Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
V rámci sektorovej štruktúry NSP kreujú sektor vzdelávanie, výchova a šport nasledovné divízie SK NACE Rev. 2:
Sektorovo špecifickí zamestnanci (muži aj ženy spolu) všetkých vekových kategórií úhrnom tvorili k 31. 12. 2020 približne 7,0 %-ný podiel na zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP, čím sa sektor radí medzi stredne veľké sektory. Pomerné zastúpenie jednotlivých vekových kategórií zamestnancov (mužov aj žien spolu) v rámci sektora prezentuje nasledujúci graf.
Zamestnanci vo veku od 29 do 50 rokov tvorili k 31. 12. 2020 prevažnú väčšinu, a to približne 53,0 % z celkového počtu sektorovo špecifických zamestnancov bez rozdielu veku a pohlavia. V previazanosti s početnosťou obyvateľstva v samosprávnych krajoch SR bola sektorovo špecifická zamestnanosť charakteristická pomerne rovnomernou regionálnou distribúciou, s mierne výraznejším podielom Bratislavského kraja, a to najmä u osôb vo veku 29 až 50 rokov.
Z rozboru stavu a štruktúry nezamestnanosti vyplýva, že sektorovo špecifickí UoZ spolu (t. j. bez ohľadu na ich pohlavie a vek) tvorili v čase pandémie nového koronavírusu k 31. 12. 2020 približne 1,8 %-ný podiel na celkovom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP. Ich podrobnejšia špecifikácia, vrátane regionálnej distribúcie a časovej chronológie, je uvedená nižšie.
Počet UoZ spolu (bez ohľadu na vek) s posledným vykonávaným zamestnaním typickým pre daný sektor od marca 2020 do konca sledovaného obdobia, pod vplyvom pandémie COVID-19, vzrástol približne o jednu tretinu. Od januára 2019 do marca 2020 sa počet UoZ mierne znížil, a tak sumárne počas celého sledovaného obdobia dvoch rokov prišlo k zvýšeniu počtu UoZ približne o 24,0 %. Medziročne v období od 31. 12. 20219 do 31. 12. 2020 bol zaznamenaný nárast početnosti UoZ približne o 30, %. V početnosti sektorovo špecifických UoZ sa silne prejavovala sezónnosť, a to najmä v mesiacoch júl a august, t. j. počas školských prázdnin.
V sektore k 31. 12. 2020 pracovali prevažne zamestnanci (muži aj ženy spolu) v strednom veku a práve v tejto vekovej kategórii bol tiež najvyšší počet sektorovo špecifických UoZ, a to približne 1 600 osôb, resp. 55,0 % z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ. Podiel starších UoZ bol k referenčnému dátumu 31. 12. 2020 približne 27,0 % (cca 800 osôb) a mladších približne 18,0 % (cca 500 osôb).
Od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2020 sa počet sektorovo špecifických UoZ v strednom veku zvýšil približne o 340 osôb (cca 28,0 %), počet starších UoZ o cca 150 osôb, resp. o 23,0 % a mladších UoZ o približne 200 osôb (cca 58,0 %).
Výpočet miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti je založený na vzťahu dvoch vyššie uvedených skupín ľudských zdrojov, ktorými sú:
Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti vyjadruje, koľko sektorovo špecifických UoZ pripadá na 100 ekonomicky aktívnych osôb, t. j. sektorovo špecifických zamestnancov a sektorovo špecifických UoZ spolu. Vyjadruje mieru voľných ľudských zdrojov so sektorovo špecifickými vedomosťami, zručnosťami a praktickými skúsenosťami.
Z hľadiska regionálnej distribúcie bola v decembri 2019 miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v troch krajoch vyššia, ako bol celoštátny priemer sektora, ktorý atakoval 3,5 %-nú hranicu. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v Banskobystrickom kraji, a to viac ako 5,0 %. Pomerne vysoká úroveň miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti mladších osôb bola aj v Prešovskom kraji, a to mierne pod 5,0 %. Naopak, najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v mladšej vekovej kategórii na konci roku 2019 bola v Bratislavskom kraji (iba cca 1,8 %).
