Charakteristika vývoja v oblasti hospodárskych výsledkov, osobných nákladov, dynamiky pracovnoprávnych vzťahov a regionálnej distribúcie UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI
Sektor je z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 vymedzený tými ekonomickými činnosťami, ktoré sú klasifikované v rámci nasledovných divízií predmetnej klasifikácie: 25 Výroba kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení, 28 Výroba strojov a zariadení inde nezaradených, 29 Výroba motorových vozidiel, návesov a prívesov, 30 Výroba ostatných dopravných prostriedkov, 32 Iná výroba, 33 Oprava a inštalácia strojov a prístrojov, 45 Veľkoobchod a maloobchod a oprava motorových vozidiel a motocyklov. Na základe aktuálne dostupných údajov o pridanej hodnote, zamestnanosti a osobných nákladoch za sektor automobilový priemysel a strojárstvo boli identifikované nižšie uvedené vývojové trendy, reflektujúce časový rad sledovaných ukazovateľov v danom sektore v členení podľa jednotlivých divízií SK NACE Rev. 2.
Za divíziu 25 Výroba kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení sa za roky 2008 až 2017 prejavil rastúci trend tvorby pridanej hodnoty, pričom zvýšenie pridanej hodnoty na zamestnanca predstavovalo približne 7,9 tis. EUR. Priemerná úroveň pridanej hodnoty na zamestnanca počas sledovaného obdobia bola približne 27,5 tis. EUR na jedného zamestnanca, a to s maximom dosiahnutým v roku 2012, kedy to bolo 31,4 tis. EUR na jedného zamestnanca a s minimom v roku 2009, s hodnotou približne 19,2 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Pridaná hodnota v cenách výrobných nákladov a osobné náklady vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 25 Výroba kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení v rámci sektora automobilový priemysel a strojárstvo v rokoch 2008 až 2017
Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI
V divízii 25 Výroba kovových konštrukcií okrem strojov a zariadení prišlo medzi rokmi 2008 až 2017 k nárastu osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov o približne 0,9 tis. EUR na jedného zamestnanca. Priemerná výška osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala približne 14,4 tis. EUR na jedného zamestnanca. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2017 na úrovni 16 tis. EUR na jedného zamestnanca a minimum v roku 2010, kedy to bolo približne 12,1 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Za divíziu 28 Výroba strojov a zariadení inde nezaradených sa za roky 2008 až 2017 prejavil postupne rastúci trend tvorby pridanej hodnoty, pričom zvýšenie pridanej hodnoty na zamestnanca predstavovalo približne 8,7 tis. EUR. Priemerná úroveň pridanej hodnoty na zamestnanca počas sledovaného obdobia bola približne 24,6 tis. EUR na jedného zamestnanca, a to s maximom dosiahnutým v roku 2017, kedy to bolo 29,1 tis. EUR na jedného zamestnanca a s minimom v roku 2009, s hodnotou približne 18,1 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Pridaná hodnota v cenách výrobných nákladov a osobné náklady vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 28 Výroba strojov a zariadení inde nezaradených v rámci sektora automobilový priemysel a strojárstvo v rokoch 2008 až 2017
Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI
V divízii 28 Výroba strojov a zariadení inde nezaradených prišlo medzi rokmi 2008 až 2017 k nárastu osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov o približne 6,1 tis. EUR na jedného zamestnanca. Priemerná výška osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala približne 16,8 tis. EUR na jedného zamestnanca. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2017 na úrovni 20,3 tis. EUR na jedného zamestnanca a minimum v roku 2008, kedy to bolo približne 14,2 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Za divíziu 29 Výroba motorových vozidiel, návesov a prívesov sa za roky 2008 až 2017 prejavil výrazne rastúci trend tvorby pridanej hodnoty, pričom zvýšenie pridanej hodnoty na zamestnanca predstavovalo približne 22,2 tis. EUR. Priemerná úroveň pridanej hodnoty na zamestnanca počas sledovaného obdobia bola približne 33,8 tis. EUR na jedného zamestnanca, a to s maximom dosiahnutým v roku 2015, kedy to bolo 43,6 tis. EUR na jedného zamestnanca a s minimom v roku 2008, s hodnotou približne 18,6 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Pridaná hodnota v cenách výrobných nákladov a osobné náklady vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 29 Výroba motorových vozidiel, návesov a prívesov v rámci sektora automobilový priemysel a strojárstvo v rokoch 2008 až 2017
Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI
V divízii 29 Výroba motorových vozidiel, návesov a prívesov prišlo medzi rokmi 2008 až 2017 k nárastu osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov o približne 8,7 tis. EUR na jedného zamestnanca. Priemerná výška osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala približne 17,7 tis. EUR na jedného zamestnanca. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2017 na úrovni 22,2 tis. EUR na jedného zamestnanca a minimum v roku 2008, kedy to bolo približne 13,5 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Za divíziu 30 Výroba ostatných dopravných prostriedkov sa za roky 2008 až 2017 prejavil značne rozkolísaný trend v tvorbe pridanej hodnoty, pričom zvýšenie pridanej hodnoty na zamestnanca predstavovalo približne 4,3 tis. EUR. Priemerná úroveň pridanej hodnoty na zamestnanca počas sledovaného obdobia bola približne 20,1 tis. EUR na jedného zamestnanca, a to s maximom dosiahnutým v roku 2017, kedy to bolo 26,6 tis. EUR na jedného zamestnanca a s minimom v roku 2011, s hodnotou približne 12,8 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Pridaná hodnota v cenách výrobných nákladov a osobné náklady vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 30 Výroba ostatných dopravných prostriedkov v rámci sektora automobilový priemysel a strojárstvo v rokoch 2008 až 2017
Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI
V divízii 30 Výroba ostatných dopravných prostriedkov prišlo medzi rokmi 2008 až 2017 k nárastu osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov o približne 5,9 tis. EUR na jedného zamestnanca. Priemerná výška osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala približne 15,3 tis. EUR na jedného zamestnanca. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2017 na úrovni 19,8 tis. EUR na jedného zamestnanca a minimum v roku 2009, kedy to bolo približne 12,7 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Za divíziu 32 Iná výroba bol za roky 2008 až 2017 zaznamenaný rozmanitý vývoj v oblasti tvorby pridanej hodnoty, pričom absolútne zníženie pridanej hodnoty na zamestnanca predstavovalo približne 3,8 tis. EUR. Priemerná úroveň pridanej hodnoty na zamestnanca počas sledovaného obdobia bola približne 22,7 tis. EUR na jedného zamestnanca, a to s maximom dosiahnutým v roku 2008, kedy to bolo 26,3 tis. EUR na jedného zamestnanca a s minimom v roku 2009, s hodnotou približne 19,2 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Pridaná hodnota v cenách výrobných nákladov a osobné náklady vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 32 Iná výroba v rámci sektora automobilový priemysel a strojárstvo v rokoch 2008 až 2017
Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI
V divízii 32 Iná výroba prišlo medzi rokmi 2008 až 2017 k nárastu osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov o približne 0,6 tis. EUR na jedného zamestnanca. Priemerná výška osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala približne 12,5 tis. EUR na jedného zamestnanca. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2017 na úrovni 13,9 tis. EUR na jedného zamestnanca a minimum v roku 2010, kedy to bolo približne 10,8 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Za divíziu 33 Oprava a inštalácia strojov a prístrojov sa za roky 2008 až 2017 prejavil celkovo rastúci trend tvorby pridanej hodnoty, pričom zvýšenie pridanej hodnoty prepočítanej na zamestnanca predstavovalo približne 9,6 tis. EUR. Priemerná úroveň pridanej hodnoty na zamestnanca počas sledovaného obdobia bola približne 25,7 tis. EUR na jedného zamestnanca, a to s maximom dosiahnutým v roku 2017, kedy to bolo 31,2 tis. EUR na jedného zamestnanca a s minimom v roku 2009, s hodnotou približne 21,5 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Pridaná hodnota v cenách výrobných nákladov a osobné náklady vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 33 Oprava a inštalácia strojov a prístrojov v rámci sektora automobilový priemysel a strojárstvo v rokoch 2008 až 2017
Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI
V divízii 33 Oprava a inštalácia strojov a prístrojov prišlo medzi rokmi 2008 až 2017 k nárastu osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov o približne 3,4 tis. EUR na jedného zamestnanca. Priemerná výška osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala približne 19,1 tis. EUR na jedného zamestnanca. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2017 na úrovni 21,7 tis. EUR na jedného zamestnanca a minimum v roku 2010, kedy to bolo približne 16,5 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Za divíziu 45 Veľkoobchod a maloobchod a oprava motorových vozidiel a motocyklov sa za roky 2008 až 2017 prejavil pokles tvorby pridanej hodnoty, pričom absolútne zníženie pridanej hodnoty prepočítanej na zamestnanca predstavovalo približne 12,6 tis. EUR. Priemerná úroveň pridanej hodnoty na zamestnanca počas sledovaného obdobia bola približne 27,3 tis. EUR na jedného zamestnanca, a to s maximom dosiahnutým v roku 2012, kedy to bolo 41 tis. EUR na jedného zamestnanca a s minimom v roku 2010, s hodnotou približne 22,3 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Pridaná hodnota v cenách výrobných nákladov a osobné náklady vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 45 Veľkoobchod a maloobchod a oprava motorových vozidiel a motocyklov v rámci sektora automobilový priemysel a strojárstvo v rokoch 2008 až 2017
Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI
V divízii 45 Veľkoobchod a maloobchod a oprava motorových vozidiel a motocyklov prišlo medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov o približne 3,8 tis. EUR na jedného zamestnanca. Priemerná výška osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala približne 14,8 tis. EUR na jedného zamestnanca. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2008 na úrovni 19,5 tis. EUR na jedného zamestnanca a minimum v roku 2010, kedy to bolo približne 11,7 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Dynamika pracovnoprávnych vzťahov na základe nástupov do zamestnania a výstupov zo zamestnania v členení podľa úrovne EKR a regiónov na úrovni NUTS 3 za rok 2018 v sektore automobilový priemysel a strojárstvo
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI
V sektore automobilový priemysel a strojárstvo bol pri zamestnancoch s nižšími úrovňami EKR za aktuálne údajovo dostupný rok 2018 zaznamenaný najvyšší podiel nástupov do zamestnania v rámci Trenčianskeho kraja, kde tento podiel predstavoval približne 21,2 %. Čiže z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja ich malo nižšie úrovne EKR približne 21,2 %. Na druhom mieste sa nachádzal podiel zamestnancov s nižšími úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v Prešovskom kraji, kde ich podiel bol približne 16,2 % z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja v sledovanom období. Na druhej strane, v Košickom kraji z celkového počtu zamestnancov, ktorí nastúpili do zamestnania v tomto sektore a kraji, malo len 1,3 % z nich nižšie úrovne EKR.
