Sektorová rada Stavebníctvo, geodézia a kartografia

  • O sektore
  • Zoznam členov sektorovej rady
  • Zoznam garantovaných zamestnaní
  • Aktuality z odvetvia
  • Dokumenty na stiahnutie
  • Fotogaléria

            Stavebníctvo je technický odbor, ktorý sa zaoberá výstavbou, realizáciou a riadením stavebnej činnosti. Všetky stavebné činnosti sú usmerňované platnými legislatívnymi normami, pričom nosnou legislatívnou normou je stavebný zákon (zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov). Podľa stavebného zákona sa stavby delia podľa vyhotovenia a účelu na pozemné, vodné, dopravné a inžinierske. Pre pozemné stavby sú typické bytové budovy (napr. bytové a rodinné domy, študentské domovy, domovy dôchodcov a pod.) a nebytové budovy (napr. hotely, penzióny, administratívne budovy, stanice, garáže, priemyselné budovy, školy, nemocnice, športoviská, poľnohospodárske budovy, sklady a pod.). Vodnými stavbami sú stavby, prípadne ich časti, ktoré umožňujú využívanie vôd alebo iné nakladanie a hospodárenie s vodou. Ide o stavby, ktorými sa upravuje, mení alebo zriaďuje koryto rieky, stavby na ochranu pred povodňami, priehrady, vodné nádrže, rybníky, studne, potrubia, stavby na zavlažovanie a odvodňovanie pozemkov a ďalšie. Veľmi dôležitými sú inžinierske stavby, bez ktorých sa nezaobíde žiadna výstavba. Ide najmä o diaľkové a miestne rozvody vody alebo pary, ropovody, plynovody, úpravne vôd, kanalizácie, elektronické komunikačné siete a vedenia, telekomunikačné stožiare, transformačné stanice, rozvody elektriny, televízne káblové rozvody, banské stavby a pod. Medzi dopravné stavby patria diaľnice, miestne a účelové komunikácie, chodníky, parkoviská, železničné, vzletové, pristávacie, rolovacie a lanové dráhy, mosty, tunely, nadchody, podchody a pod. Významnou zložkou stavebníctva je tiež výroba rôznych druhov stavebných dielcov (napr. predpätých väzníkov, stĺpov, stropných dosiek, betónových prievlakov, schodov, cestných panelov, tvárnic, dlaždíc a pod.).  Stavby a budovy, ktorých je stavebníctvo realizátorom, sú dôležitou súčasťou investícií, resp. tvorby hrubého fixného kapitálu v ekonomike SR. Okrem ekonomického rozmeru majú stavby ako diela dlhodobej životnosti estetický, architektonický, kultúrny a sociálny význam.

            Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky prešlo slovenské stavebníctvo rozsiahlou reštrukturalizáciou, ktorá zahŕňala najmä zmeny vlastníckych vzťahov, zmeny právnej formy podnikateľských subjektov i zmeny počtu a veľkosti stavebných firiem. Vytvorilo si organizačnú štruktúru bežne uplatňovanú v zahraničí, založenú na hierarchii malých (do 49 zamestnancov), stredných (do 249 zamestnancov) a veľkých (nad 250 zamestnancov) podnikov. Slovenskému stavebníctvu sa v priebehu času podarilo adaptovať na súčasné trhové podmienky a výrazne zlepšiť architektonickú úroveň a kvalitu stavieb.

Stavebníctvo predstavuje jedno z najdôležitejších odvetví hospodárstva SR. Jeho ročný podiel na tvorbe hrubého domáceho produktu (HDP) sa pohybuje okolo 7%. Rozhodujúce postavenie majú v súčasnosti súkromné podniky, ktoré nahradili niekdajšie štátne organizácie. Pre slovenské stavebníctvo je teda typický vysoký podiel stavebnej produkcie realizovanej súkromným sektorom. Stavebníctvo významne prispieva k rastu slovenskej ekonomiky a v mnohých smeroch je porovnateľné s úrovňou stavebníctva krajín EÚ (najmä z hľadiska technického, technologického a architektonického štandardu stavieb, kvality stavebných prác a rýchlosti výstavby, škály používaných materiálov a výrobkov a pod.).

