Rodové a regionálne aspekty zmien na trhu práce zasiahnutom pandémiou

V sektorovej štruktúre NSP/SRI zahrňuje sektor automobilový priemysel a strojárstvo nasledovné divízie SK NACE Rev. 2:

• Výroba kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení,
• Výroba strojov a zariadení i. n.,
• Výroba motorových vozidiel, návesov a prívesov,
• Výroba ostatných dopravných prostriedkov,
• Iná výroba,
• Oprava a inštalácia strojov a prístrojov,
• Veľkoobchod a maloobchod a oprava motorových vozidiel a motocyklov.

Sektorovo špecifickí zamestnanci (muži a ženy spolu) tvorili k 31. 12. 2020 približne 10,7 %-ný podiel na zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP/SRI, čím sa sektor radí medzi veľké sektory. Pomerné zastúpenie mužov a žien vykonávajúcich sektorovo špecifické zamestnania bolo približne 79,9 % mužov a 20,1 % žien.

Z hľadiska nezamestnanosti tvorili sektorovo špecifickí UoZ (muži a ženy spolu) približne 11,4 %-ný podiel na celkovom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI. Ich podrobnejšia špecifikácia, vrátane regionálnej distribúcie a vývoja v čase pandémie nového koronavírusu, je uvedená v nasledujúcom texte.

Rodová štruktúra sektorovo špecifických uchádzačov o zamestnanie v sektore automobilový priemysel a strojárstvo od januára 2019 do decembra 2020

Celkový počet UoZ (t. j. mužov a žien spolu) s posledným vykonávaným zamestnaním typickým pre sektor automobilový priemysel a strojárstvo od marca 2020 do konca sledovaného obdobia, z dôvodu pandémie COVID-19, vzrástol približne o 42,5 %. Predošlé obdobie od januára 2019 do marca 2020 sa vyznačovalo rastom UoZ, pričom ich počet sa zvýšil o 11,5 %. Celkovo tak počas sledovaného obdobia prišlo k nárastu počtu UoZ o 58,9 %. Z hľadiska pohlavia prevažoval počet mužov UoZ. Podiel žien UoZ sa pohyboval od 29,8 % v októbri 2020 do 34,5 % v auguste 2019. Celkovo sa podiel žien UoZ počas sledovaného obdobia znížil o 3,1 p. b. Najvyšší počet žien UoZ v tomto sektore (približne 6 280 osôb) bol v júli 2020 a ich najnižší počet (3 800) bol vo februári 2019. Najviac mužov UoZ bolo v júli 2020, a to 14 160, a najmenej, s počtom 7 500, ich bolo v marci 2019. Celkovo sa počet žien UoZ zvýšil o 44,1 %. Nárast pred pandémiou COVID-19 predstavoval 6,7 % a od marca 2020 do konca sledovaného obdobia prišlo k zvýšeniu o 35,0 %. Celkový nárast počtu mužov UoZ bol počas sledovaného obdobia vo výške 66,3 %. Obdobie pred pandémiou COVID-19 sa vyznačovalo ich nárastom o 13,9 %. Po vypuknutí pandémie COVID-19 sa počet mužov UoZ zvýšil o 46,0 %.

Relatívne prírastky sektorovo špecifických UoZ (mužov UoZ aj žien UoZ osobitne) v % boli síce vysoké, ich absolútne prírastky v osobách však boli vzhľadom k veľkosti sektora nízke. V spojitosti s vysokým počtom zamestnaných osôb v sektore automobilový priemysel a strojárstvo boli pred pandémiou nízke počty UoZ, preto ani ich vysoké relatívne prírastky nemali silný vplyv na mieru špecifickej nezamestnanosti v sektore. Vývoj miery špecifickej nezamestnanosti v automobilovom priemysle a strojárstve u oboch pohlaví je charakterizovaný v nasledujúcom grafe a texte.

