Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
V rámci sektorovej štruktúry NSP kreujú sektor administratíva, ekonomika, manažment nasledovné divízie SK NACE Rev. 2:
Sektorovo špecifickí zamestnanci (muži aj ženy spolu) všetkých vekových kategórií úhrnom tvorili k referenčnému dátumu 31. 12. 2020 približne 14,0 %-ný podiel na zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP, čím sa sektor radí medzi veľké sektory. Pomerné zastúpenie jednotlivých vekových kategórií zamestnancov (mužov aj žien spolu) v rámci sektora prezentuje nasledujúci graf.
Zamestnanci vo veku od 29 do 50 rokov tvorili k 31. 12. 2020 prevažnú väčšinu, a to približne 56,0 % z celkového počtu sektorovo špecifických zamestnancov (t. j. bez rozdielu veku a pohlavia). Mladšia veková kategória mala iba cca 7,0 %-ný podiel na sektorovo špecifickej zamestnanosti. Sektorovo špecifická zamestnanosť bola lokalizovaná najmä v Bratislavskom kraji (cca 30,0 % sektorovo špecifických zamestnancov) a približne rovnomerne v ďalších krajoch SR.
Z rozboru stavu a štruktúry nezamestnanosti vyplýva, že sektorovo špecifickí UoZ spolu (t. j. bez ohľadu na ich pohlavie a vek) tvorili v čase pandémie nového koronavírusu k 31. 12. 2020 približne 11,0 %-ný podiel na celkovom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP. Ich podrobnejšia špecifikácia, vrátane regionálnej distribúcie a časovej chronológie, je uvedená nižšie.
Počet UoZ spolu (bez ohľadu na vek) s posledným vykonávaným zamestnaním typickým pre daný sektor od marca 2020 do konca sledovaného obdobia, pod vplyvom pandémie COVID-19, vzrástol o viac ako štyri desatiny marcovej hodnoty. Od januára 2019 do marca 2020 sa však počet UoZ signifikantne znížil, a tak sumárne počas celého sledovaného obdobia dvoch rokov prišlo k zvýšeniu počtu UoZ približne o 36,0 % východiskového stavu. Medziročne v období od 31. 12. 20219 do 31. 12. 2020 bol zaznamenaný nárast početnosti UoZ približne o 40,0 %.
V sektore k 31. 12. 2020 pracovali prevažne zamestnanci (muži aj ženy spolu) v strednom veku a práve v tejto vekovej kategórii bol tiež najvyšší počet sektorovo špecifických UoZ, a to približne 11 000 osôb, resp. 60,0 % z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ. Podiel starších UoZ bol k referenčnému dátumu 31. 12. 2020 približne 25,0 % (cca 4 600 osôb) a mladších približne 15,0 % (cca 2 800 osôb).
Od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2020 sa počet sektorovo špecifických UoZ v strednom veku zvýšil približne o 3 300 osôb (cca 43,0 %), počet starších UoZ o cca 1 100 osôb, resp. o 33,0 % a mladších UoZ o približne 800 osôb (cca 40,0 %).
Výpočet miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti je založený na vzťahu dvoch vyššie uvedených skupín ľudských zdrojov, ktorými sú:
Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti vyjadruje, koľko sektorovo špecifických UoZ pripadá na 100 ekonomicky aktívnych osôb, t. j. sektorovo špecifických zamestnancov a sektorovo špecifických UoZ spolu. Vyjadruje mieru voľných ľudských zdrojov so sektorovo špecifickými vedomosťami, zručnosťami a praktickými skúsenosťami.
Vo vekovej kategórii do 29 rokov sa z hľadiska regionálnej distribúcie ekonomickej aktivity v rámci SR najvýraznejšie prejavila dominancia Bratislavského kraja, kde bolo v príslušnej vekovej kategórii zamestnaných približne až 39,0 % sektorovo špecifických zamestnancov (mužov a žien spolu). V tomto ťažiskovom kraji bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti mladších osôb v decembri 2019 na úrovni 3,9 %, čím Bratislavský kraj zredukoval celoštátny priemer na 8,5 %. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v Prešovskom kraji, a to cca 15,7 %. Pomerne vysoká úroveň miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti mladších osôb do 29 rokov bola k referenčnému dátumu aj v Banskobystrickom kraji, a to takmer 13,0 %.
