Sektorová rada Poľnohospodárstvo, veterinárstvo a rybolov

  • O sektore
  • Zoznam členov sektorovej rady
  • Zoznam garantovaných zamestnaní
  • Aktuality z odvetvia
  • Dokumenty na stiahnutie
  • Fotogaléria

Poľnohospodárstvo je odvetvie pôdohospodárstva, ktoré spolu s lesným a vodným hospodárstvom a ostanými hospodárskymi odvetviami má nezastupiteľnú úlohu pri zabezpečovaní kvality života, výživy a zdravia obyvateľstva.

Odvetviami poľnohospodárstva sú rastlinná a živočíšna výroba, ktorých hlavnou úlohou je zabezpečovanie produkcie potravinových zdrojov pre výživu obyvateľstva.

Základnou činnosťou v poľnohospodárstve je obrábanie pôdy, pestovanie kultúrnych plodín a chov hospodárskych zvierat.

Hlavnými produktmi poľnohospodárskej výroby sú potraviny pre obyvateľstvo, krmoviny pre hospodárske zvieratá a vedľajšie suroviny pre potravinársky a spracovateľský priemysel.

       Poľnohospodárska výroba plní v spoločnosti viaceré funkcie, a to:

  • výrobnú, ktorá má základ v zhodnotení prírodno-klimatických podmienok a produkčnej schopnosti pôdy, v efektívnom využití výrobných zdrojov a existujúcej kapitálovej vybavenosti na dosiahnutie požadovanej poľnohospodárskej produkcie a následného zisku,
  • národohospodársku, ktorá spočíva v príspevku z využívania poľnohospodárskej pôdy, ktorý je predpokladom alebo priamo pomáha k rozvoju iných hospodárskych odvetví,
  • ekonomickú, ktorá vyplýva z jeho podielu na tvorbe hrubého domáceho produktu (HDP) a zdrojov na akumuláciu, investície a spotrebu,
  • sociálnu, ktorá je v prínose odvetvia k riešeniu celkovej zamestnanosti a využívaniu disponibilných pracovných zdrojov, demografickej štruktúre obyvateľstva,
  • kultúrnu, ktorá spočíva v úlohe odvetví poľnohospodárskej výroby daného územia zachovávať historickú štruktúru osídlenia, udržanie sídelných spoločenstiev a kultúrnych regionálnych tradícií obyvateľstva,
  • ekologickú, ktorá je daná využívaním takej poľnohospodárskej pôdy a zabezpečovaním výroby, ktorá umožní udržanie reliéfu a charakteru krajiny, ochranu vodných zdrojov, ovzdušia i samotnej pôdy, chránených prírodných celkov a biodiverzity.

Poľnohospodárska výroba má niekoľko kľúčových a špecifických znakov, ktoré sa prenášajú do vyrábaných produktov, ovplyvňujú ich kvalitu a celý produkčný proces. Jej základnou charakteristikou je viazanosť na pôdu, ktorá je ako výrobný prostriedok veľmi variabilná a v jednotlivých regiónoch krajiny má inú bonitu (prirodzenú úrodnosť, fyzikálne vlastnosti) a potrebu špeciálnych úprav, čím sa aj náklady jednotlivých podnikov na jej zúrodňovanie značne líšia.

Poľnohospodárska výroba má biologickú podstatu, ktorá je daná vplyvom antropogénnych a environmentálnych faktorov na pôdu, rastliny a zvieratá, ktoré prechádzajú rôznymi vývojovými fázami a majú rozdielne nároky na vstupy a prostredie. Zároveň je závislá od ročných období (najmä v odvetviach rastlinnej výroby), od pôdnych a klimatických podmienok (podľa výrobných podmienok Slovenska), čo spôsobuje, že tento druh výroby je značne rizikový.

Špecifickým znakom je viacprodukčnosť poľnohospodárskej výroby daná tým, že z jednotlivých výrobných procesov vychádza niekoľko produktov, ktorých zber a spracovanie si vyžaduje ďalšie vstupy. Priebeh biologických procesov a výslednú produkciu spravidla priaznivo ovplyvňuje materiálno-technické vybavenie, ktoré zároveň znižuje aj jej rizikovosť.

V Slovenskej republike boli a aj sú podľa systému a intenzity hospodárenia dva základné typy poľnohospodárskej výroby – konvenčné a alternatívne poľnohospodárstvo.

