Sektorová rada Zdravotníctvo, sociálne služby

  • O sektore
  • Zoznam členov sektorovej rady
  • Zoznam garantovaných zamestnaní
  • Aktuality z odvetvia
  • Dokumenty na stiahnutie
  • Fotogaléria

Zdravotníctvo patrí v rámci terciárneho sektora k tzv. odvetviam rozvoja človeka. Okrem zdravotníctva patrí do tejto skupiny odvetví aj vzdelávanie, umenie, zábava a rekreácia, sociálna starostlivosť. 

Zdravie je kľúčová hodnota v živote človeka. Medzi hlavné determinanty zdravia patrí úroveň a dostupnosť zdravotnej starostlivosti, kvalita životného prostredia, životný štýl a genetické predispozície.  Zodpovedná zdravotná politika dokáže zásadným spôsobom ovplyvniť tri z týchto kľúčových determinantov, a to zdravotnú starostlivosť, kvalitu životného prostredia a nepriamo aj životný štýl občanov.

Zmena zdravotného stavu človeka (v zmysle choroby, disability, zdravotného postihnutia) prináša so sebou zmenu aj v jeho socioekonomickom statuse. Choroba často so sebou prináša nesamostatnosť, odkázanosť, závislosť človeka. Choroba, disabilita, zdravotné postihnutie sa netýka len samotného jedinca, ale aj jeho rodiny a štátu. Z tohto dôvodu je potrebné v nadväznosti nazerať na problematiku zdravotníctva a sociálnych služieb a prepájať systém sociálnych služieb a zdravotnú starostlivosť do systému dlhodobej zdravotno-sociálnej starostlivosti.

V zdravotníctve ide o súbor opatrení, postupov a zariadení, ktoré vytvárajú pre obyvateľstvo systém organizácie dostupnej zdravotnej starostlivosti. Opatrenia majú politický, ekonomický, sociálny, právny, vedecký, medicínsky, sanitárno-hygienický, protiepidemiologický a kultúrny charakter, a ich cieľom je podpora, udržanie, resp. zlepšenie fyzického a duševného zdravia človeka, udržanie dlhodobého aktívneho života a  v prípadoch zhoršenia zdravotného stavu poskytovanie adekvátnej zdravotnej starostlivosti.

Pod zdravotnou starostlivosťou rozumieme realizáciu činností a opatrení smerujúcich k predĺženiu a udržaniu života človeka, ku zvýšeniu kvality jeho života a jeho ochrane, k podpore, upevneniu, zlepšeniu, obnoveniu zdravia, zmierneniu utrpenia alebo posúdenia zdravotného stavu osoby súvisiaceho s chorobou, stavom alebo zdravotným postihnutím a ku zdraviu budúcich generácií.

Náklady na zdravotnú starostlivosť predstavujú na Slovensku 7,9 percenta HDP.

Zdravotná starostlivosť je hradená zo zdravotného poistenia občanov. V systéme zdravotníctva SR sú občania povinne poistení a majú možnosť výberu zdravotnej poisťovne. Pri liečebných výkonoch je uplatňovaná spoluúčasť pacienta a rovnako je možná zdravotná starostlivosť aj priamou úhradou mimo systému zdravotného poistenia.

Zdravotná starostlivosť je poskytovaná ambulantne alebo v ústavných zdravotníckych zariadeniach formou primárnej, sekundárnej a následnej zdravotnej starostlivosti a to v štátnych a neštátnych zdravotníckych zariadeniach ako sú napr. ambulancie (všeobecné, špecializované), nemocnice, zariadenia spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek, zdravotná záchranná služba, agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti, liečebne, prírodné liečebné kúpele, lekárne, výdajne zdravotníckych pomôcok, zariadenie biomedicínskeho výskumu a pod.

Základný právny rámec poskytovania zdravotnej starostlivosti a fungovania zdravotníctva na Slovensku sa odvíja od šestice nižšie uvedených reformných zákonov:

Zákon NR SR č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon NR SR č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti

Zákon NR SR č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon NR SR č. 579/2004  Z. z. o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon NR SR č.581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov

V súčasnosti sa implementujú kľúčové reformy, ktoré majú zvýšiť efektívnosť slovenského zdravotníctva.

V celom spektre poskytovanej zdravotnej starostlivosti majú zdravotnícki profesionáli kľúčové postavenie pri poskytovaní zdravotníckych služieb. Dobre motivované, vysoko vzdelané a adekvátne zdroje pracovných síl sú kľúčové pre dosiahnutie úspechu európskeho sociálneho modelu, založeného na dostupnosti, cenovej prístupnosti a všeobecnom prístupe občanov k zdravotníckym službám. Faktormi, ktoré v súčasnosti najviac vplývajú na znižovanie príťažlivosti zamestnania v zdravotníckych službách v SR sú predovšetkým pracovné podmienky, neúmerné pracovné zaťaženie, stres, nízke mzdy, zlý imidž profesie, nedostatočné podmienky pre profesijný postup (najmä žien) a práca na zmeny.

