Realizátor záhradných a krajinných úprav

Charakteristika:
Ekologické poľnohospodárstvo spája modernú vedu a inovácie s princípom rešpektovania prírody a biodiverzity. Zabezpečuje zdravé hospodárenie a zdravé potraviny. Chráni pôdu, vodu a klímu. Nekontaminuje životné prostredie chemickými látkami a nepoužíva geneticky vytvorené osivá. Uprednostňujú sa osvedčené postupy striedania plodín na poli ako prirodzená ochrana plodín proti škodcom a chorobám, úrodnosť pôdy sa obnovuje používaním organických hnojív z chovu hospodárskych zvierat. Produkty takejto poľnohospodárskej výroby sa označujú známkou ekologický produkt. Pre ekologické poľnohospodárstvo je prvoradá ekologická neškodnosť výroby, rešpektovanie prirodzenej biodiverzity krajiny, produkcia zdraviu neškodných potravín pre obyvateľstvo a krmovín pre hospodárske zvieratá. (Zdroj: wikipedia). Ekologické poľnohospodárstvo je možné definovať ako vyvážený agroekosystém trvalého charakteru, ktorý je založený predovšetkým na miestnych obnoviteľných zdrojoch. Celá príroda je chápaná ako celok, v ktorom je povinnosťou človeka riadiť poľnohospodársku výrobu tak, aby sa stala harmonickou súčasťou prírody (Lacko-Bartošová et al., 1995). Najvýznamnejšie hlavné smery ekologického poľnohospodárstva: 1. Biologicko-dynamické (biodynamické) poľnohospodárstvo 2. Organické poľnohospodárstvo 3. Organobiologické poľnohospodárstvo 4. Biologické poľnohospodárstvo 5. Metóda ANOG 6. Ekologické poľnohospodárstvo 7. Ostatné metódy

Charakteristika:
Digitálne technológie v poľnohospodárstve sa vyznačujú využitím smartphonov, tabletov, senzorov, dronov a satelitných technológií. Toto poskytuje celý rad riešení pre poľnohospodárstvo od diaľkového merania pôdnych podmienok, monitorovania chorôb a škodcov až po lepšie hospodárenie s vodou, a cielené zaobchádzanie s hospodárskymi zvieratami a plodinami. Analýzou zhromaždených dát môžu poľnohospodári zefektívňovať výrobné procesy a predpovedať budúci vývoj. Medzi hlavné výhody využívania digitálnych technológií tak patrí zlepšenie výnosu plodín a úžitkovosti zvierat, optimalizácia vstupov do výrobného procesu a zníženie potreby pracovnej sily, toto všetko zvyšuje ziskovosť pri znížení záťaže životného prostredia. Digitalizácia tiež zlepší pracovné podmienky pre poľnohospodárov a zníži environmentálne dopady poľnohospodárstva. Ďalší prínos digitalizácie a analýzy dát sa týka tokov údajov a informácií o produktoch v agropotravinárskom reťazci. Tento fakt môže mať za následok širokú škálu výhod pre všetky zúčastnené strany – od prvovýrobcov, cez distribútorov až po veľkoobchod, maloobchod a spotrebiteľov.

Charakteristika:
Precízne poľnohospodárstvo je moderný koncept hospodárenia na pôde a v chove zvierat vyznačujúci sa širokým využitím digitálnych technológií monitorujúcich a optimalizujúcich pracovné procesy. Namiesto výsevu hnojenia a ochrany rovnakým množstvom látok na celom poli sa tieto aplikujú lokálne a cielene podľa podmienok zistených monitorovaním polí a porastov . V chove zvierat sa pri využití tohto systému optimalizuje kŕmenie na jednotlivé zviera. Pri tomto systéme hospodárenia sa všetky pracovné operácie prispôsobujú priestorovej variabilite na účely dosiahnutia čo najlepšej úrody, zlepšenia odolnosti plodín a zvierat proti chorobám a škodcom s čo najnižším zaťažením životného prostredia.

Charakteristika:
Sociálne poľnohospodárstvo zahŕňa nielen produkciu a predaj poľnohospodárskych produktov ale zároveň ponúka a vytvára služby, nové pracovné miesta, vzdelávacie aktivity a možnosť rôznych druhov terapií - pričom sa primárne orientuje na ľudí s rôznym zdravotným a sociálnym znevýhodnením. Toto predstavuje pre farmárov ďalší zdroj príjmov i budovanie vlastnej kapacity pracovnej sily z radov znevýhodnených a zraniteľných skupín obyvateľstva. Sociálne poľnohospodárstvo využíva poľnohospodárske zdroje, aby predovšetkým rôznym spôsobom znevýhodneným osobám poskytovalo možnosť pracovného uplatnenia (primárny spôsob integrácie do spoločnosti. Aj keď sú aktivity sociálneho poľnohospodárstva veľmi rozmanité, majú dva spoločné prvky: vyvíjané činnosti majú úzku väzbu na poľnohospodárske činnosti alebo poľnohospodársky podnik a sú primárne (aj keď nie nevyhnutne) určené osobám, ktoré majú dočasne alebo trvalo špecifické potreby. V súčasnosti je možné rozlíšiť štyri hlavné oblasti sociálneho poľnohospodárstva: rehabilitačné a terapeutické aktivity, začlenenie do pracovného prostredia a sociálne začlenenie, pedagogické aktivity, asistenčné služby v domácnosti. Sociálne poľnohospodárstvo má svoj pôvod vo vzájomnej pomoci, ktorá bežne fungovala vo vidieckom svete pred modernizáciou poľnohospodárstva a systému sociálneho zabezpečenia. Okrem funkcie generovania zamestnanosti (zvlášť medzi znevýhodnenými uchádzačmi o zamestnanie), sociálnej a terapeutickej funkcie môže tiež sociálne poľnohospodárstvo prispieť k diverzifikácii činnosti poľnohospodárskych podnikov smerom k rekreačným a vzdelávacím činnostiam. Prispieva tiež k zachovaniu osídlenia vidieka a rozvoju vidieka - ako aj k udržiavaniu tradícií. Má tiež významnú úlohu v environmentálnych otázkach vidieckych oblastí. Súčasťou sociálneho poľnohospodárstva je aj mestské poľnohospodárstvo, ktoré okrem rastlinnej a živočíšnej výroby v mestách a na okraji miest zahŕňa aj nové formy záhradkárskej a farmárskej praxe ako napr. komunitou podporované poľnohospodárstvo, komunitné kompostovanie a záhradkárčenie, gerilové záhradkárčenie a farmárčenie na nevyužívaných pozemkoch, mestské potravinové stratégie, podpora malých podnikateľov, miestne potravinové reťazce vrátane trhových záhrad a farmárskych trhov. Mestské poľnohospodárstvo takto významne prispieva k udržateľnému rozvoju miest.