V porovnaní s mladšou vekovou kategóriou sa stredná veková kategória vyznačovala nižšou mierou sektorovo špecifickej nezamestnanosti a súčasne aj menšou dominanciou Bratislavského kraja, ktorý bol regiónom pracovného uplatnenia približne 30,0 % sektorovo špecifických zamestnancov v strednom veku a svojou hodnotou miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti (3,9 %) zredukoval celoštátny priemer na 4,8 %. Pri pohľade na regionálnu distribúciu miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti strednej vekovej kategórie v decembri 2019 možno konštatovať, že jej najvyššia hodnota bola v Prešovskom kraji, kde dosiahla 7,1 %.
Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších ako 50 rokov bola najnižšia zo všetkých troch vekových kategórií. Súčasne bola u sektorovo špecifických zamestnancov starších ako 50 rokov najmenej výrazná dominancia Bratislavského kraja, i keď zamestnával približne až jednu štvrtinu sektorovo špecifických zamestnancov v SR starších ako 50 rokov. V decembri 2019 bola regionálna distribúcia miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v troch krajoch vyššia, ako priemerná hodnota sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb bola v Prešovskom kraji, kde dosiahla 4,8 %. V opačnom spektre sa nachádzal Bratislavský, Trnavský a Žilinský kraj s mierou sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb pod úrovňou 2,5 %.
Vo vekovej kategórii do 29 rokov z hľadiska regionálnej distribúcie sektorovo špecifickej zamestnanosti aj k 31. 12. 2020 pretrvávala dominancia Bratislavského kraja, kde bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti mladších osôb iba na úrovni 5,7 %, čím Bratislavský kraj zredukoval celoštátny priemer na približne 12,0 %. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v Prešovskom kraji, a to cca 20,0 %. Pomerne vysoká úroveň miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti mladších osôb do 29 rokov bola k referenčnému dátumu aj v Košickom kraji, a to 18,5 %.
V porovnaní s mladšou vekovou kategóriou sa stredná veková kategória vyznačovala podstatne nižšou mierou sektorovo špecifickej nezamestnanosti a súčasne aj menšou váhou Bratislavského kraja, ktorý však aj v období pandémie nového koronavírusu najnižšou krajskou hodnotou miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti (5,3 %) zredukoval celoštátny sektorový priemer na 6,6 %. Naopak, najvyššia hodnota miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti v strednej vekovej kategórii bola v Prešovskom kraji, kde dosiahla 9,6 %.
Z hľadiska regionálneho rozloženia miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v decembri 2020 bolo identifikované, že v troch krajoch SR prevýšila priemer sektora za celú SR. Najvyššia regionálna miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov bola v Košickom a Prešovskom kraji (6,2 %, resp. 5,4 %), naopak, najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších ako 50 rokov v roku 2020 bola v Trnavskom kraji (iba 3,4 %) a celoštátny priemer znižoval aj sektorovo kľúčový Bratislavský kraj.