V porovnaní s mladšou vekovou kategóriou sa stredná veková kategória vyznačovala nižšou mierou sektorovo špecifickej nezamestnanosti. Pri pohľade na regionálnu distribúciu miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti strednej vekovej kategórie v decembri 2019 možno konštatovať, že v troch krajoch prevýšila priemer sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v Prešovskom kraji, kde dosiahla 2,2 %. Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb v strednom veku bola v roku 2019 v Trnavskom kraji, a to iba 1,2 %.
Miera špecifickej nezamestnanosti starších ako 50 rokov bola najnižšia zo všetkých troch vekových kategórií. Vekovo starší zamestnanci v sektore často zabezpečujú stabilnejšie pracovné miesta a súčasne po ukončení svojej pracovnej kariéry z dôvodu odchodu na zaslúžený odpočinok ich kroky nevedú na úrady práce, sociálnych vecí a rodiny s cieľom podania žiadosti o zaradenie do evidencie UoZ. V decembri 2019 bola regionálna distribúcia miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v troch krajoch vyššia, ako priemerná hodnota sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb bola v Banskobystrickom kraji, kde dosiahla 1,7 %. V opačnom spektre pozitívne pôsobili najmä Trenčiansky, Bratislavský a Trnavský kraj s minimálnou mierou sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších ako 50 rokov.
December 2020 sa vyznačoval v rámci sektora nadpriemernou mierou sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v štyroch krajoch, kde zvýšené počty UoZ tvoril taktiež ich návrat do miesta trvalého bydliska po strate zamestnania v inom regióne. U osôb vo veku do 29 rokov bola najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v Prešovskom kraji, a to cca 7,7 %. Za týmto krajom nasledoval Banskobystrický kraj, kde výška miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti mladších osôb tesne presiahla 6,0 %. Najúspešnejším krajom s najnižšou mierou sektorovo špecifickej nezamestnanosti k 31. 12. 2020 bol Nitriansky kraj, nasledovaný Bratislavským krajom.
V rámci rozboru regionálnej distribúcie miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov v decembri 2020 možno konštatovať, že v troch krajoch prevýšila, resp. dosiahla celoštátny priemer sektora (2,1%). Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti stredných ročníkov bola v Banskobystrickom kraji, a to 2,9 %. V sledovanom roku bol celoslovenský priemer sektora z hľadiska miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti 29 až 50 ročných pomerne značne prekročený taktiež v Prešovskom kraji (2,8 %), naopak najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v roku 2020 bola v západnej časti SR.
Z hľadiska regionálneho rozloženia miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v decembri 2020 bolo identifikované, že v dvoch krajoch SR prevýšila priemer sektora za celú SR. Najvyššia regionálna miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov bola zhodne v Banskobystrickom a Prešovskom kraji (1,8 %). Naopak, najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších ako 50 rokov v roku 2020 bola zhodne v Bratislavskom a Nitrianskom kraji (iba 1,2 %).
