Včelár

Charakteristika:
Sociálne poľnohospodárstvo zahŕňa nielen produkciu a predaj poľnohospodárskych produktov ale zároveň ponúka a vytvára služby, nové pracovné miesta, vzdelávacie aktivity a možnosť rôznych druhov terapií - pričom sa primárne orientuje na ľudí s rôznym zdravotným a sociálnym znevýhodnením. Toto predstavuje pre farmárov ďalší zdroj príjmov i budovanie vlastnej kapacity pracovnej sily z radov znevýhodnených a zraniteľných skupín obyvateľstva. Sociálne poľnohospodárstvo využíva poľnohospodárske zdroje, aby predovšetkým rôznym spôsobom znevýhodneným osobám poskytovalo možnosť pracovného uplatnenia (primárny spôsob integrácie do spoločnosti. Aj keď sú aktivity sociálneho poľnohospodárstva veľmi rozmanité, majú dva spoločné prvky: vyvíjané činnosti majú úzku väzbu na poľnohospodárske činnosti alebo poľnohospodársky podnik a sú primárne (aj keď nie nevyhnutne) určené osobám, ktoré majú dočasne alebo trvalo špecifické potreby. V súčasnosti je možné rozlíšiť štyri hlavné oblasti sociálneho poľnohospodárstva: rehabilitačné a terapeutické aktivity, začlenenie do pracovného prostredia a sociálne začlenenie, pedagogické aktivity, asistenčné služby v domácnosti. Sociálne poľnohospodárstvo má svoj pôvod vo vzájomnej pomoci, ktorá bežne fungovala vo vidieckom svete pred modernizáciou poľnohospodárstva a systému sociálneho zabezpečenia. Okrem funkcie generovania zamestnanosti (zvlášť medzi znevýhodnenými uchádzačmi o zamestnanie), sociálnej a terapeutickej funkcie môže tiež sociálne poľnohospodárstvo prispieť k diverzifikácii činnosti poľnohospodárskych podnikov smerom k rekreačným a vzdelávacím činnostiam. Prispieva tiež k zachovaniu osídlenia vidieka a rozvoju vidieka - ako aj k udržiavaniu tradícií. Má tiež významnú úlohu v environmentálnych otázkach vidieckych oblastí. Súčasťou sociálneho poľnohospodárstva je aj mestské poľnohospodárstvo, ktoré okrem rastlinnej a živočíšnej výroby v mestách a na okraji miest zahŕňa aj nové formy záhradkárskej a farmárskej praxe ako napr. komunitou podporované poľnohospodárstvo, komunitné kompostovanie a záhradkárčenie, gerilové záhradkárčenie a farmárčenie na nevyužívaných pozemkoch, mestské potravinové stratégie, podpora malých podnikateľov, miestne potravinové reťazce vrátane trhových záhrad a farmárskych trhov. Mestské poľnohospodárstvo takto významne prispieva k udržateľnému rozvoju miest.

Charakteristika:
Znalosti a inovácie v poľnohospodárstve sú kľúčové, ak má byť sektor konkurencieschopný, odolný a udržateľný vo všetkých troch dimenziách udržateľnosti: ekonomickej, sociálnej a environmentálnej. Zásadným pre modernizáciu sektora je funkčný systém spolupráce vedy, výskumu, súkromného a verejného sektora pri tvorbe, prenose a využívaní poznatkov prostredníctvom poľnohospodárskych znalostných a inovačných systémov (AKIS). Cieľom AKIS je vytvorenie inovačného ekosystému prostredníctvom zlepšenia výmeny poznatkov medzi jeho jednotlivými aktérmi. AKIS je na národnej úrovni tvorený šiestimi piliermi: 1. praxou (poľnohospodári, potravinári, lesníci a príslušné organizácie), 2. tvorcami politík (MPRV SR, MŠVVaŠ SR, MŽP SR, MH SR), 3. výskumnými (NPPC, NLC, CVTI, SPU, TUZVO) a 4. vzdelávacími (vysoké školy, odborné školstvo) inštitúciami, 5. poľnohospodárskym poradenstvom (Agroinštitút Nitra, Ústav lesníckeho poradenstva a vzdelávania Zvolen, Inštitút vzdelávania veterinárnych lekárov, pôdohospodárski poradcovia) a 6. podporným systémom (Národná sieť rozvoja vidieka – Agentúra pre rozvoj vidieka, ŠVPS SR, ŠVPÚ, ÚKSÚP, Plemenárske služby, rezortné múzeá, rôzne platformy, MNO, MAS). AKIS podporuje spoluprácu medzi jednotlivými aktérmi, prenos znalostí a inovácií do praxe, rozvoj inovačných projektov a poradenských služieb; podporuje tiež Európske inovačné partnerstvá (EIP) a digitalizáciu v poľnohospodárstve. Hlavnou výzvou v napredovaní systému AKIS v nasledujúcom období bude vzájomné prepojenie čiastkových systémov, posilnenia spolupráce, zahrnutia nových elementov do systému a predovšetkým úspešného prenosu poznatkov do praxe a ich efektívne využitie. Je potrebné lepšie prepájať výskumníkov a učiteľov (viď. napr. programy BOGO a WURKS v Holandsku), preklenúť priepasť medzi poľnohospodárskym výskumom a poľnohospodárskym poradenstvom (viď napr. Advanced Training Partnerships (ATP) v UK), budovať pevnejšie väzby medzi akademickou obcou a poradenskými službami (viď napr. zmiešané technologické siete (RMT) vo Francúzsku), zvyšovať kvalifikáciu poradcov (napr. magisterské štúdium v podpore poľnohospodárskych inovácií (MAIS) v Írsku) a podporiť účasť študentov prostredníctvom gamifikácie (viď napr. súťaž MezőGÉPész v Maďarsku). Rozhodujúca bude kvalita poradcov, ich vzdelanie, dlhodobá prax, ako aj spolupráca s iným poradcami (aj cezhranične). V tejto súvislosti je tiež potrebné zabezpečenie plošného vysokorýchlostného pripojenia a zlepšenie digitálnych zručností poľnohospodárov.

Charakteristika:
Oblasť marketingu prechádza od základného cieľa prilákať zákazníka ku kúpe daného produktu na základe ceny, k marketingu hodnotenia produktu ako prihlásenia sa zákazníka k istým hodnotám spoločnosti. Informácia o krajine pôvodu, ekologickej stope, či welfer zvieraťa je novým marketingovým faktorom vplývajúcim na úspešnosť daného produktu na trhu.