pričom tento podiel predstavoval približne 24 % z celkového počtu UoZ relevantných pre sektor. Na druhom mieste sa nachádzali UoZ s predchádzajúcim pracovným uplatnením v rámci hlavnej triedy 9 Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci, pričom ich podiel na celkovom počte UoZ s predchádzajúcim vykonávaným zamestnaním v tomto sektore bol približne 18,2 %. Tretie miesto patrilo UoZ z hlavnej triedy 3 Technici a odborní pracovníci, a to s 15,4 %-ným podielom. Na druhej strane UoZ, ktorí v rámci sektora bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo pracovali v hlavnej triede 6 Kvalifikovaní pracovníci v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve, predstavovali podiel len 0,3 % z celkového počtu sektorovo relevantných UoZ. Nízky bol aj podiel UoZ, ktorí pracovali v hlavnej triede 7 Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci, a to 4,6 %.

V sektorovej štruktúre UoZ sa z hľadiska členenia podľa hlavných tried klasifikácie zamestnaní SK ISCO-08 vyskytujú viaceré regionálne špecifiká, ktoré možno identifikovať z nižšie uvedenej mapy.

Regionálna distribúcia uchádzačov o zamestnanie z hľadiska zamestnania vykonávaného bezprostredne pred zaradením do evidencie za sektor bankovníctvo, finančné služby, poisťovníctvo v členení podľa hlavných tried SK ISCO-08 k 31. 1. 2019