V stavebníctve možno pozorovať viaceré negatívne javy, ktoré sú pre toto odvetvie charakteristické. Výrazným negatívnym faktorom je tzv. neregistrovaná (skrytá) ekonomika, ktorá predstavuje nákup stavebných prác bez účtovného dokladu. Jedná sa o nezdokladované služby, ktoré sa najčastejšie týkajú stavby, opráv a rekonštrukcie bytov a domov (napr. murárskych, maliarskych a tapetárskych prác, výmeny bytového jadra, dláždičských a obkladačských prác a pod.). Podľa kvalifikovaných odhadov je ročná hodnota nedokladovaných stavebných prác cca 250 až 350 mil. Euro. Ďalším negatívnym javom v stavebníctve je aj agresivita investorov. Developeri a investori mnohokrát presadzujú svoje stavebné zámery napriek nesúhlasu občanov žijúcich v miestach ich záujmu. V tejto súvislosti je vhodné viac prihliadať na názory miestneho obyvateľstva, na architektonický súlad investície s prostredím, do ktorého má byť zasadená a tiež na zachovanie miestnych historických objektov za účelom nenarušenia identity danej geografickej oblasti. Jedným z negatívnych javov sú nepochybne čierne stavby, teda stavby neohlásené, vybudované bez stavebného povolenia. Takéto stavby sa ťažko odhaľujú, ich výskyt je v našich podmienkach pomerne rozšírený. Ďalšie negatívne javy objavujúce sa v oblasti stavebníctva súvisia napr. s verejným obstarávaním stavebných prác, ich predražovaním, korupciou a pod.

Slovenské stavebníctvo si napriek nepriaznivej situácii, ktorej v posledných rokoch čelilo, dokázalo udržať pozíciu jedného z rozhodujúcich sektorov slovenskej ekonomiky. Globálna finančná a hospodárska kríza sa v stavebníctve najvýraznejšie prejavila v roku 2009, odkedy stavebná produkcia každoročne klesala. Napriek tomu, že v roku 2013 slovenská ekonomika ako celok zaznamenala rast, stavebníctvo malo naďalej klesajúcu tendenciu spôsobenú odkladaním či rušením realizácie nových zákaziek. Do budúcna sa však očakáva, že sa situácia v sektore stavebníctva bude zlepšovať.

V otázke rozvoja stavebníctva sú za rozhodujúce faktory považované najmä kvalifikácia, odbornosť a prax. Od roku 2005 je však v tejto oblasti evidovaný nedostatok kvalifikovaných pracovných síl. Tento stav môže byť ohrozujúci pre konkurencieschopnosť stavebných podnikov na slovenskom i európskom trhu. Napriek tomu, že zamestnanosť v stavebníctve má od roku 2002 rastúcu tendenciu, nie je v našich podmienkach k dispozícii dostatok kvalifikovaných pracovníkov (najmä v robotníckych a remeselných profesiách), pričom sa odhaduje, že tento stav sa bude ďalej prehlbovať. Príčinou je pravdepodobne aj nízka priemerná mzda v rámci sektora, dochádzka za prácou na veľké vzdialenosti a celkovo slabá atraktivita technických študijných odborov, ktoré výrazne zaostávajú napr. za humanitnými odbormi. Riešením tohto problému by mohla byť podpora a kvalitatívny rozvoj stredného odborného školstva a zavádzanie systému duálneho vzdelávania, ktoré by zabezpečilo nárast počtu odborne pripravených absolventov pre toto odvetvie. Zároveň je v tomto smere potrebná propagácia technického vzdelania, zintenzívnenie spolupráce škôl a podnikov a prispôsobenie obsahu vzdelávania potrebám praxe.

Ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť stavebníctva je Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Cieľom hospodárskej politiky vlády SR v sektore stavebníctva je podpora hospodárskeho rozvoja včasnou a kvalitnou prípravou stavieb, v rámci ktorých sú prioritami výstavba a obnova bytových objektov, dopravnej infraštruktúry (železničných tratí, pozemných komunikácií a mostov, staníc, letísk a pod.), environmentálnych stavieb (čistiarní odpadových vôd, protipovodňových opatrení a pod.), štátnych a obecných investícií (rozvodov pitnej vody, kanalizácií, skládok odpadov a pod.), ale aj súkromných investícií (administratívnych budov, obchodných centier, hotelov, priemyselných objektov a pod.). Vláda SR považuje za potrebné zabezpečiť pre stavebníctvo podmienky, vďaka ktorým by bolo schopné presadiť sa v silnej konkurencii na domácom i zahraničnom trhu.

            Geodézia je matematická, fyzikálna a technická veda zaoberajúca sa určovaním tvaru a rozmerov Zeme, meraním a zobrazovaním tvaru, rozmerov a priestorovej polohy predmetov na zemskom povrchu alebo pod ním vzhľadom na geodetické body priestorovej siete, trigonometrickej siete, nivelačnej a gravimetrickej siete v priestore a čase s predpísanou presnosťou a použitím zákonných meracích jednotiek. Geodézia sa delí na viaceré špecializované odbory, ktorými sú napríklad geodetická astronómia, gravimetria, družicová geodézia, inžinierska geodézia, pozemkové úpravy, fotogrametria. Z technického hľadiska sem možno zaradiť aj kataster nehnuteľností. Úlohou geodézie je poskytovať grafické a číselné informácie o vzájomnej a priestorovej polohe bodov, objektov a iných prvkov na zemskom povrchu a javoch na ňom v rozličných odvetviach národného hospodárstva. Kartografia je vedný a technický odbor zaoberajúci sa zobrazovaním Zeme, kozmu, kozmických telies s objektmi a  javmi na nich prostredníctvom digitálneho obrazu reality, mapy, atlasu, glóbusu s použitím mapových znakov, textového, obrazového alebo iného doplnenia. Úlohy geodézie a kartografie, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb, ako aj orgánov štátnej správy pri vykonávaní geodetických a kartografických činností definuje zákon č. 215/1995 Z.z. Národnej rady Slovenskej republiky o geodézií a kartografii v znení neskorších predpisov.