Charakteristika:
Oblasť marketingu prechádza od základného cieľa prilákať zákazníka ku kúpe daného produktu na základe ceny, k marketingu hodnotenia produktu ako prihlásenia sa zákazníka k istým hodnotám spoločnosti. Informácia o krajine pôvodu, ekologickej stope, či welfer zvieraťa je novým marketingovým faktorom vplývajúcim na úspešnosť daného produktu na trhu.

Charakteristika:
Znalosti a inovácie v poľnohospodárstve sú kľúčové, ak má byť sektor konkurencieschopný, odolný a udržateľný vo všetkých troch dimenziách udržateľnosti: ekonomickej, sociálnej a environmentálnej. Zásadným pre modernizáciu sektora je funkčný systém spolupráce vedy, výskumu, súkromného a verejného sektora pri tvorbe, prenose a využívaní poznatkov prostredníctvom poľnohospodárskych znalostných a inovačných systémov (AKIS). Cieľom AKIS je vytvorenie inovačného ekosystému prostredníctvom zlepšenia výmeny poznatkov medzi jeho jednotlivými aktérmi. AKIS je na národnej úrovni tvorený šiestimi piliermi: 1. praxou (poľnohospodári, potravinári, lesníci a príslušné organizácie), 2. tvorcami politík (MPRV SR, MŠVVaŠ SR, MŽP SR, MH SR), 3. výskumnými (NPPC, NLC, CVTI, SPU, TUZVO) a 4. vzdelávacími (vysoké školy, odborné školstvo) inštitúciami, 5. poľnohospodárskym poradenstvom (Agroinštitút Nitra, Ústav lesníckeho poradenstva a vzdelávania Zvolen, Inštitút vzdelávania veterinárnych lekárov, pôdohospodárski poradcovia) a 6. podporným systémom (Národná sieť rozvoja vidieka – Agentúra pre rozvoj vidieka, ŠVPS SR, ŠVPÚ, ÚKSÚP, Plemenárske služby, rezortné múzeá, rôzne platformy, MNO, MAS). AKIS podporuje spoluprácu medzi jednotlivými aktérmi, prenos znalostí a inovácií do praxe, rozvoj inovačných projektov a poradenských služieb; podporuje tiež Európske inovačné partnerstvá (EIP) a digitalizáciu v poľnohospodárstve. Hlavnou výzvou v napredovaní systému AKIS v nasledujúcom období bude vzájomné prepojenie čiastkových systémov, posilnenia spolupráce, zahrnutia nových elementov do systému a predovšetkým úspešného prenosu poznatkov do praxe a ich efektívne využitie. Je potrebné lepšie prepájať výskumníkov a učiteľov (viď. napr. programy BOGO a WURKS v Holandsku), preklenúť priepasť medzi poľnohospodárskym výskumom a poľnohospodárskym poradenstvom (viď napr. Advanced Training Partnerships (ATP) v UK), budovať pevnejšie väzby medzi akademickou obcou a poradenskými službami (viď napr. zmiešané technologické siete (RMT) vo Francúzsku), zvyšovať kvalifikáciu poradcov (napr. magisterské štúdium v podpore poľnohospodárskych inovácií (MAIS) v Írsku) a podporiť účasť študentov prostredníctvom gamifikácie (viď napr. súťaž MezőGÉPész v Maďarsku). Rozhodujúca bude kvalita poradcov, ich vzdelanie, dlhodobá prax, ako aj spolupráca s iným poradcami (aj cezhranične). V tejto súvislosti je tiež potrebné zabezpečenie plošného vysokorýchlostného pripojenia a zlepšenie digitálnych zručností poľnohospodárov.

Charakteristika:
Pojem vertikálne poľnohospodárstvo je spôsob pestovania plodín (hlavne šaláty) na pôdnom substráte, alebo vodnom roztoku viacúrovňovo vertikálne, či už nad, alebo pod zemou. Zber prebieha počas celého roka. Umelá inteligence riadi teplo, osvetlenie, zavlažovánie a hnojenie. Zhruba už po 10 dňoch od výsadby se může šalát/zelenina zberať. Ich výhodou je lokálna producia, znížené riziko chorob, menšia spotreba vody a priestoru. Nevýhoda cena, ktorá je zvyčajne až 5 násobné vyššia.Takéto farmy môžu byť pritom súčasťou mestských budov a posunúť tak mestské poľnohospodárstvo na novú úroveň. Prvá takáto "farma" neďaleko nás je v Břeclavi. Z hľadiska rozvoja potreby pracovných síl je táto aktivita v podmienkach SR okrajová.