Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
V sektorovej štruktúre NSP/SRI zahrňuje sektor administratíva, ekonomika, manažment nasledovné divízie SK NACE Rev. 2:
Sektorovo špecifickí zamestnanci (muži a ženy spolu) tvorili k 31. 12. 2020 približne 13,9 %-ný podiel na zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP/SRI, čím sa sektor radí medzi veľké sektory. Pomerné zastúpenie mužov a žien vykonávajúcich sektorovo špecifické zamestnania bolo približne 27,1 % mužov a 72,9 % žien.
Z hľadiska nezamestnanosti tvorili sektorovo špecifickí UoZ (muži a ženy spolu) približne 11,3 %-ný podiel na celkovom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI. Ich podrobnejšia špecifikácia, vrátane regionálnej distribúcie a vývoja v čase pandémie nového koronavírusu, je uvedená v nasledujúcom texte.
Celkový počet UoZ (t. j. mužov a žien spolu) s posledným vykonávaným zamestnaním typickým pre sektor administratíva, ekonomika, manažment od marca 2020 do konca sledovaného obdobia, z dôvodu pandémie COVID-19, vzrástol približne o 41,4 %. Predošlé obdobie od januára 2019 do marca 2020 sa vyznačovalo poklesom UoZ, pričom ich počet sa znížil o 3,6 %. Celkovo tak počas sledovaného obdobia prišlo k nárastu počtu UoZ o 36,3 %. Z hľadiska pohlavia prevažoval počet žien UoZ. Podiel žien UoZ sa pohyboval od 76,0 % v júni 2020 do 78,5 % v auguste 2019. Celkovo sa podiel žien UoZ počas sledovaného obdobia znížil o 1,9 p. b. Najvyšší počet žien UoZ v tomto sektore (približne 14 200 osôb) bol v auguste 2020 a ich najnižší počet (9 700) bol v apríli 2019. Najviac mužov UoZ bolo v auguste 2020, a to 4 400 osôb, a najmenej, s približným počtom 2 750, ich bolo v apríli 2019. Celkovo sa počet žien UoZ zvýšil o 33,0 %. Pokles pred pandémiou COVID-19 predstavoval 4,5 % a od marca 2020 do konca sledovaného obdobia prišlo k nárastu o 39,3 %. Celkový nárast počtu mužov UoZ bol počas sledovaného obdobia vo výške 48,1 %. Obdobie pred pandémiou COVID-19 sa vyznačovalo ich poklesom o 0,3 %. Po vypuknutí pandémie COVID-19 sa počet mužov UoZ zvýšil o 48,6 %.
Vyššie uvedený graf porovnáva mieru špecifickej nezamestnanosti v sektore s mierou špecifickej nezamestnanosti v SR, a to v členení podľa pohlavia. Miera špecifickej nezamestnanosti mužov v tomto sektore bola v roku 2019 o 0,3 p. b. nižšia, ako miera špecifickej nezamestnanosti žien. V roku 2020 tento rozdiel predstavoval 0,1 p. b. Oproti SR bola v roku 2019 miera špecifickej nezamestnanosti mužov nižšia o 0,4 p. b. a dosiahla 3,4 %. V roku 2020 bol tento rozdiel oproti SR 1,1 p. b., pričom miera špecifickej nezamestnanosti mužov dosiahla za sektor 4,7 %. Miera špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2019 bola 3,7 % a v roku 2020 to bolo 4,8 %. Miera špecifickej nezamestnanosti žien preto bola v roku 2019 oproti SR nižšia o 0,7 p. b., resp. o 1,1 p. b. nižšia v roku 2020. Medziročne miera špecifickej nezamestnanosti žien vzrástla o 1,2 p. b. a u mužov o 1,4 p. b.
Z hľadiska regionálnej distribúcie bola v decembri 2019 miera špecifickej nezamestnanosti žien v troch krajoch vyššia, ako bol priemer sektora. Najvyššia špecifická nezamestnanosť žien v sektore bola v Prešovskom kraji, kde dosiahla 5,0 %. Pomerne vysoká miera špecifickej nezamestnanosti žien bola aj v Košickom kraji, a to 4,7 %. Naopak, najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2019 bola v Bratislavskom kraji, a to 3,0 %. Podobne nízka miera špecifickej nezamestnanosti žien (3,1 %) bola v tomto roku aj v Nitrianskom kraji.
