Maximalizácia výkonnosti zamestnancov, ich efektívne využívanie a dlhšie pracovné uplatnenie, minimalizácia úrazovosti a chorobnosti

Sektor automobilový priemysel a strojárstvo možno charakterizovať ako jeden zo základných sektorov, ktorý determinuje úroveň BOZP v sektorovej štruktúre SRI. Napríklad bezpečnosť v sektore doprava, logistika, poštové služby závisí primárne od bezpečnosti a ergonómie dopravných prostriedkov, pričom prakticky všetky sektory, v ktorých sa využívajú strojné zariadenia, sú determinované ich bezpečnostnými parametrami. Ide o jeden z najvýznamnejších sektorov v hospodárstve SR, technologicky vyspelý, inovatívny a vysoko automatizovaný segment trhu práce. Sektorovým trendom je agilná výroba v konkurenčnom prostredí kontinuálnych a nepredvídateľných zmien, ktorých kľúčovými znakmi sú:

• produktový dizajn a simulačné inžinierstvo v predvýrobných etapách produkcie výrobkov, resp. poskytovania zákazníckych služieb,
• virtuálna výroba, výrobné plánovanie a riadenie,
• inteligentné procesy a podniková integrácia.

Uvedené znaky technologických trendov ilustrujú kvalitatívnu zmenu pôsobenia ľudského činiteľa v strojárskej, resp. automobilovej výrobe, čím sa menia aj možnosti ohrozenia zdravia mechanickou formou. V sektore sa zavádzajú inteligentné robotické výrobné systémy, ktoré disponujú vyššou bezpečnosťou, vrátane podporných systémov elektrického napájania, chladenia a komplexného monitorovania procesov. Strojárske technológie v kombinácii s elektrotechnikou a informatikou vytvárajú prakticky všetky moderné robotické systémy a predstavujú hlavný motor priemyselnej automatizácie.

Automobilový priemysel a strojárstvo, ktoré sú v širšom kontexte súčasťou sekundárneho sektora národného hospodárstva, mali najvyšší počet pracovných úrazov identifikovaný na strednej a nízkej sektorovo-kompetenčnej úrovni zamestnancov. Z hľadiska klasifikácie zamestnaní SK ISCO-08 bolo najviac pracovných úrazov zaznamenaných v nasledovných hlavných triedach zamestnaní:

• 8 – Operátori a montéri strojov a zariadení, a to najmä v triedach zamestnaní SK ISCO-08:
  • 82 – Montážni pracovníci,
  • 81 – Operátori stacionárnych strojov a zariadení,
• 7 – Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci, a to najmä v triede zamestnaní SK ISCO-08:
  • 72 – Kvalifikovaní pracovníci v hutníctve, strojárstve a podobní pracovníci,
• 9 – Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci, a to najmä v triede zamestnaní SK ISCO-08:
  • 93 – Pomocní pracovníci v ťažbe, stavebníctve, výrobe a doprave.

Automatizácia pracovných postupov síce znížila možnosti priameho mechanického poškodenia zdravia zamestnancov v automobilovom priemysle a strojárstve, avšak zvyšuje sa podiel sekundárneho poškodenia z hľadiska ergonómie, pričom ide najmä o poškodenia, ktoré sú typické pre sektory s výraznejším využívaním pokročilých technológií, ako sú napríklad:

• informačné technológie a telekomunikácie,
• elektrotechnika,
• administratíva, ekonomika, manažment.

Príslušné zdravotné riziká sú charakterizované v rámci vyššie uvedených sektorov, pričom ide najmä o ergonomické riziká súvisiace s dlhodobou prácou na počítači, resp. statickým preťažením pohybového aparátu, ako aj stereotypným dynamickým preťažením pohybového aparátu pri pásovej výrobe, ktoré je nevyhnutné eliminovať dôsledným dodržiavaním zásad školy chrbtice. Z hľadiska pohybového aparátu zamestnanca je totiž podstatné rozdelenie výrobných liniek na plne automatizované – robotizované a pásovú výrobu, kde je hlavnou výrobnou zložkou stále ľudská sila.