Charakteristika vývojových tendencií v oblasti ľudských zdrojov a inovácií v sektorovej štruktúre NSP/SRI
Sektor z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 zahrňuje divízie ekonomických činností zo sekcie C – PRIEMYSELNÁ VÝROBA, a to divízie 25 Výroba kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení, 28 Výroba strojov a zariadení i. n., 29 Výroba motorových vozidiel, návesov a prívesov, 30 Výroba ostatných dopravných prostriedkov, 32 Iná výroba a 33 Oprava a inštalácia strojov a prístrojov.
Vekovo-pohlavná pyramída mužov a žien zamestnaných v rámci sektora automobilový priemysel a strojárstvo v SR za roky 2009 a 2018 (celkový počet osôb = 100 %)
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI.
Sektorové špecifiká trhu práce sú determinované najmä kvalitatívnymi a kvantitatívnymi aspektmi pracovných síl, formovanými prostredníctvom prebiehajúcich demografických javov, a to s osobitným zreteľom na procesy biologickej, vzdelanostnej a profesijnej reprodukcie ľudských zdrojov. Štruktúrne zmeny nastávajúce vo vývoji demografickej skladby obyvateľstva a ekonomických činností v národnom hospodárstve SR za obdobie uplynulých 10 rokov sa prejavili taktiež vo vekovo – pohlavnej skladbe osôb zamestnaných v sektore automobilový priemysel a strojárstvo. V porovnaní s rokom 2009 celkovo do roku 2018 v rámci sektora najvýraznejšie vzrástol podiel zamestnaných osôb patriacich do vekovej skupiny 40 až 44 rokov, na druhej strane ich počet najvýraznejšie poklesol v rámci vekovej skupiny 50 až 54 rokov. V roku 2018 bol najvyšší podiel osôb zamestnaných v rámci sektora vo vekovej skupine 40 až 44 rokov. Najsilnejšie zastúpenie zamestnancov mužského pohlavia v rámci sektora automobilový priemysel a strojárstvo bolo v roku 2018 vo vekovej skupine 30 až 34 rokov, keď ich pomerné zastúpenie dosiahlo 10 % z celkového počtu osôb zamestnaných v sektore. U žien bola v roku 2018 s relatívnym podielom 4,7 % na celkovom počte osôb zamestnaných v tomto sektore najpočetnejšia veková skupina 40 až 44 rokov. Výsledkom vzájomného spolupôsobenia demografických a ekonomických procesov za obdobie rokov 2009 až 2018 je v sektore automobilový priemysel a strojárstvo pomerne vyrovnaná distribúcia pracovných síl v jednotlivých vekových kategóriách, čo je rozhodne silnou stránkou sektora v porovnaní so sektormi ohrozenými výrazným odchodom zamestnancov do starobného dôchodku (napr. poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov, ťažba a úprava surovín, geológia, energetika a i.).
Vývoj výdavkov na inovácie v divíziách SK NACE Rev. 2 za sektor automobilový priemysel a strojárstvo v SR v rokoch 2008 až 2016 v tis. EUR
Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI.
V sektore automobilový priemysel a strojárstvo existuje 5 divízií, v rámci ktorých boli identifikované a zverejnené informácie o výdavkoch na inovácie. Najviac výdavkov vynaložených ročne na inovácie počas sledovaného obdobia bolo v roku 2012 v divízii 29 Výroba motorových vozidiel, návesov a prívesov, a to 546 469 tis. EUR. V tejto divízii súčasne aj počas sledovaného obdobia vzrástol objem výdavkov na inovácie v absolútnych číslach, pričom tento nárast medzi rokmi 2008 a 2016 predstavoval 257 585 tis. EUR. To bol zároveň druhý najvyšší percentuálnych nárast, ktorý znamenal zvýšenie objemu výdavkov na inovácie o 235 %. Najvyšší percentuálny nárast bol počas sledovaného obdobia v divízii 30 Výroba ostatných dopravných prostriedkov, a to až o 242 %. Spomedzi sledovaných divízií SK NACE Rev. 2 bola evidovaná len jedna, kde za obdobie rokov 2008 až 2016 prišlo ku zníženiu výdavkov na inovácie, išlo o divíziu 32 Iná výroba s poklesom o 87 %. Najvyššie priemerné ročné výdavky na inovácie boli evidované v divízii 29 Výroba motorových vozidiel, návesov a prívesov, kde to bolo v priemere 277 184 tis. EUR, na druhej strane najnižší ročný priemer zaznamenala divízia 32 Iná výroba, a to 6 128 tis. EUR.
Nástup a výstup osôb do zamestnania a zo zamestnania v rámci sektora automobilový priemysel a strojárstvo v SR v roku 2018
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI.