            Významnými inštitúciami pre oblasť geodézie a kartografie sú predovšetkým Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ÚGKK SR), Geodetický a kartografický ústav Bratislava (GKÚ) a Výskumný ústav geodézie a kartografie v Bratislave (VÚGK). ÚGKK SR je ústredným orgánom štátnej správy  pre geodéziu, kartografiu a kataster nehnuteľností. Jeho hlavnou úlohou je štátna správa a odborný dozor v rezorte geodézie, kartografie a katastra. ÚGKK SR priamo riadi GKÚ a VÚGK. GKÚ je rozpočtová organizácia, ktorá má pôsobnosť pre celé územie SR. Jeho hlavnou úlohou je zabezpečovanie činností v oblasti budovania a údržby geodetických základov, centrálnej databázy katastra nehnuteľností a referenčných údajov pre geografické informačné systémy. GKÚ zároveň zabezpečuje správu Ústredného archívu geodézie a kartografie (ÚAGK) a prevádzku Odborového informačného strediska (OBIS). VÚGK je príspevkovou organizáciou, ktorej úlohou je vykonávať a zabezpečovať systematický, cieľavedomý, organizovaný a koordinovaný výskum a vývoj v odbore geodézie, kartografie a katastra nehnuteľností. Jeho činnosť je zameraná predovšetkým na budovanie informačných systémov v danej oblasti a na potreby rezortu ÚGKK SR a ďalších rezortných organizácií.

            Výzvami v oblasti geodézie, kartografie a katastra nehnuteľností na najbližšie roky sú predovšetkým:

  • skvalitnenie a sprehľadnenie údajovej základne popisných a geodetických informácií katastra nehnuteľností,
  • pokračovanie v preberaní výsledkov projektov pozemkových úprav,
  • nasadenie nového systému katastra nehnuteľností,
  • zabezpečenie správy, modernizácie a rozvoja geodetických základov, prepojenie národných realizácií súradnicových systémov na medzinárodné referenčné systémy,
  • zabezpečovanie aktuálnych geografických údajov pre celú verejnú správu.

Geodézia a kartografia patria medzi najstaršie vedné odbory na svete. Z hľadiska kvalifikovanej pracovnej sily možno konštatovať, že je v tejto oblasti dostatočný počet vysokoškolsky vzdelaných absolventov (inžinierov geodetov a kartografov či autorizovaných geodetov a kartografov), čím je v tomto smere situácia lepšia ako v prípade kvalitných stredoškolsky vzdelaných pracovníkov, ktorých vyšší počet by toto odvetvie uvítalo. Vzhľadom na neustály rozvoj nových technológií, ktorý sa premieta aj do oblasti geodézie a kartografie, je zároveň potrebné zabezpečiť pre ľudí pracujúcich v tejto sfére možnosti celoživotného vzdelávania.

V sektore stavebníctva, geodézie a kartografie pôsobí cca 7% z celkového počtu osôb pracujúcich v hospodárstve SR, pričom najväčší podiel z nich tvoria samostatne zárobkovo činné osoby, t.j. živnostníci. Táto oblasť poskytuje široké možnosti profesijného uplatnenia predovšetkým pre tých, ktorí sú manuálne zruční (murári, inštalatéri, tesári, obkladači, montéri a pod.) a majú technické myslenie (projektanti, architekti, konštruktéri, technici a pod.).

Dôležitá legislatíva v oblasti stavebníctva, geodézie a kartografie:

  • Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 133/2013 Z.z. o stavebných výrobkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
  • Zákon č. 608/2003 Z.z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 216/1995 Z.z. o Komore geodetov a kartografov v znení neskorších predpisov

Užitočné odkazy:

            http://www.telecom.gov.sk/

            http://stavebny.urad-online.sk/

            http://www.ssiri.sk/

            http://www.sksi.sk/

            http://www.zsps.sk/

            http://www.skgeodesy.sk/

            http://www.vugk.sk/

            http://www.gku.sk/

            http://www.kgk.sk/

           

Použité zdroje:

            Ročenka slovenského stavebníctva 2014

            Strategické zámery a tendencie vývoja stavebníctva do roku 2010 s výhľadom do

            roku 2015

            Podnikanie v stavebníctve a jeho vplyv na zamestnanosť

            Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov

            Výročná správa 2014 Úradu geodézie, kartografie a katastra nehnuteľností

            http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/

            http://www.gku.sk/o-ustave

            http://www.vugk.sk/

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci operačného programu zamestnanosť a sociálna inklúzia.

Zapamätať prihlásenie