Nastupujúci do zamestnania so strednými úrovňami EKR predstavovali v rámci sektora a kraja najvyšší podiel v Trnavskom kraji, kde to bolo približne 84,5 %. To znamená, že z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci tohto sektora a kraja ich malo stredné úrovne EKR približne 84,5 %. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v Prešovskom kraji, kde ich podiel bol približne 54,9 %. Najnižší podiel zamestnancov so strednými úrovňami EKR nastupujúcich do zamestnania bol v Košickom kraji, a to približne 25,7 % z celkového počtu nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja.
Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v sledovanom období, tvorili najvyšší podiel v Košickom kraji, a to približne 73,1 % z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali zamestnanci s vyššími úrovňami EKR v Žilinskom kraji (69,3 %). Na druhej strane v Trnavskom kraji predstavovali títo zamestnanci len 9,8 %.
V roku 2018 bol najvyšší podiel výstupov zo zamestnania zaznamenaný pri zamestnancoch s nižšími úrovňami EKR v Trnavskom kraji, kde tento podiel predstavoval približne 40,3 % z celkového počtu výstupov v rámci sektora a kraja. Na druhom mieste sa nachádzal podiel zamestnancov s nižšími úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania v Prešovskom kraji, pričom ich podiel v rámci sektora a kraja bol približne 22,9 %. Na druhej strane, v Košickom kraji z celkového počtu zamestnancov, ktorí vystúpili zo zamestnania, malo len približne 1,4 % z nich nižšie úrovne EKR.
Vystupujúci zo zamestnania so strednými úrovňami EKR predstavovali najvyšší podiel v Trenčianskom kraji, kde to bolo približne 64,9 % z celkového počtu zamestnancov vystupujúcich zo zamestnania v sektore a kraji. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania v Nitrianskom kraji a ich podiel bol približne 48,1 %. Najnižší podiel zamestnancov so strednými úrovňami EKR vystupujúcich zo zamestnania bol v Košickom kraji, a to približne 21,2 %.
Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania, tvorili najvyšší podiel v Košickom kraji, a to približne 77,5 % z celkového počtu zamestnancov vystupujúcich zo zamestnania v rámci sektora a kraja za sledované obdobie. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali zamestnanci s vyššími úrovňami EKR v Bratislavskom kraji (63,9 %). Na druhej strane v Trnavskom kraji predstavovali títo zamestnanci len približne 20,9 % vystupujúcich zo zamestnania v rámci sektora a kraja.
V evidencii UoZ úradov práce, sociálnych vecí a rodiny bolo k 31. 1. 2020 v celej SR evidovaných 10 548 UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie vykonávali zamestnanie v sektore automobilový priemysel a strojárstvo. Najvyšší podiel UoZ v tomto sektore z hľadiska ich predchádzajúceho zamestnania bol v hlavnej triede 8 Operátori a montéri strojov a zariadení, pričom tento podiel predstavoval približne 28,9 % z celkového počtu UoZ relevantných pre sektor. Na druhom mieste sa nachádzali UoZ s predchádzajúcim pracovným uplatnením v rámci hlavnej triedy 9 Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci, pričom ich podiel na celkovom počte UoZ s predchádzajúcim vykonávaným zamestnaním v tomto sektore bol približne 23,3 %. Tretie miesto patrilo UoZ z hlavnej triedy 7 Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci, a to s 23,3 %-ným podielom. Na druhej strane UoZ, ktorí v rámci sektora automobilový priemysel a strojárstvo pracovali v hlavnej triede 6 Kvalifikovaní pracovníci v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve, predstavovali podiel len 0,1 % z celkového počtu sektorovo relevantných UoZ. Nízky bol aj podiel UoZ, ktorí pracovali v hlavnej triede 1 Zákonodarcovia, riadiaci pracovníci, a to 2,4 %.
V sektorovej štruktúre UoZ sa z hľadiska členenia podľa hlavných tried klasifikácie zamestnaní SK ISCO-08 vyskytujú viaceré regionálne špecifiká, ktoré možno identifikovať z nižšie uvedenej mapy.
Regionálna distribúcia uchádzačov o zamestnanie z hľadiska zamestnania vykonávaného bezprostredne pred zaradením do evidencie za sektor automobilový priemysel a strojárstvo v členení podľa hlavných tried SK ISCO-08 k 31. 1. 2019
Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI
