Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Sektor je z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 vymedzený tými ekonomickými činnosťami, ktoré sú klasifikované v rámci nasledovných divízií predmetnej klasifikácie: 69 Právne a účtovnícke činnosti, 70 Vedenie firiem; poradenstvo v oblasti riadenia, 78 Sprostredkovanie práce, 82 Administratívne, pomocné kancelárske a iné obchodné pomocné činnosti. V rámci divízie 78 Sprostredkovanie práce sú zabezpečované taktiež činnosti agentúr sprostredkujúcich zamestnania, ako aj ostatné poskytovanie ľudských zdrojov pre ďalšie sektory v národnom hospodárstve.
Na základe aktuálne dostupných údajov o pridanej hodnote, zamestnanosti a osobných nákladoch za sektor administratíva, ekonomika, manažment boli identifikované nižšie uvedené vývojové trendy, reflektujúce časový rad sledovaných ukazovateľov v danom sektore v členení podľa jednotlivých divízií SK NACE Rev. 2.
Za divíziu 69 Právne a účtovnícke činnosti sa za roky 2008 až 2017 prejavil pokles tvorby pridanej hodnoty, pričom zníženie pridanej hodnoty na zamestnanca predstavovalo približne 37,6 tis. EUR. Priemerná úroveň pridanej hodnoty na zamestnanca počas sledovaného obdobia bola približne 42,3 tis. EUR na jedného zamestnanca, a to s maximom dosiahnutým v roku 2009, kedy to bolo 77 tis. EUR na jedného zamestnanca a s minimom v roku 2015, s hodnotou približne 29,4 tis. EUR na jedného zamestnanca.
V divízii 69 Právne a účtovnícke činnosti prišlo medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov o približne 28 tis. EUR na jedného zamestnanca. Priemerná výška osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala približne 23,7 tis. EUR na jedného zamestnanca. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2009 na úrovni 54,6 tis. EUR na jedného zamestnanca a minimum v roku 2011, kedy to bolo približne 15,8 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Za divíziu 70 Vedenie firiem; poradenstvo v oblasti riadenia sa za roky 2008 až 2017 prejavil klesajúci trend tvorby pridanej hodnoty, pričom zníženie pridanej hodnoty na zamestnanca predstavovalo približne 17,9 tis. EUR. Priemerná úroveň pridanej hodnoty na zamestnanca počas sledovaného obdobia bola približne 39,1 tis. EUR na jedného zamestnanca, a to s maximom dosiahnutým v roku 2011, kedy to bolo 53,7 tis. EUR na jedného zamestnanca a s minimom v roku 2015, s hodnotou približne 27,7 tis. EUR na jedného zamestnanca.
V divízii 70 Vedenie firiem; poradenstvo v oblasti riadenia prišlo medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov o približne 23,2 tis. EUR na jedného zamestnanca. Priemerná výška osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala približne 24,1 tis. EUR na jedného zamestnanca. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2008 na úrovni 41,9 tis. EUR na jedného zamestnanca a minimum v roku 2015, kedy to bolo približne 17,7 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Za divíziu 78 Sprostredkovanie práce sa za roky 2008 až 2017 prejavil mierne rastúci trend tvorby pridanej hodnoty, pričom zvýšenie pridanej hodnoty na zamestnanca predstavovalo približne 2,6 tis. EUR. Priemerná úroveň pridanej hodnoty na zamestnanca počas sledovaného obdobia bola približne 12 tis. EUR na jedného zamestnanca, a to s maximom dosiahnutým v roku 2017, kedy to bolo 13,6 tis. EUR na jedného zamestnanca a s minimom v roku 2013, s hodnotou približne 10,9 tis. EUR na jedného zamestnanca.
V divízii 78 Sprostredkovanie práce prišlo medzi rokmi 2008 až 2017 k nárastu osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov o približne 3,3 tis. EUR na jedného zamestnanca. Priemerná výška osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala približne 10 tis. EUR na jedného zamestnanca. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2017 na úrovni 12,2 tis. EUR na jedného zamestnanca a minimum v roku 2008, kedy to bolo približne 8,9 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Za divíziu 82 Administratívne, pomocné kancelárske a iné obchodné pomocné činnosti sa za roky 2008 až 2017 prejavil klesajúci trend tvorby pridanej hodnoty, pričom absolútne zníženie pridanej hodnoty na zamestnanca predstavovalo približne 50 tis. EUR. Priemerná úroveň pridanej hodnoty na zamestnanca počas sledovaného obdobia bola približne 41,7 tis. EUR na jedného zamestnanca, a to s maximom dosiahnutým v roku 2009, kedy to bolo 88,8 tis. EUR na jedného zamestnanca a s minimom v roku 2015, s hodnotou približne 21,3 tis. EUR na jedného zamestnanca.
V divízii 82 Administratívne, pomocné kancelárske a iné obchodné pomocné činnosti prišlo medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov o približne 25,7 tis. EUR na jedného zamestnanca. Priemerná výška osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala približne 19,5 tis. EUR na jedného zamestnanca. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2009 na úrovni 48,7 tis. EUR na jedného zamestnanca a minimum v roku 2015, kedy to bolo približne 11,5 tis. EUR na jedného zamestnanca.
