O sektore

---

Národné štandardy zamestnaní

• Zoznam vytvorených a zrevidovaných v priebehu Národného projektu Sektorovo riadenými inováciami k efektívnemu trhu práce v Slovenskej republike

Inovácie a SWOT

• Kľúčové inovačné a technologické zmeny ovplyvňujúce sektor s dopadom na ľudské zdroje v horizonte 2030
• Vonkajšia strategická analýza prostredia (SWOT analýza)

Vnútorná strategická analýza

• Všeobecné finančno-ekonomické ukazovatele za sektor
• Sektorovo špecifické ukazovatele zamestnanosti
• Vývojové tendencie v oblasti ľudských zdrojov
• Identifikácia kľúčových a kritických činiteľov

Správy o sektore

• Úvodná správa o sektore
• Kontext sektora z roku 2019

Charakteristika vývojových tendencií v sektorovej štruktúre NSP/SRI v oblasti:

• Demografickej skladby ľudských zdrojov a regionálnych aspektov trhu práce vo väzbe na vzdelanie a odmeňovanie zamestnancov
• Ľudských zdrojov a inovácií
• Alokácie ľudských zdrojov v procesoch produkcie výrobkov a poskytovania služieb
• Pracovných úrazov a distribúcie voľných pracovných miest
• Hospodárskych výsledkov, osobných nákladov, dynamiky pracovnoprávnych vzťahov a regionálnej distribúcie UoZ
• Ekonomických výsledkov, zamestnanosti a odmeňovania
• Uplatňovania ľudských zdrojov z hľadiska veku, pohlavia a podielu zamestnancov podľa krajov
• Uplatňovania ľudských zdrojov z hľadiska vzdelania, dodatočnej potreby pracovných síl
• Uplatňovania ľudských zdrojov z hľadiska očakávaných disparít
• Vplyv pandémie COVID-19 na vývoj nezamestnanosti
• Rodové a regionálne aspekty zmien na trhu práce zasiahnutom pandémiou
• Vekové aspekty vplyvu pandémie nového koronavírusu na trh práce
• Vplyv pandémie koronavírusu na trh práce z hľadiska úrovne zručností uplatňovaných na pracovných miestach
• Dynamika úrovne a špecializácie zručností sektorovo špecifických pracovných síl v rokoch 2019 a 2021
• Maximalizácia výkonnosti zamestnancov, ich efektívne využívanie a dlhšie pracovné uplatnenie, minimalizácia úrazovosti a chorobnosti
• Vitalita zamestnávateľských subjektov
• Transformácia výrobkov, služieb a realizovaných procesov

Charakteristika a poslanie sektora v horizonte do roku 2030

Sektor zahŕňa sklo, keramiku, nekovové materiály a minerálne výrobky

SKLO

Slovenský sklársky priemysel patrí k výrobným odvetviam, ktoré majú dlhoročnú tradíciu a nezastupiteľný význam a postavenie v národnom hospodárstve Slovenskej republiky. Je založený na relatívne dostupnej surovinovej základni. Vyrába sklenené a minerálne vlákna a výrobky z nich, obalové sklo a obalové sklo pre farmaceutické výrobky – ampule, liekovky, úžitkové sklo a jedinečné umelecké predmety zo skla.

Tiež vyrába sklo pre automobilový a stavebný priemysel napriek skutočnosti, že ploché sklo sa v SR nevyrába, ale dováža sa a zušľachťuje sa najmä pre automobilový priemysel –auto sklá, v stavebnom priemysle na výrobu okien a špeciálne zušľachťovaných skiel použiteľných v architektúre.

Sklo je jediný materiál, ktorý možno nekonečne recyklovať. Vďaka recyklácii skla sa ušetrí značné množstvo surovín a zachovajú sa prírodné zdroje. Aj napriek skutočnosti, že sklársky priemysel je vysoko energeticky náročný a produkuje relatívne veľký objem emisií je recyklácia skla okrem úspory surovín i cestou k znižovaniu emisií a tým významnou cestou k uhlíkovej neutralite.

KERAMIKA

Tradičná keramická výroba je založená na použití jemných prírodných surovín. Keramika zahŕňa predovšetkým porcelán, pórovinu, kameninu, výrobu tehál a žiaruvzdorných materiálov. Používa sa k výrobe kanalizačných rúr, obkladov, dlaždíc . Nezanedbateľnou oblasťou je sanitárna keramika.

K progresívnym keramickým výrobkom nesporne patrí bio keramika. Jej využitie, či už v dentálnej alebo všeobecnej medicíne, ako implantáty, náhrada kostí, kĺbov, sa zaraďuje k materiálom patriacim do moderného zdravotníctva.

