Vekové aspekty vplyvu pandémie nového koronavírusu na trh práce v sektorovej štruktúre NSP
V rámci sektorovej štruktúry NSP kreuje sektor verejné služby a správa divízia SK NACE Rev. 2:
- Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie.
Sektorovo špecifickí zamestnanci (muži aj ženy spolu) všetkých vekových kategórií úhrnom tvorili k referenčnému dátumu 31. 12. 2020 približne 3,7 %-ný podiel na zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP, čím sa sektor radí medzi stredne veľké sektory. Pomerné zastúpenie jednotlivých vekových kategórií zamestnancov (mužov aj žien spolu) v rámci sektora prezentuje nasledujúci graf.
Veková štruktúra sektorovo špecifickej zamestnanosti v sektore verejné služby a správa k 31.12.2020
Zamestnanci vo veku od 29 do 50 rokov tvorili k 31. 12. 2020 prevažnú väčšinu, a to približne 56,0 % z celkového počtu sektorovo špecifických zamestnancov bez rozdielu veku a pohlavia. Mladšia veková kategória mala iba cca 6,0 %-ný podiel na sektorovo špecifickej zamestnanosti. V previazanosti s početnosťou obyvateľstva v samosprávnych krajoch SR bola sektorovo špecifická zamestnanosť charakteristická pomerne rovnomernou regionálnou distribúciou, s mierne výraznejším podielom Bratislavského a Banskobystrického kraja.
Z rozboru stavu a štruktúry nezamestnanosti vyplýva, že sektorovo špecifickí UoZ spolu (t. j. bez ohľadu na ich pohlavie a vek) tvorili v čase pandémie nového koronavírusu k 31. 12. 2020 približne 1,3 %-ný podiel na celkovom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP. Ich podrobnejšia špecifikácia, vrátane regionálnej distribúcie a časovej chronológie, je uvedená nižšie.
Veková štruktúra sektorovo špecifických uchádzačov o zamestnanie v sektore verejné služby a správa od 31.12.2019 do 31.12.2020
V početnosti sektorovo špecifických UoZ sa prejavovala relatívna stabilita výkonu verejných služieb a správy v sledovanom období. Počet UoZ spolu (bez ohľadu na vek) s posledným vykonávaným zamestnaním typickým pre daný sektor od marca 2020 do konca sledovaného obdobia, pod vplyvom pandémie COVID-19, vzrástol približne o štvrtinu. Od januára 2019 do marca 2020 sa však počet UoZ signifikantne znížil, a tak sumárne počas celého sledovaného obdobia dvoch rokov prišlo k zvýšeniu počtu UoZ približne iba o viac ako jednu desatinu východiskového stavu. Medziročne v období od 31. 12. 20219 do 31. 12. 2020 bol zaznamenaný nárast početnosti UoZ približne o 16,0 %.
V sektore k 31. 12. 2020 pracovali prevažne zamestnanci (muži aj ženy spolu) v strednom veku a práve v tejto vekovej kategórii bol tiež najvyšší počet sektorovo špecifických UoZ, a to približne 800 osôb, resp. 54,0 % z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ. Podiel starších UoZ bol k referenčnému dátumu 31. 12. 2020 približne 33,0 % (cca 500 osôb) a mladších približne 13,0 % (cca 200 osôb).
Od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2020 sa počet sektorovo špecifických UoZ v strednom veku zvýšil približne o 130 osôb (cca 19,0 %), počet starších UoZ o cca 40 osôb, resp. o 8,0 % a mladších UoZ o približne 50 osôb (cca 29,0 %).
Výpočet miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti je založený na vzťahu dvoch vyššie uvedených skupín ľudských zdrojov, ktorými sú:
- sektorovo špecifickí zamestnanci na základe ich vykonávaného zamestnania zaradení do sektora podľa kritéria, či ich zamestnanie možno považovať za typické pre sektor verejné služby a správa,
- sektorovo špecifickí UoZ, ktorých posledné vykonávané zamestnanie pred zaradením do evidencie UoZ prislúchalo do skupiny zamestnaní typických pre sektor verejné služby a správa.
Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti vyjadruje, koľko sektorovo špecifických UoZ pripadá na 100 ekonomicky aktívnych osôb, t. j. sektorovo špecifických zamestnancov a sektorovo špecifických UoZ spolu. Vyjadruje mieru voľných ľudských zdrojov so sektorovo špecifickými vedomosťami, zručnosťami a praktickými skúsenosťami.
Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v sektore verejné služby a správa v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019
Z hľadiska regionálnej distribúcie bola v decembri 2019 miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v piatich krajoch vyššia, ako bol celoštátny priemer sektora, ktorý dosiahol 3,6 %-nú hodnotu. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v Prešovskom kraji, a to 8,0 %. Pomerne vysoká úroveň miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti mladších osôb bola k referenčnému dátumu 31. 12. 2019 aj v Košickom kraji, a to mierne pod 6,0 %. Naopak, najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v mladšej vekovej kategórii na konci roku 2019 bola v Bratislavskom kraji (iba cca 1,1 %).
Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov v sektore verejné služby a správa v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019
V porovnaní s mladšou vekovou kategóriou sa stredná veková kategória vyznačovala nižšou mierou sektorovo špecifickej nezamestnanosti. Pri pohľade na regionálnu distribúciu miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti strednej vekovej kategórie v decembri 2019 možno konštatovať, že v troch krajoch prevýšila priemer sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v Prešovskom kraji, kde dosiahla 3,2 %. Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb v strednom veku bola v roku 2019 v Trenčianskom kraji, a to iba 1,0 %.
Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v sektore verejné služby a správa v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019
Miera špecifickej nezamestnanosti starších ako 50 rokov bola najnižšia zo všetkých troch vekových kategórií. V decembri 2019 bola regionálna distribúcia miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v troch krajoch vyššia, ako priemerná hodnota sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb bola v Prešovskom kraji, kde dosiahla 3,0 %. V opačnom spektre sa nachádzal Bratislavský, Trenčiansky a Trnavský kraj s minimálnou mierou sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších ako 50 rokov.
Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v sektore verejné služby a správa v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020
December 2020 sa vyznačoval v rámci sektora nadpriemernou mierou sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v štyroch krajoch SR. U osôb vo veku do 29 rokov bola najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v Prešovskom kraji, a to cca 13,2 %. Za týmto krajom nasledoval Košický kraj, kde výška miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti mladších osôb dosiahla 11,0 %. Najúspešnejším krajom s najnižšou mierou sektorovo špecifickej nezamestnanosti k 31. 12. 2020 bol Bratislavský kraj, nasledovaný Trnavským krajom.
Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov v sektore verejné služby a správa v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020
V rámci rozboru regionálnej distribúcie miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov v decembri 2020 možno konštatovať, že iba v dvoch krajoch prevýšila celoštátny priemer sektora (2,2 %). Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti stredných ročníkov bola v Prešovskom kraji, a to 4,1 %. V sledovanom roku bol celoslovenský priemer sektora z hľadiska miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti 29 až 50 ročných prekročený taktiež v Košickom kraji (3,3 %), naopak najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v roku 2020 bola v severozápadnej časti SR.
Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v sektore verejné služby a správa v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020
Z hľadiska regionálneho rozloženia miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v decembri 2020 bolo identifikované, že podobne ako v strednej vekovej kategórii v dvoch krajoch SR prevýšila priemer sektora za celú SR. Najvyššia regionálna miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov bola v Prešovskom a Košickom kraji (3,7 %, resp. 2,9 %), naopak, najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších ako 50 rokov v roku 2020 bola v Trenčianskom kraji (iba 1,3 %).
Medziročne (t. j. medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020) dosiahla v tomto sektore zmena miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov zvýšenie približne o 0,9 p. b. Na základe porovnania krajov bol najvyšší nárast zaznamenaný v Košickom kraji (o cca 5,2 p. b.), podstatne lepšie na tom z hľadiska zmeny miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti bol Trnavský kraj, a to s poklesom o 1,6 p. b. Špecifická nezamestnanosť v sektore sa najvýraznejšie prejavila v počte osôb do 29 rokov, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:
- Koordinátor verejnoprospešných služieb,
- Zapisovateľ, pracovník pre spracovanie textov,
- Špecialista v oblasti informatizácie a elektronizácie služieb.