      

Konvenčné poľnohospodárstvo je postavené na cieľoch zvýšiť produkciu a sebestačnosť v zásobovaní potravinami a zároveň znížiť nákladovosť a rizikovosť výroby. Spravidla má charakter intenzívneho hospodárenia na veľkej výmere pôdy s vysokým stupňom mechanizácie a chemizácie výroby. Vyznačuje sa pestovaním širokej škály poľnohospodárskych plodín, vrátane olejnín a technických plodín, vysokou koncentráciou hospodárskych zvierat na plochu a využívaním  biotechnológií. Vo vývoji slovenského poľnohospodárstva zohralo významnú úlohu a môžeme rozlíšiť jeho dve základné obdobia.

  • Obdobie rokov 1950 – 1990 bolo charakteristické rastom produkcie, čo vyplývalo z hlavného cieľa poľnohospodárstva dosiahnuť sebestačnosť vo výrobe potravín. Napriek mnohým nedostatkom, ktoré v poľnohospodárstve existovali, sa podarilo mechanizáciou a intenzifikáciou zvýšiť produkciu tak, že pri trvalom poklese pracovníkov sa Slovensko stalo sebestačným vo výrobe väčšiny potravín dopestovaných v miernom pásme.
  • Obdobie po roku 1990 nastali zmeny vo vlastníckych vzťahoch k pôde a naturálne množstvá vyrobených produktov rastlinného a živočíšneho pôvodu poklesli v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Znížili sa aj tržby za poľnohospodárske výrobky, ktoré sú rozhodujúcim finančným zdrojom agropodnikov. Koncom 90-tych rokov sa poľnohospodárska výroba stala stratovým odvetvím, čo bolo výsledkom viacerých faktorov, najmä rýchlejšieho rastu nákladov na produkciu v porovnaní s rastom nákupných cien poľnohospodárskych produktov, nižšej ceny niektorých druhov dovážaných potravín, zmeny v dotačnej politike štátu a aplikácie pravidiel európskej agrárnej politiky. V súčasnom období týmto systémom hospodári väčšina poľnohospodárskych podnikov, od malých fariem až po veľké poľnohospodárske subjekty, pričom sú do výroby aplikované systémy ekologizácie výroby a humanizácie chovu zvierat.

            Alternatívne poľnohospodárstvo je spôsob pestovania rastlín a chovu zvierat, pri ktorom sa využíva prirodzenejší vzťah človeka k prírode. Preferujú sa technológie, vylučujú sa chemické zásahy a technické prostriedky. Tento spôsob hospodárenia je zameraný na splnenie viacerých cieľov, ako sú využívanie obnoviteľných zdrojov, šetrenie neobnoviteľných zdrojov a surovín v čo najvyššej miere. Vysoko sa podporuje prirodzená úrodnosť pôdy a produkcia potravín bez škodlivín. Využívajú sa plodiny, ktoré dokážu využiť živiny z hlbších vrstiev pôdy aj v menej rozpustných formách a odrody odolné voči škodcom a chorobám.

Najschodnejšou a perspektívne najvhodnejšou cestou alternatívneho hospodárenia na pôde je ekologické poľnohospodárstvo, ktorého vznik a vývoj sa datuje od začiatku 90-tych rokov, kedy vznikli prvé ekofarmy, ktoré začali hospodáriť podľa pravidiel organického poľnohospodárstva platných pre územie Slovenskej republiky. Ekologické poľnohospodárstvo využíva predovšetkým miestne a obnoviteľné zdroje a ekologicky šetrné technologické postupy, ktoré minimalizujú znečisťovanie životného prostredia, prispievajú k tvorbe a ochrane krajiny. Jeho cieľom je trvalo-udržateľný poľnohospodársky systém a produkcia dostatku kvalitných potravín s ohľadom na environmentálne a sociálne faktory.

Optimalizované konvenčné a ekologické poľnohospodárske systémy sú základný predpoklad úspešnej produkcie a trvalého zabezpečenia prirodzenej úrodnosti pôdy. Rešpektovaním prirodzených možností rastlín, zvierat a ekosystémov sa optimalizujú podmienky pre kvalitu produkcie potravinových zdrojov a ochranu životného prostredia.

           

V poľnohospodárstve má nezameniteľnú úlohu veterinárna medicína. Zaoberá sa diagnostikou, prevenciou a liečením hospodárskych zvierat, čím prispieva k produkcii kvalitných a zdravých potravín. Veterinárna medicína chráni ľudské zdravie aj v širšom kontexte. Zaoberá sa monitorovaním a eradikáciou zoonóz - nebezpečných ochorení prenosných zo zvierat na človeka. Úzko spolupracuje s humánnou medicínou pri odhaľovaní zdrojov takýchto ochorení.