Medziročne (t. j. medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020) dosiahla v tomto sektore zmena miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov zvýšenie približne o 1,5 p. b. Na základe porovnania krajov bol najvyšší nárast zaznamenaný v Prešovskom kraji (o cca 2,9 p. b.), podstatne lepšie na tom z hľadiska zmeny miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti bol Nitriansky kraj (takmer bezo zmeny). Špecifická nezamestnanosť v sektore sa najvýraznejšie prejavila v počte osôb do 29 rokov, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:
Medziročná zmena miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov počas pandémie COVID-19 (t. j. medzi decembrom 2019 a decembrom 2020) dosiahla v tomto sektore nárast približne o 0,4 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol dosiahnutý v Banskobystrickom kraji, a to približne o 0,8 p. b. Na druhej strane regionálneho spektra sa z hľadiska medziročnej zmeny miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti nachádzal Trenčiansky kraj, kde bol zaznamenaný jej konštantný stav. Medziročne pandémia nového koronavírusu ovplyvnila zvýšenie sektorovo špecifickej nezamestnanosti najmä u osôb vo veku od 29 do 50 rokov, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ pracovali v zamestnaniach:
Rozdiel v miere sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v čase pandémie nového koronavírusu (t. j. medzi hodnotami za december 2019 a za december 2020) v tomto sektore predstavoval približne iba 0,3 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol zaznamenaný v Trenčianskom kraji, aj to iba o približne 0,5 p .b. Pandémia negatívne ovplyvnila najmä tie osoby staršie ako 50 rokov, ktoré vykonávali pracovnú činnosť v zamestnaniach:
Zhrnutie za sektor: V rámci sektora vzdelávanie, výchova a šport bol k 31. 12. 2020 najvýraznejší podiel na sektorovo špecifickej zamestnanosti identifikovaný u osôb vo veku od 29 do 50 rokov (cca 53,0 %). Zamestnanci (muži aj ženy spolu) starší ako 50 rokov tvorili cca 39,0 %-ný podiel na sektorovo špecifickej zamestnanosti a podiel mladších do 29 rokov bol cca 8,0 %. V previazanosti s početnosťou obyvateľstva v samosprávnych krajoch SR bola sektorovo špecifická zamestnanosť charakteristická pomerne rovnomernou regionálnou distribúciou, s mierne výraznejším podielom Bratislavského kraja, a to najmä v strednej vekovej kategórii. V sektore k 31. 12. 2020 pracovali prevažne zamestnanci (muži aj ženy spolu) v strednom veku a práve v tejto vekovej kategórii bol taktiež najvyšší počet sektorovo špecifických UoZ, a to približne 1 600 osôb, resp. 55,0 % z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ. Podiel starších UoZ bol k referenčnému dátumu 31. 12. 2020 približne 27,0 % (cca 800 osôb) a mladších približne 18,0 % (cca 500 osôb). Od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2020 sa počet sektorovo špecifických UoZ v strednom veku zvýšil približne o 340 osôb (cca 28,0 %), počet starších UoZ sa zvýšil o cca 150 osôb, resp. o 23,0 % a mladších UoZ o približne 200 osôb (cca 58,0 %). Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti sa najvýraznejšie zvýšila u mladších osôb (bolo ich relatívne málo zamestnaných, a tak i malé zvýšenie počtu UoZ vyvolalo výraznejšie zvýšenie miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti). U starších ako 50 rokov bola najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti zo všetkých troch vekových kategórií. Vekovo starší zamestnanci v sektore často zabezpečujú stabilnejšie pracovné miesta a súčasne po ukončení svojej pracovnej kariéry z dôvodu odchodu na zaslúžený odpočinok ich kroky nevedú na úrady práce, sociálnych vecí a rodiny s cieľom podania žiadosti o zaradenie do evidencie UoZ. Sektorovo špecifická nezamestnanosť sa prejavila najmä v zamestnaniach klasifikovaných v hlavnej triede zamestnaní 2 – Špecialisti, a to hlavne v zamestnaniach:
Z regionálneho hľadiska boli sektorovo špecifickou nezamestnanosťou najviac zasiahnuté Banskobystrický a Prešovský kraj.
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.
Cookie | Dĺžka trvania | Popis |
---|---|---|
cookielawinfo-checkbox-analytics | 11 months | This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Analytics". |
cookielawinfo-checkbox-functional | 11 months | The cookie is set by GDPR cookie consent to record the user consent for the cookies in the category "Functional". |
cookielawinfo-checkbox-necessary | 11 months | This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookies is used to store the user consent for the cookies in the category "Necessary". |
cookielawinfo-checkbox-others | 11 months | This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Other. |
cookielawinfo-checkbox-performance | 11 months | This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Performance". |
viewed_cookie_policy | 11 months | The cookie is set by the GDPR Cookie Consent plugin and is used to store whether or not user has consented to the use of cookies. It does not store any personal data. |