Charakteristika vývojových tendencií v demografickej skladbe ľudských zdrojov a regionálnych aspektov trhu práce vo väzbe na vzdelanie a odmeňovanie zamestnancov v sektorovej štruktúre NSP/SRI
Klasifikačné vymedzenie sektora podľa Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 zahrňuje divíziu ekonomických činností 25 Výroba kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení, ďalej divíziu 28 Výroba strojov a zariadení i. n., ďalej divíziu 29 Výroba motorových vozidiel, návesov a prívesov, ako aj divízie 30 Výroba ostatných dopravných prostriedkov, 32 Iná výroba a 33 Oprava a inštalácia strojov a prístrojov.
Porovnanie vekovej pyramídy mužov a žien zamestnaných v rámci sektora automobilový priemysel a strojárstvo za roky 2009 a 2018
Najvyšší podiel osôb zamestnaných v sektore automobilový priemysel a strojárstvo patril v roku 2018 do vekovej skupiny 40 až 44 rokov nasledovanej vekovými skupinami 35 až 39 rokov a 45 až 49 rokov. Oproti roku 2009 celkovo do roku 2018 najvýraznejšie vzrástol podiel zamestnancov vo vekovej skupine 40 až 44 rokov a najvýraznejšie ich počet poklesol vo vekovej skupine 50 až 54 rokov. Podiel zamestnancov mužského pohlavia bol najvyšší vo vekových skupinách 30 až 34, 25 až 29 a 40 až 44 rokov. Pri ženskom pohlaví dominovali zamestnankyne z vekových skupín 40 až 44, 45 až 49 a 35 až 39 rokov. Najvyšší podiel zamestnancov mužského pohlavia bol v roku 2018 z vekovej skupiny 30 až 34 rokov, pričom v tomto roku dosiahol 14 % z celkového počtu mužov zamestnaných v sektore. U žien bola v roku 2018 s podielom 16,4 % najpočetnejšia veková skupina 40 až 44 rokov. Sektor sa na základe porovnania vývoja zamestnanosti osôb vo veku 50 a viac rokov vyznačuje výraznejším starnutím u žien ako u mužov.
Zamestnanosť v sektore automobilový priemysel a strojárstvo v členení podľa celkového počtu zamestnancov a pohlavia podľa samosprávnych krajov v SR za rok 2018
Sektor automobilový priemysel a strojárstvo tvorí 11,19 %-ný podiel na celkovej zamestnanosti v národnom hospodárstve SR, čím sa radí medzi väčšie sektory. Z celoštátneho hľadiska predstavuje podiel mužov na celkovom počte osôb zamestnaných v sektore približne 71 % a na základe toho možno skonštatovať, že v porovnaní s ostatnými sektormi sa vyznačuje vysokou maskulinitou. Najvyšší počet zamestnancov v tomto sektore je v Bratislavskom kraji, kde ich počet v roku 2018 dosiahol približne 37,4 tis. osôb. Najvyšší počet mužov zamestnaných v sektore sa nachádza taktiež v Bratislavskom kraji, avšak najvyšší počet žien sa nachádza v Trenčianskom kraji. Na druhej strane, vzhľadom na charakter regiónu, je najnižší počet zamestnancov v tomto sektore v Banskobystrickom kraji, kde ich bolo v roku 2018 evidovaných približne 16,8 tis. Najnižší počet mužov sa taktiež nachádza v Banskobystrickom kraji, ale najnižší počet žien je v Prešovskom kraji. Z regionálneho hľadiska má sektor najvyšší podiel na celkovej zamestnanosti v Trnavskom kraji, a to na úrovni 17,79 % z celkového počtu zamestnancov v tomto kraji. Napriek vysokej absolútnej početnosti zamestnancov automobilového priemyslu a strojárstva v Bratislavskom kraji má sektor v tomto kraji najnižší relatívny podiel na regionálnej zamestnanosti, a to len 7,57 %. Regionálna distribúcia zamestnancov podľa pohlavia je relatívne diverzifikovaná, najvyšší podiel mužov na celkovom počte osôb zamestnaných v sektore, a to na úrovni 77 %, je v Bratislavskom kraji a najvyšší podiel žien na celkovom počte osôb zamestnaných v sektore je v Trenčianskom kraji, a to 33 %.
V sektore automobilový priemysel a strojárstvo patria z hľadiska počtu zamestnancov medzi najpočetnejšie nasledovné podskupiny zamestnaní SK ISCO-08: Montážni pracovníci (operátori) v strojárskej výrobe; Nastavovači a obsluha kovoobrábacích strojov; Zámočníci, nástrojári a podobní pracovníci; Zvárači a rezači kovov; Montážni pracovníci elektrických a elektronických zariadení; Strojárski technici; Montážni pracovníci inde neuvedení; Strojárski špecialisti; Pracovníci v sklade, ako aj Mechanici a opravári motorových vozidiel. Počet zamestnancov v tomto sektore sa v najpočetnejších podskupinách zamestnaní SK ISCO-08 pohybuje od približne 4,7 tis. do 32,2 tis. zamestnancov (v každej podskupine jednotlivo).
Mzdová diferenciácia osôb zamestnaných v rámci sektora automobilový priemysel a strojárstvo z hľadiska stupňa vzdelania zamestnancov za rok 2018
Priemerná mesačná hrubá mzda v sektore automobilový priemysel a strojárstvo za rok 2018 dosahuje hodnotu 1 346 EUR, čo predstavuje 116 %-ný podiel na priemernej hrubej mesačnej mzde v celom národnom hospodárstve SR. Hodnota mediánu mesačných hrubých miezd v tomto sektore je 1 117 EUR, čo je 121 % z mediánu mesačnej hrubej mzdy v SR. V sektore automobilový priemysel a strojárstvo dosahujú najvyššiu priemernú mesačnú hrubú mzdu zamestnanci s najvyšším dosiahnutým stupňom vzdelania Vysokoškolské – 3. stupeň, a to 2 348 EUR. Na druhej strane najmenej zarábajú zamestnanci, ktorých najvyšší ukončený stupeň vzdelania je Základné a ich priemerná mesačná hrubá mzda je 1 010 EUR. Z hľadiska mediánovej mesačnej hrubej mzdy v sektore je jej maximum, a to 1 721 EUR, evidované pri rovnakom stupni najvyššieho dosiahnutého vzdelania ako pri priemernej mesačnej hrubej mzde. Najnižšia úroveň mediánovej mesačnej hrubej mzdy je 923 EUR, a to v rovnakom stupni vzdelania ako pri priemernej mzde. Najvyšší podiel mediánovej mesačnej hrubej mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde, a to na úrovni 91 %, je u zamestnancov s najvyšším stupňom vzdelania Základné. Inverzne, u zamestnancov s najvyšším ukončeným stupňom vzdelania Vyššie odborné je tento podiel v rámci sektora najnižší, a to 73 %.