V sektore administratíva, ekonomika, manažment bol pri zamestnancoch s nižšími úrovňami EKR za aktuálne údajovo dostupný rok 2018 zaznamenaný najvyšší podiel nástupov do zamestnania v rámci Nitrianskeho kraja, kde tento podiel predstavoval približne 51 %, čiže z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja ich malo nižšie úrovne EKR približne 51 %. Na druhom mieste sa nachádzal podiel zamestnancov s nižšími úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v Trnavskom kraji, kde ich podiel bol približne 48,8 % z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja v sledovanom období. Na druhej strane, v Banskobystrickom kraji z celkového počtu zamestnancov, ktorí nastúpili do zamestnania v tomto sektore a kraji, malo len 36,6 % z nich nižšie úrovne EKR.
Nastupujúci do zamestnania so strednými úrovňami EKR predstavovali v rámci sektora a kraja najvyšší podiel v Prešovskom kraji, kde to bolo približne 36,9 %. To znamená, že z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci tohto sektora a kraja ich malo stredné úrovne EKR približne 36,9 %. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v Trenčianskom kraji, kde ich podiel bol približne 30,6 %. Najnižší podiel zamestnancov so strednými úrovňami EKR nastupujúcich do zamestnania bol v Bratislavskom kraji, a to približne 24,2 % z celkového počtu nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja.
Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v sledovanom období, tvorili najvyšší podiel v Bratislavskom kraji, a to približne 36,6 % z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali zamestnanci s vyššími úrovňami EKR v Banskobystrickom kraji (34,6 %). Na druhej strane v Nitrianskom kraji predstavovali títo zamestnanci len 20,8 %.
V roku 2018 bol najvyšší podiel výstupov zo zamestnania zaznamenaný pri zamestnancoch s nižšími úrovňami EKR v Trenčianskom kraji, kde tento podiel predstavoval približne 50,8 % z celkového počtu výstupov v rámci sektora a kraja. Na druhom mieste sa nachádzal podiel zamestnancov s nižšími úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania v Nitrianskom kraji, pričom ich podiel v rámci sektora a kraja bol približne 49,1 %. Na druhej strane, v Prešovskom kraji z celkového počtu zamestnancov, ktorí vystúpili zo zamestnania, malo len približne 31 % z nich nižšie úrovne EKR.
Vystupujúci zo zamestnania so strednými úrovňami EKR predstavovali najvyšší podiel v Prešovskom kraji, kde to bolo približne 42,2 % z celkového počtu zamestnancov vystupujúcich zo zamestnania v sektore a kraji. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania v Trenčianskom kraji a ich podiel bol približne 34,1 %. Najnižší podiel zamestnancov so strednými úrovňami EKR vystupujúcich zo zamestnania bol v Banskobystrickom kraji, a to približne 29,1 %.
Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania, tvorili najvyšší podiel v Bratislavskom kraji, a to približne 31,6 % z celkového počtu zamestnancov vystupujúcich zo zamestnania v rámci sektora a kraja za sledované obdobie. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali zamestnanci s vyššími úrovňami EKR v Banskobystrickom kraji (29,5 %). Na druhej strane v Trenčianskom kraji predstavovali títo zamestnanci len približne 15,1 % vystupujúcich zo zamestnania v rámci sektora a kraja.
V evidencii UoZ úradov práce, sociálnych vecí a rodiny bolo k 31. 1. 2020 v celej SR evidovaných celkovo 8 665 UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie vykonávali zamestnanie v sektore administratíva, ekonomika, manažment. Najvyšší podiel UoZ v tomto sektore z hľadiska ich predchádzajúceho zamestnania bol v hlavnej triede 9 Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci (zväčša s predchádzajúcim zamestnaním v agentúrach dočasného zamestnávania), pričom tento podiel predstavoval približne 34,1 % z celkového počtu UoZ relevantných pre sektor. Na druhom mieste sa nachádzali UoZ s predchádzajúcim pracovným uplatnením v rámci hlavnej triedy 8 Operátori a montéri strojov a zariadení, pričom ich podiel na celkovom počte UoZ s predchádzajúcim vykonávaným zamestnaním v tomto sektore bol približne 23,2 %. Tretie miesto patrilo UoZ z hlavnej triedy 4 Administratívni pracovníci, a to s 12,7 %-ným podielom. Na druhej strane UoZ, ktorí v rámci sektora administratíva, ekonomika, manažment pracovali v hlavnej triede 6 Kvalifikovaní pracovníci v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve, predstavovali podiel len 0,1 % z celkového počtu sektorovo relevantných UoZ. Nízky bol aj podiel UoZ, ktorí pracovali v hlavnej triede 1 Zákonodarcovia, riadiaci pracovníci, a to 2,5 %.
V sektorovej štruktúre UoZ sa z hľadiska členenia podľa hlavných tried klasifikácie zamestnaní SK ISCO-08 vyskytujú viaceré regionálne špecifiká, ktoré možno identifikovať z nižšie uvedenej mapy.
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.