Najvyšší nástup osôb do pracovného pomeru v sektore automobilový priemysel a strojárstvo bol v roku 2018 evidovaný v hlavnej triede 8 Operátori a montéri strojov a zariadení, kde bolo ako nastupujúcich evidovaných približne 12 400 osôb. V rámci tohto sektora vystúpilo zo zamestnania najviac osôb vykonávajúcich pracovné činnosti rovnako v hlavnej triede 8 Operátori a montéri strojov a zariadení, a to približne 9 600. Z hľadiska rozdielu medzi nástupom a výstupom zamestnaných osôb prišlo k najvyššiemu prírastku v hlavnej triede 8 Operátori a montéri strojov a zariadení, ktorý dosiahol približne 2 800 osôb. Diametrálne odlišná situácia bola v hlavnej triede 1 Zákonodarcovia, riadiaci pracovníci, kde prišlo k relatívne výraznému poklesu počtu zamestnaných osôb, a to približne o 200.
Regionálna distribúcia zamestnancov v sektore automobilový priemysel a strojárstvo na základe vzdelanostnej úrovne a podiel mzdy žien na mzde mužov podľa samosprávnych krajov v SR za rok 2018
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI.
Z regionálneho hľadiska dosahuje v rámci sektora automobilový priemysel a strojárstvo mzda žien v pomere ku mzde mužov svoje maximum v Trnavskom kraji, a to na úrovni 81 % zo mzdy mužov. Druhá najvyššia hodnota z hľadiska porovnania miezd žien a mužov v rámci sektora bola dosiahnutá v Prešovskom kraji, kde bol podiel mzdy žien na mzde mužov vo výške 79 %. Podiel na úrovni 78 % bol dosiahnutý v Bratislavskom kraji a tým pádom sa tento kraj nachádza na tretej pozícii z hľadiska komparácie miezd žien a mužov v sektore. Na druhej strane, najmenej ženy zarábajú v porovnaní s mužmi v Trenčianskom kraji a Žilinskom kraji, kde ich mzda oproti mzde mužov dosahuje približne 73 %. Menej priaznivé mzdové pomery žien vzhľadom k mužom sú z hľadiska tohto sektora aj v Nitrianskom kraji, kde to je 76 %.
Pri rozbore regionálnej zamestnanosti z hľadiska vzdelanostnej úrovne v sektore automobilový priemysel a strojárstvo bol identifikovaný najvyšší počet zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním v Bratislavskom kraji, ktorý dosiahol približne 5 300 osôb. V Trenčianskom kraji bolo na tejto vzdelanostnej úrovni približne 5 200 zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním. Naopak, najmenej zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním bolo v Banskobystrickom kraji nasledovanom Košickým krajom, v ktorých bol počet zamestnaných osôb približne 2 100, respektíve 2 800. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním v Prešovskom kraji, kde bol ich podiel 19 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora v kraji. Prešovský kraj bol nasledovaný Bratislavským krajom, kde podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním dosiahol 18 %. Na druhej strane, v Trnavskom kraji bol podiel zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním len 12 % a druhá najnižšia hodnota po Trnavskom kraji bola u zamestnaných osôb s vysokoškolským vzdelaním dosiahnutá v Žilinskom kraji, a to 15 %.
Pri rozbore zamestnaných osôb z ďalšej vzdelanostnej úrovne bol identifikovaný najvyšší počet zamestnaných osôb s maturitou v Žilinskom kraji, kde ich počet dosiahol približne 14 600 osôb.
V Bratislavskom kraji bolo na tejto vzdelanostnej úrovni zamestnaných osôb s maturitou približne 13 000. Naopak, najmenej zamestnaných osôb s maturitou bolo v Banskobystrickom kraji nasledovanom Prešovským krajom, v ktorých dosiahol počet zamestnaných osôb s maturitou približne 5 900, respektíve 6 200. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb s maturitou v Žilinskom kraji, kde bol ich podiel 49 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora a kraja. Žilinský kraj bol nasledovaný Bratislavským krajom, kde podiel zamestnaných osôb s maturitou dosiahol 44 %. Na druhej strane, v Trnavskom kraji bol podiel zamestnaných osôb s maturitou len 36 % a druhá najnižšia hodnota po Trnavskom kraji bola u zamestnaných osôb s maturitou dosiahnutá v Prešovskom kraji, a to 39 %.
V prípade zamestnaných osôb bez maturity bol identifikovaný ich najvyšší počet v Trnavskom kraji, ktorý dosiahol cca 13 600 osôb. V Trenčianskom kraji bolo v danom sektore v tejto vzdelanostnej úrovni z hľadiska ich počtu evidovaných približne 11 600 zamestnaných osôb bez maturity. Naopak, najmenej zamestnaných osôb bez maturity bolo v Banskobystrickom kraji nasledovanom Prešovským krajom, v ktorých bol počet zamestnaných osôb bez maturity cca 6 100, respektíve cca 6 800 osôb.
Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel zamestnaných osôb bez maturity v Trnavskom kraji, ktorý bol 51 % z celkového počtu zamestnaných osôb v rámci sektora a kraja. Trnavský kraj bol nasledovaný Nitrianskym krajom, kde podiel zamestnaných osôb bez maturity dosiahol 44 %. Na druhej strane, v Žilinskom kraji bol podiel zamestnaných osôb bez maturity len 36 % a druhá najnižšia hodnota po Žilinskom kraji bola u zamestnaných osôb bez maturity dosiahnutá v Bratislavskom kraji, a to približne 38 %.