Miera špecifickej nezamestnanosti mužov a žien v sektore automobilový priemysel a strojárstvo v porovnaní s celoštátnou mierou za roky 2019 a 2020

Vyššie uvedený graf porovnáva mieru špecifickej nezamestnanosti v sektore s mierou špecifickej nezamestnanosti v SR, a to v členení podľa pohlavia. Miera špecifickej nezamestnanosti mužov v tomto sektore bola v roku 2019 o 1,8 p. b. nižšia, ako miera špecifickej nezamestnanosti žien. V roku 2020 tento rozdiel predstavoval 1,6 p. b. Oproti SR bola v roku 2019 miera špecifickej nezamestnanosti u mužov nižšia o 1,1 p. b. a dosiahla 2,6 %. V roku 2020 bol tento rozdiel oproti SR 1,7 p. b., pričom miera špecifickej nezamestnanosti mužov dosiahla za sektor 4,2 %. Miera špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2019 bola 4,4 % a v roku 2020 to bolo 5,8 %. Miera špecifickej nezamestnanosti žien preto bola v roku 2019 na úrovni celej sektorovej štruktúry NSP/SRI, resp. o 0,2 p. b. nižšia v roku 2020. Medziročne miera špecifickej nezamestnanosti žien vzrástla o 1,4 p. b. a u mužov to bolo o 1,5 p. b.

Miera špecifickej nezamestnanosti žien v sektore automobilový priemysel a strojárstvo v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019

Z hľadiska regionálnej distribúcie bola v decembri 2019 miera špecifickej nezamestnanosti žien v štyroch krajoch vyššia, ako bol priemer sektora. Najvyššia špecifická nezamestnanosť žien v sektore bola v Prešovskom kraji, kde jej miera dosiahla 13,1 %. Pomerne vysoká miera špecifickej nezamestnanosti žien bola aj v Košickom kraji, a to približne 5,7 %. Naopak, najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2019 bola v Bratislavskom kraji, a to 2,1 %. Nízka miera špecifickej nezamestnanosti žien (2,3 %) bola v tomto roku aj v Trenčianskom kraji.

Miera špecifickej nezamestnanosti žien v sektore automobilový priemysel a strojárstvo v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020

Pri pohľade na regionálnu distribúciu miery špecifickej nezamestnanosti žien v decembri 2020 možno konštatovať, že v štyroch krajoch prevýšila celoslovenský priemer sektora. Najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti žien v sektore bola v Prešovskom kraji, kde dosiahla 13,1 %. V tomto roku bol priemer sektora z hľadiska miery špecifickej nezamestnanosti žien výrazne prekročený aj v Košickom kraji, kde dosiahol 8,2 %. Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2020 bola v Bratislavskom kraji, a to 2,7 %. Aj v Trenčianskom kraji bola nízka miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti žien, a to približne 4,0 %.

Miera špecifickej nezamestnanosti mužov v sektore automobilový priemysel a strojárstvo v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019

V decembri 2019 bola regionálna distribúcia miery špecifickej nezamestnanosti mužov v štyroch krajoch vyššia, resp. rovnaká, ako priemerná hodnota sektora. V tomto sektore bola najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti mužov v Prešovskom kraji, kde dosiahla 4,2 %. Jej druhá najvyššia hodnota bola v Košickom kraji, a to 4,2 %. V opačnom spektre sa nachádza Bratislavský kraj, kde bola v tomto roku najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti mužov, a to 1,1 %. Okrem toho bola nízka miera špecifickej nezamestnanosti mužov aj v Nitrianskom kraji, a to 2.0 %.

Miera špecifickej nezamestnanosti mužov v sektore automobilový priemysel a strojárstvo v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020

December 2020 sa vyznačoval v rámci sektora nadpriemernou mierou špecifickej nezamestnanosti mužov v troch krajoch. U mužov bola najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti v tomto sektore v Banskobystrickom kraji, kde to bolo 6,8 %. Za týmto krajom nasledoval Prešovský kraj, kde výška miery špecifickej nezamestnanosti mužov dosiahla 6,2 %. Najúspešnejším krajom s najnižšou mierou špecifickej nezamestnanosti bol Bratislavský kraj, v ktorom táto miera dosiahla iba 1,7 %. Druhá najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti, a to na úrovni 3,6 %, bola v Trnavskom kraji.