Pre rozvoj modernej poľnohospodárskej živočíšnej výroby je nevyhnutné začlenenie pracovníkov veterinárneho servisu. Vývoj povolania veterinárneho lekára je úzko spojený s vývojom spoločnosti v Slovenskej republike. Do roku 1989 bol hlavný dôraz v tomto povolaní kladený na prevenciu a liečenie hospodárskych zvierat. Väčšina veterinárnych lekárov pracovala na farmách v jednotných roľníckych družstvách alebo v potravinárskom priemysle, ktorý spracovával potraviny živočíšneho pôvodu. Po roku 1989 sa otvorili nové možnosti uplatnenia najmä v liečení spoločenských zvierat. Vznikali súkromné ambulancie, neskôr väčšie veterinárne nemocnice, ktoré poskytujú čoraz kvalitnejšiu starostlivosť o spoločenské zvieratá využívaním moderných postupov v minulosti používaných iba v humánnej medicíne. Využívajú sa moderné diagnostické prístroje, liečebné techniky, rozvíja sa výskum v tejto oblasti.

V dnešnej modernej dobe sa do popredia dostáva aj nové zameranie veterinárnych lekárov – starostlivosť o pohodu zvierat (welfare). Dobré životné podmienky zabezpečujú správny vývoj a využitie, ako hospodárskych, tak aj spoločenských zvierat.

Absolventi veterinárnych univerzít získavajú široké veterinárne medicínske vzdelanie, majú možnosť uplatnenia, ako súkromní veterinárni lekári, zamestnanci štátnej správy, ale aj ako odborníci v poradenských a servisných chovateľských službách, v diagnostických alebo výskumných ústavoch, u farmaceutických firiem, v podnikoch potravinárskeho priemyslu a pod. V budúcnosti sa očakáva rozvoj veterinárnej medicíny pre rôzne oblasti liečenia zvierat, ako napr. chirurgia, ortopédia, zubné lekárstvo, fyzioterapia, v chovoch športových koní, na malých rodinných farmách a pod.

Veterinárna medicína má svoje dôležité odvetvie – laboratórnu diagnostiku. Vývojom a využívaním sofistikovaných diagnostických prístrojov a postupov založených na najnovších vedeckých poznatkoch zabezpečuje rýchlu diagnostiku ochorení u zvierat. Veterinárna laboratórna diagnostika má veľkú samostatnú oblasť, ktorá sa venuje analýze potravín z hľadiska ich bezpečnosti, ako aj kvality.

V Slovenskej republike má svoj význam, aj napriek relatívne nízkemu podielu v národnom hospodárstve, rybné hospodárstvo, najmä z hľadiska ochrany a tvorby životného prostredia, zachovávania pôvodného genofondu rýb a spoločensky prospešných prínosov objektov používaných na chov rýb (krajinotvorba), protipovodňovej ochrany a rozvoja vidieka. 

Poľnohospodárska výroba predstavuje vedomé a systematické využívanie prírodných síl a zdrojov, ktoré zhodnocuje biologické vlastnosti rastlín a živočíchov na zabezpečenie potravy a ďalších surovín potrebných na uspokojenie základných existenčných potrieb človeka. Slovenská republika má obmedzené zdroje fosílnych energetických surovín a nerastného bohatstva, preto významným výrobným potenciálom sú obnoviteľné zdroje, poľnohospodárska a lesná pôda, vodné zdroje, genofond prirodzených biotopov a kultúrnych rastlín, ale aj skúsenosti, pracovné návyky a vedomosti obyvateľstva umožňujúce ich efektívnejšie využívanie. V tejto súvislosti je dôležité zvyšovať kvalitu vzdelávania osôb pôsobiacich v poľnohospodárstve tak, aby vedeli svoje vedomosti prenášať do poľnohospodárskej praxe.

      

V súčasnosti má Slovenská republika možnosť využívať prostriedky z európskeho rozpočtu, ktoré umožňujú posilniť slovenské poľnohospodárstvo, pritiahnuť mladých ľudí, podporiť kvalitné lokálne potraviny, oživiť spracovateľský sektor a mať tak životaschopný vidiek.

Zdroje:

  • apa.sk
  • biospotrebitel.sk
  • europskenoviny.sk
  • land.gov.sk
  • sk.wikipedia.org - Poľnohospodárska výroba
  • sk.wikipedia.org - Poľnohospodárstvo

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci operačného programu zamestnanosť a sociálna inklúzia.

Zapamätať prihlásenie