Pri pohľade na regionálnu distribúciu miery špecifickej nezamestnanosti žien v decembri 2020 možno konštatovať, že v piatich krajoch prevýšila celoslovenský priemer sektora. Najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti žien v sektore bola v Košickom kraji, kde dosiahla 6,0 %. V tomto roku bol priemer sektora z hľadiska miery špecifickej nezamestnanosti žien výrazne prekročený aj v Prešovskom kraji, kde dosiahol 5,8 %. Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2020 bola v Trenčianskom kraji a v Bratislavskom kraji, a to približne 4,2 %.
V decembri 2019 bola regionálna distribúcia miery špecifickej nezamestnanosti mužov v troch krajoch vyššia, ako bola priemerná hodnota sektora. V tomto sektore bola najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti mužov v Banskobystrickom kraji, kde dosiahla 5,0 %. Jej druhá najvyššia hodnota bola v Prešovskom kraji, a to 4,7 %. V opačnom spektre sa nachádza Žilinský kraj, kde bola v tomto roku najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti mužov, a to iba 2,5 %. Okrem toho bola nízka miera špecifickej nezamestnanosti mužov aj v Trenčianskom kraji, a to 2,8 %.
December 2020 sa vyznačoval v rámci sektora nadpriemernou mierou špecifickej nezamestnanosti mužov v štyroch krajoch. U mužov bola najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti v tomto sektore v Prešovskom kraji, kde to bolo 7,1 %. Za týmto krajom nasledoval Košický kraj, kde výška miery špecifickej nezamestnanosti mužov dosiahla 6,3 %. Najúspešnejším krajom s najnižšou mierou špecifickej nezamestnanosti bol Bratislavský kraj, v ktorom táto miera dosiahla 4,0 %. Druhá najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti, a to na úrovni 4,1 %, bola v Žilinskom kraji.
Medziročná zmena miery špecifickej nezamestnanosti žien počas pandémie COVID-19 (t. j. medzi decembrom 2019 a decembrom 2020) dosiahla v tomto sektore zvýšenie o 1,2 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol dosiahnutý v Trnavskom kraji, a to približne 1,6 p. b. Pomerne vysoký nárast miery špecifickej nezamestnanosti žien bol zaznamenaný aj v Žilinskom kraji, a to 1,5 p. b. Na druhej strane spektra sa z hľadiska zmeny miery špecifickej nezamestnanosti žien nachádzali Banskobystrický a Trenčiansky kraj, kde medziročný nárast predstavoval iba 0,7 p. b.
Medziročne (t. j. medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020) dosiahla v tomto sektore zmena miery špecifickej nezamestnanosti mužov zvýšenie približne o 1,4 p. b. Na základe porovnania krajov bol najvyšší nárast dosiahnutý v Prešovskom kraji, a to 2,3 p. b. V rámci sektora pomerne vysoký nárast miery špecifickej nezamestnanosti mužov počas pandémie COVID-19 bol zaznamenaný aj v Košickom kraji (o 2,1 p. b.). Lepšie na tom z hľadiska zmeny miery špecifickej nezamestnanosti boli muži v Banskobystrickom kraji s nárastom o 0,7 p. b. a muži v Nitrianskom kraji, kde zvýšenie predstavovalo 1,0 p. b.
Špecifická nezamestnanosť v sektore administratíva, ekonomika, manažment sa najvýraznejšie prejavila v počte žien, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali niektoré zo zamestnaní:
Obdobne aj u mužov išlo najmä o tie osoby, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:
V sektore administratíva, ekonomika, manažment, ktorý je charakteristický dominantným zastúpením žien, v rokoch 2019 aj 2020 výrazne prevažoval počet žien UoZ nad počtom mužov UoZ. Miera špecifickej nezamestnanosti v sektore dosahovala v sledovanom období u mužov aj u žien veľmi podobné hodnoty. Z celkového počtu UoZ (mužov zvlášť a žien zvlášť), ktorí vykonávali sektorovo špecifické zamestnania, či už aktuálne k 31. 12. 2020 alebo bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ, tvorili ženy UoZ aj muži UoZ vo svojich rodových kategóriách približne 5,0 %-né podiely. Medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020 sa v tomto sektore zvýšila miera špecifickej nezamestnanosti mužov aj žien približne rovnako, pričom z regionálneho hľadiska bol u mužov najviac zasiahnutý Košický kraj a Prešovský kraj a u žien to boli najmä Trnavský, Žilinský a Nitriansky kraj. Tak u mužov, ako aj u žien sa zvýšenie nezamestnanosti prejavilo najmä pri administratívnych pracovníkoch bez vyššej úrovne a špecializácie zručností.
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.