Rozdiel vo výške miery špecifickej nezamestnanosti žien v sektore automobilový priemysel a strojárstvo v regionálnom členení podľa krajov v SR medzi 31.12.2019 a 31.12.2020

Medziročná zmena miery špecifickej nezamestnanosti žien počas pandémie COVID-19 (t. j. medzi decembrom 2019 a decembrom 2020) dosiahla v tomto sektore zvýšenie o 1,4 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol dosiahnutý v Košickom kraji, a to 2,4 p. b. Na pomery v sektore vysoký nárast miery špecifickej nezamestnanosti žien bol zaznamenaný aj v Nitrianskom kraji, a to 2,2 p. b. Na druhej strane spektra sa z hľadiska dynamiky miery špecifickej nezamestnanosti žien nachádzal Prešovský kraj so stabilnou hodnotou príslušného ukazovateľa a Bratislavský kraj, kde nárast predstavoval 0,6 p. b.

Rozdiel vo výške miery špecifickej nezamestnanosti mužov v sektore automobilový priemysel a strojárstvo v regionálnom členení podľa krajov v SR medzi 31.12.2019 a 31.12.2020

Medziročne (t. j. medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020) dosiahla v tomto sektore zmena miery špecifickej nezamestnanosti mužov zvýšenie o 1,5 p. b. Na základe porovnania krajov bol najvyšší nárast dosiahnutý v Banskobystrickom kraji, a to 3,2 p. b. Pomerne vysoký nárast miery špecifickej nezamestnanosti mužov počas pandémie COVID-19 bol zaznamenaný aj v Prešovskom kraji (o 2 p. b.). Lepšie na tom z hľadiska miery špecifickej nezamestnanosti boli muži v Bratislavskom kraji s nárastom iba o 0,6 p. b. a muži v Trnavskom kraji, kde nárast predstavoval 1,3 p. b.

Špecifická nezamestnanosť v sektore automobilový priemysel a strojárstvo sa najvýraznejšie prejavila v počte žien, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali niektoré zo zamestnaní:

• iná montážna pracovníčka,
• montážna pracovníčka (operátorka) v strojárskej výrobe,
• iná operátorka stacionárneho zariadenia a stroja.

Obdobne aj u mužov išlo najmä o tie osoby, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:

• iný montážny pracovník,
• montážny pracovník (operátor) v strojárskej výrobe,
• iný operátor stacionárneho zariadenia a stroja.

V sektore automobilový priemysel a strojárstvo, ktorý je charakteristický prevažným zastúpením zamestnaných mužov, v rokoch 2019 aj 2020 výrazne prevyšoval počet mužov UoZ nad počtom žien UoZ, avšak miera špecifickej nezamestnanosti v sektore dosahovala v sledovanom období vyššie hodnoty u žien. Dôvodom bolo, že z celkového počtu žien, ktoré vykonávali sektorovo špecifické zamestnania, či už aktuálne k 31. 12. 2020 alebo bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ, tvorili ženy UoZ 5,8 %. V prípade mužského pohlavia bol príslušný podiel menší, a to približne 4,2 %. Medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020 prišlo v SR k približne rovnakému zvýšeniu miery špecifickej nezamestnanosti u oboch pohlaví. Z regionálneho hľadiska boli u žien ku koncu roka 2020 nezamestnanosťou zasiahnuté najmä regióny východného Slovenska, u mužov tieto regióny z dôvodu výrazného medziročného zvýšenia miery špecifickej nezamestnanosti predstihol Banskobystrický kraj. Tak u mužov, ako aj u žien sa zvýšenie nezamestnanosti prejavilo najmä v zamestnaniach, ktoré sú klasifikované v hlavnej triede zamestnaní 8 – Operátori a montéri strojov a zariadení.