Medziročná zmena miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov počas pandémie COVID-19 (t. j. medzi decembrom 2019 a decembrom 2020) dosiahla v tomto sektore nárast približne iba o 0,2 p. b. a zmeny boli veľmi nízke aj na regionálnej úrovni. Pandémia nového koronavírusu ovplyvnila zvýšenie sektorovo špecifickej nezamestnanosti najmä u osôb vo veku od 29 do 50 rokov, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ pracovali v zamestnaniach:
- Koordinátor verejnoprospešných služieb,
- Terénny sociálny a zdravotný pracovník,
- Iný odborný pracovník verejnej správy.
Rozdiel v miere sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v čase pandémie nového koronavírusu (t. j. medzi hodnotami za december 2019 a za december 2020) v tomto sektore predstavoval približne iba 0,1 p. b. a ani na regionálnej úrovni nenastali výrazné zmeny. Pandémia nového koronavírusu negatívne ovplyvnila najmä tie osoby staršie ako 50 rokov, ktoré vykonávali pracovnú činnosť v zamestnaniach:
- Koordinátor verejnoprospešných služieb,
- Terénny sociálny a zdravotný pracovník,
- Iný odborný pracovník verejnej správy.
Zhrnutie za sektor:
V rámci sektora verejné služby a správa bol k 31. 12. 2020 najvýraznejší podiel na sektorovo špecifickej zamestnanosti identifikovaný u osôb vo veku od 29 do 50 rokov (cca 56,0 %). Zamestnanci (muži aj ženy spolu) starší ako 50 rokov tvorili cca 38,0 %-ný podiel na sektorovo špecifickej zamestnanosti a podiel mladších do 29 rokov bol cca 6,0 %. V previazanosti s početnosťou obyvateľstva v samosprávnych krajoch SR bola sektorovo špecifická zamestnanosť charakteristická pomerne rovnomernou distribúciou, s mierne výraznejším podielom Bratislavského a Banskobystrického kraja. V období pandémie nového koronavírusu si sektor verejné služby a správa zachoval výraznú stabilitu. Sektorovo špecifická nezamestnanosť sa prejavila najmä v zamestnaniach klasifikovaných v hlavnej triede zamestnaní 3 – Technici a odborní pracovníci, a to hlavne v zamestnaniach:
- Koordinátor verejnoprospešných služieb,
- Terénny sociálny a zdravotný pracovník,
- Iný odborný pracovník verejnej správy.
Z regionálneho hľadiska boli sektorovo špecifickou nezamestnanosťou najviac zasiahnuté Prešovský a Košický kraj. V sektore k 31. 12. 2020 pracovali prevažne zamestnanci (muži aj ženy spolu) v strednom veku a práve v tejto vekovej kategórii bol tiež najvyšší počet sektorovo špecifických UoZ, a to približne 800 osôb, resp. 54,0 % z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ. Podiel vekovo starších UoZ bol k referenčnému dátumu 31. 12. 2020 približne 33,0 % (cca 500 osôb) a mladších približne 13,0 % (cca 200 osôb). Od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2020 sa počet sektorovo špecifických UoZ v strednom veku zvýšil približne o 130 osôb (cca 19,0 %), počet starších UoZ o cca 40 osôb, resp. o 8,0 % a mladších UoZ vo veku do 29 rokov o približne 50 osôb (cca 29,0 %). U starších ako 50 rokov bola najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti zo všetkých troch vekových kategórií, a to tak k 31. 12. 2019 ako aj k 31. 12. 2020. Vekovo starší zamestnanci v sektore zabezpečovali stabilnejšie pracovné miesta a súčasne po ukončení svojej pracovnej kariéry z dôvodu odchodu do dôchodku ich kroky neviedli na úrady práce, sociálnych vecí a rodiny s cieľom podania žiadosti o zaradenie do evidencie UoZ. Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti sa najvýraznejšie zvýšila u mladších osôb (bolo ich relatívne málo zamestnaných, a tak i malé zvýšenie počtu UoZ vyvolalo výraznejšie zvýšenie miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti).