Tradičná je slovenská výroba úžitkovej a dekoratívnej keramiky.

Tvrdý porcelán sa používa pre chemické a elektrotechnické účely. Porcelánové izolátory sú stále používané v energetike pri výrobe, prenose a distribúcii elektrickej energie. Z mäkkého porcelánu sa vyrábajú dekoračné a jedálenské výrobky. Zvláštnymi druhmi porcelánu sú zubný porcelán a frity.

Konštrukčná keramika sa dnes využíva na výrobu pre vysoko namáhané súčiastky v koróznom a tepelnom prostredí. Je predmetom intenzívneho výskumu so širokými možnosťami využitia.

MINERÁLNE VÝROBKY

Kamenná minerálna vlna obsahuje roztavené vlákna, ktoré sú kombináciou čadiča, bauxitu a vysokopecnej trosky. Taví sa pri teplote 1 600˚ C, vďaka čomu je vhodná do stavebných konštrukcií so zvýšenou tepelnou izoláciou a požiarnou odolnosťou (ploché strechy, fasády, priečky, podlahy budov a vzduchotechnických zariadení).

Sklená vlna sa rozvlákňuje z drveného skla a kremičitého piesku, pričom k jej dobrej ekologickej vizitke prispieva aj fakt, že suroviny na jej výrobu tvorí asi 85 % recyklovaného skla. Používa sa hlavne pre izoláciu šikmých striech, technických rozvodov a izoláciu zvuku.

NEKOVOVÉ MATERIÁLY:

• CEMENT

Cement patrí k základným prvokom stavebného priemyslu, pričom stavebný priemysel vplýva svojimi multiplikačnými efektami na celkové hospodárstvo SR (investície v súkromnom i verejnom sektore), jeho výroba je energeticky náročná, čo spôsobuje environmentálnu záťaž, ale zároveň je príležitosťou pre energetické zhodnocovanie odpadov.

K celej oblasti stavebných a nekovových materiálov je potrebné spomenúť výrobu sadry, vápna, iných betónových výrobkov, výrobu malty a cementových vlákien.

• ŽIARUVZDORNÉ A IZOLAČNÉ MATERIÁLY

Sú to materiály, ktoré odolávajú vysokým teplotám a pôsobeniu skloviny. Bez nich nemôže existovať oceliarenský, sklársky priemysel, výroba cementu, vápna a svoje využitie nachádzajú aj v poľnohospodárstve, chémii pri výrobe hnojív a tiež ako prísada do krmív pre dobytok. Slovensko disponuje svetovo významnými zásobami magnezitu a podieľa sa cca 5 – 6 % na svetovej produkcii mŕtvopálenej magnézie a na cca jednej tretine výroby v Európe.

BUDÚCNOSŤ SEKTORA

Sklo rešpektuje prírodu i nás. Stavebný priemysel môže vďaka sklu vytvárať úžitkové i architektonické skvosty, automobilový priemysel sa bez skla nezaobíde, potraviny a nápoje uchované v skle si zachovávajú svoje vlastnosti, medicína sa nezaobíde bez skla, optické prístroje, vlákna, telekomunikačné prostriedky, dopravné značky sú mnohé ďalšie oblasti, do ktorých sklo preniká.

Minulosť a súčasnosť skla ho predurčujú ako materiál budúcnosti, ako materiál s vysokou ekologickou hodnotou. Niet oblasti v živote človeka, kde by sa nevyskytovalo sklo . Tým je aj uplatnenie ľudí na trhu práce zachované a nezastupiteľné s dôrazom na potrebu vzdelávania mladých ľudí v odbore.

Budúcnosť keramiky okrem už spomínaných produktov je v biokeramike a v jej využití na medicínske účely, či už v spomenutej dentálnej oblasti, ale i v príprave rôznych implantátov ako náhrad kĺbov, kostí, a pod.

Oceliarensky priemysel ako aj budúcnosť odvetví priemyslov, kde sa uskutočňujú tepelne náročné procesy úpravy je závislá od vývoja žiaruvzdorného priemyslu. Dopyt po žiaromateriáli na báze horčíka je na úrovni necelej polovice ponuky a preto je tu trvalý konkurenčný boj. Vzhľadom na dostatok kapacít magnezitu v SR, je preto potrebné venovať pozornosť príprave odborníkov, aby sa tieto zdroje dali efektívne využiť.

Celoživotné vzdelávanie je cesta k zabezpečeniu vysokokvalifikovaných odborníkov v jednotlivých profesiách sektora, pripravených prijať výzvy budúcnosti (Industry4Europe).

Novinky zo sektora