Podľa výskumných štúdií majú rozhodujúci vplyv na zdravie sociálno-ekonomická situácia jednotlivcov (najmä vzdelanie, zamestnanie, sociálne začlenenie alebo izolácia) a vzorce zdravotného správania. Zlé výsledky Slovenska najmä v preventabilných diagnózach podčiarkujú nedostatky vo vzdelávaní a prevencii. Rizikovým správaním svoje zdravie ohrozuje stále priveľa občanov SR. Fajčiarov síce mierne ubudlo, no spotreba cigariet zostáva vysoká. Celková spotreba alkoholu na Slovensku síce pozvoľne klesá, podľa odhadov WHO sa však stále blíži k 13 litrom čistého alkoholu (vrátane neregistrovaného) na obyvateľa vo veku 15 a viac rokov. Pravdepodobne ešte väčšia časť populácie si ohrozuje zdravie stravou s nevhodnou skladbou tukov, nadpríjmom soli, cukrov i bielkovín a nedostatkom vlákniny (spotrebujeme napr. 30 kg bravčového mäsa a iba 5 kg rýb či 1,5 kg strukovín na obyvateľa ročne. V rámci EÚ dosahujeme jeden z najnižších príjmov ovocia a zeleniny. Prevažujúce stravovacie návyky obyvateľstva sú obzvlášť rizikové v kombinácii s nedostatkom pravidelného aktívneho pohybu. Fyzická nečinnosť pritom výrazne zvyšuje riziko získania ochorení srdca a ciev či rakoviny, ako aj predčasného úmrtia.

Priemerný vek, ktorého sa  Slováci dožívajú je 76 rokov. Najviac úmrtí zo všetkých príčin smrti v celej populácii je dlhodobo zaznamenaných pre choroby obehovej sústavy, na druhom mieste sú nádory, potom poranenia, otravy a niektoré iné vonkajšie následky smrti ako sú napr. úrazy. Najmä choroby obehovej sústavy sú pre závažný klinický priebeh a hromadný výskyt v populácii, podmienený najmä vysokou prevalenciou príslušných rizikových faktorov, závažným nielen zdravotným, ale aj socio-ekonomickým problémom. Najmä ischemické choroby srdca a cievne mozgové príhody si vyžadujú vysoké nároky na liečebné náklady. Podľa prognóz si tieto ochorenia udržia v miere podielu finančného zaťaženia prvé miesto do roku 2020. Popri nákladoch na zdravotnú starostlivosť je potrebné počítať aj s nepriamymi nákladmi, ktoré súvisia s prekážkami v práci a so stratou produktivity práce.

V budúcnosti sa predpokladá nárast neinfekčných chronických ochorení, najmä diabetu a nádorových ochorení podmienených starnutím populácie. Preto vzniká potreba zvýšeného, zlepšeného monitoringu, dohľadu a hodnotenia neprenosných ochorení. Intervencie smerujúce k celej populácii v oblasti prevencie môžu priviesť najväčšie prínosy pre obyvateľstvo v oblasti zdravia, pretože investície do preventívnych programov vedú k zníženiu mortality a majú tak jednoznačne ekonomický prínos. Preto si vyžadujú zvýšenú pozornosť a celospoločenskú podporu.

Z pohľadu zamestnanosti bolo v roku 2014 evidovaných v sektore zdravotníctvo, sociálne služby celkovo 122 366 zamestnancov, pričom viac ako 40% tvoria špecialisti v rámci určenia hlavnej triedy klasifikácie zamestnaní. Z hľadiska dosiahnutého vzdelania je najviac odborníkov na úrovni úplného stredného odborného vzdelania (viac ako 27%) a vysokoškolského vzdelania (viac ako 35%). Zaujímavý je nezvyčajný pomer mužov a žien pracujúcich v tomto odvetví. Zdravotníctvo patrí k tzv. silno feminizovaným odvetviam (značná prevaha žien v štruktúre zamestnancov. Kým v hospodárstve ako celku je približne vyrovnaný podiel mužov a žien na celkovom počte pracujúcich (s miernou prevahou mužov), v sektore zdravotníctva tvoria ženy viac ako 80 % z celkového počtu pracujúcich. Podobný jav je prítomný napr. v odvetví vzdelávanie.

Odvetvie zdravotníctva v SR:

  • tvorí 1,7 % hrubej produkcie (obratu) ekonomiky,
  • tvorí 2,7 % pridanej hodnoty ekonomiky.

V roku 2015 štátny rozpočet počíta s výdavkami MZ SR vo výške 1 406,2 mil. Eur, čo predstavuje 259 Eur na obyvateľa, 592 Eur na zamestnanca. Jedná sa o medziročný nárast rozpočtu o 7,9%.

Použité zdroje:
TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR)
http://www.hpi.sk/2013/06/osobitosti-zdravotnictva-ako-odvetvia-hospodar...
Karol Morvay, HPI, podľa údajov ŠÚ SR
Inštitút ekonomických a spoločenských analýz www.cenastatu.sk

Správa o stave zdravotníctva na Slovensku  www. health.gov.sk

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci operačného programu zamestnanosť a sociálna inklúzia.

Zapamätať prihlásenie