Medziročne (t. j. medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020) dosiahla v tomto sektore zmena miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov zvýšenie približne o 3,5 p. b. Na základe porovnania krajov bol najvyšší nárast zaznamenaný v Trnavskom kraji (o cca 6,2 p. b.), podstatne lepšie na tom z hľadiska zmeny miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti bol Trenčiansky kraj, a to s nárastom o 1,7 p. b. Špecifická nezamestnanosť v sektore sa najvýraznejšie prejavila v počte osôb do 29 rokov, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:
Medziročná zmena miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov počas pandémie COVID-19 (t. j. medzi decembrom 2019 a decembrom 2020) dosiahla v tomto sektore nárast približne iba o 1,8 p. b. a zmeny boli nízke aj na regionálnej úrovni. Pandémia nového koronavírusu ovplyvnila zvýšenie sektorovo špecifickej nezamestnanosti najmä u osôb vo veku od 29 do 50 rokov, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ pracovali v zamestnaniach:
Rozdiel v miere sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v čase pandémie nového koronavírusu (t. j. medzi hodnotami za december 2019 a za december 2020) v tomto sektore predstavoval približne iba 1,0 p. b. a ani na regionálnej úrovni nenastali zásadné zmeny. Pandémia nového koronavírusu negatívne ovplyvnila najmä tie osoby staršie ako 50 rokov, ktoré vykonávali pracovnú činnosť v zamestnaniach:
Zhrnutie za sektor: V rámci sektora administratíva, ekonomika, manažment bol k 31. 12. 2020 najvýraznejší podiel na sektorovo špecifickej zamestnanosti identifikovaný u osôb vo veku od 29 do 50 rokov (cca 56,0 %). Zamestnanci (muži aj ženy spolu) starší ako 50 rokov tvorili cca 37,0 %-ný podiel na sektorovo špecifickej zamestnanosti a podiel mladších do 29 rokov bol cca 7,0 %. Sektorovo špecifická zamestnanosť bola lokalizovaná najmä v Bratislavskom kraji (cca až 30,0 % z celej SR) a približne rovnomerne v ďalších krajoch. V sektore k 31. 12. 2020 pracovali prevažne zamestnanci (muži aj ženy spolu) v strednom veku a práve v tejto vekovej kategórii bol tiež najvyšší počet sektorovo špecifických UoZ, a to približne 11 000 osôb, resp. 60,0 % z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ. Podiel starších UoZ bol k referenčnému dátumu 31. 12. 2020 približne 25,0 % (cca 4 600 osôb) a mladších približne 15,0 % (cca 2 800 osôb). Od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2020 sa počet sektorovo špecifických UoZ v strednom veku zvýšil približne o 3 300 osôb (cca 43,0 %), počet starších UoZ o cca 1 100 osôb, resp. o 33,0 % a mladších UoZ o približne 800 osôb (cca 40,0 %). U starších ako 50 rokov bola najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti zo všetkých troch vekových kategórií, a to tak k 31. 12. 2019 ako aj k 31. 12. 2020. Vekovo starší zamestnanci v sektore zabezpečovali stabilnejšie pracovné miesta a súčasne po ukončení svojej pracovnej kariéry z dôvodu odchodu do dôchodku ich kroky neviedli na úrady práce, sociálnych vecí a rodiny s cieľom podania žiadosti o zaradenie do evidencie UoZ. Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti sa najvýraznejšie zvýšila u mladších osôb (bolo ich relatívne málo zamestnaných, a tak i malé zvýšenie počtu UoZ vyvolalo výraznejšie zvýšenie miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti). Sektorovo špecifická nezamestnanosť sa prejavila najmä v zamestnaniach klasifikovaných v hlavnej triede zamestnaní 4 – Administratívni pracovníci, a to hlavne v zamestnaniach: Všeobecný administratívny pracovník, Iný pomocný administratívny pracovník, Odborný administratívny asistent. Z regionálneho hľadiska boli sektorovo špecifickou nezamestnanosťou najviac zasiahnuté Prešovský, Košický a Banskobystrický kraj.
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.
Cookie | Dĺžka trvania | Popis |
---|---|---|
cookielawinfo-checkbox-analytics | 11 months | This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Analytics". |
cookielawinfo-checkbox-functional | 11 months | The cookie is set by GDPR cookie consent to record the user consent for the cookies in the category "Functional". |
cookielawinfo-checkbox-necessary | 11 months | This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookies is used to store the user consent for the cookies in the category "Necessary". |
cookielawinfo-checkbox-others | 11 months | This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Other. |
cookielawinfo-checkbox-performance | 11 months | This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Performance". |
viewed_cookie_policy | 11 months | The cookie is set by the GDPR Cookie Consent plugin and is used to store whether or not user has consented to the use of cookies. It does not store any personal data. |