Vekové aspekty vplyvu pandémie nového koronavírusu na trh práce v sektorovej štruktúre NSP

V rámci sektorovej štruktúry NSP kreujú predmetný sektor chémia a farmácia nasledovné divízie SK NACE Rev. 2:

• Výroba koksu a rafinovaných ropných produktov,
• Výroba chemikálií a chemických produktov,
• Výroba základných farmaceutických výrobkov, prípravkov,
• Výroba výrobkov z gumy a plastu.

Sektorovo špecifickí zamestnanci (t. j. muži aj ženy spolu) všetkých vekových kategórií úhrnom tvorili k 31. 12. 2020 približne 2,2 %-ný podiel na zamestnanosti v štruktúre 24 sektorov NSP, čím sa už sektor chémia a farmácia radí medzi stredne veľké sektory. Pomerné zastúpenie jednotlivých vekových kategórií zamestnancov (mužov aj žien) v rámci sektora prezentuje nasledujúci graf.

Veková štruktúra sektorovo špecifickej zamestnanosti v sektore chémia a farmácia k 31.12.2020

V sektorovej štruktúre NSP je sektor chémia a farmácia charakteristický prevažujúcim zastúpením strednej vekovej skupiny ľudských zdrojov, t. j. osôb vo veku od 29 do 50 rokov (s podielom cca 54,0 %) a súčasne nízkym podielom mladších zamestnancov vo veku do 29 rokov (12,0 %). Približne 34,0 % sektorovo špecifickej zamestnanosti k 31. 12. 2020 tvorili osoby staršie ako 50 rokov. Sektorovo špecifická zamestnanosť vo všetkých vekových kategóriách bola najvýraznejšia v Trenčianskom a Bratislavskom kraji.

Z rozboru stavu a štruktúry nezamestnanosti vyplýva, že sektorovo špecifickí UoZ spolu (t. j. bez ohľadu na vek) tvorili k 31. 12. 2020 cca 0,9 %-ný podiel na celkovom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP. Ich podrobnejšia špecifikácia, vrátane regionálnej distribúcie a chronológie v období pandémie nového koronavírusu, je uvedená nižšie.

Veková štruktúra sektorovo špecifických uchádzačov o zamestnanie v sektore chémia a farmácia od 31.12.2019 do 31.12.2020

Počet UoZ spolu (bez ohľadu na vek) s posledným vykonávaným zamestnaním typickým pre sektor od marca 2020 do konca sledovaného obdobia, z dôvodu  pandémie COVID-19, vzrástol približne o 27,5 %. Za predošlé obdobie od januára 2019 do marca 2020 sa počet UoZ zmenil iba nepatrne, a tak sa zmena od marca 2019 približne zhodovala so zmenou počas celého sledovaného obdobia (t. j. za roky 2019 a 2020). Od 31. 12. 20219 do 31. 12. 2020 sa počet UoZ zvýšil o cca 36,1 %.

V sektore k 31. 12. 2020 pracovali prevažne zamestnanci (muži aj ženy spolu) v strednom veku a v tejto vekovej kategórii bol taktiež najvyšší počet sektorovo špecifických UoZ, a to približne 700 osôb, resp. 49,0 % z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ. Podiel starších UoZ bol 32,5 % (cca 460 osôb) a mladších približne 18,5 % (cca 260 osôb).

Od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2020 sa počet UoZ v strednom veku zvýšil približne o 200 osôb (cca 42,5 %), počet starších UoZ o 100 osôb, resp. o 28,0 % a mladších UoZ o cca 70 osôb (35,0 %). Prítok starších osôb do evidencie UoZ v čase pandémie bol ovplyvňovaný taktiež ich prirodzeným odchodom do dôchodku v prípade obmedzenia dopytu po práci zo strany zamestnávateľských organizácií.

Výpočet miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti je založený na vzťahu dvoch vyššie uvedených skupín ľudských zdrojov, ktorými sú:

• sektorovo špecifickí zamestnanci na základe ich vykonávaného zamestnania zaradení do sektora podľa kritéria, či ich zamestnanie možno považovať za typické pre sektor chémia a farmácia,
• sektorovo špecifickí UoZ, ktorých posledné vykonávané zamestnanie pred zaradením do evidencie UoZ prislúchalo do skupiny zamestnaní typických pre sektor chémia a farmácia.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti vyjadruje, koľko sektorovo špecifických UoZ pripadá na 100 ekonomicky aktívnych osôb, t. j. sektorovo špecifických zamestnancov a sektorovo špecifických UoZ spolu. Vyjadruje mieru voľných ľudských zdrojov so sektorovo špecifickými vedomosťami, zručnosťami a praktickými skúsenosťami.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v sektore chémia a farmácia v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019

Z hľadiska regionálnej distribúcie bola v decembri 2019 miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov iba v krajoch na východe SR vyššia, ako bol celoštátny priemer sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v Košickom kraji, kde dosiahla 9,3 %. Vysoká úroveň miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti mladších osôb bola na pomery v sektore aj v Prešovskom kraji, naopak, najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v mladšej vekovej kategórii bola v Bratislavskom kraji, a to iba 1,0 %. Pomerne nízka miera sledovaného ukazovateľa (1,3 %) bola v tomto roku aj v Nitrianskom kraji.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov v sektore chémia a farmácia v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019

Pri pohľade na regionálnu distribúciu miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti strednej vekovej kategórie v decembri 2019 možno konštatovať, že v troch krajoch prevýšila priemer sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti tejto vekovej kategórie bola v Prešovskom kraji, kde dosiahla hodnotu 5,8 %. V roku 2019 bol priemer sektora z hľadiska miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti výraznejšie prekročený aj v Košickom, naopak, najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb v strednom veku bola v Bratislavskom kraji, charakteristickom silnou rafinérsko-petrochemickou produkciou, ktorá zabezpečovala stabilné pracovné miesta v strednej vekovej kategórii sektorovo špecifických zamestnancov.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v sektore chémia a farmácia v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019

V decembri 2019 bola regionálna distribúcia miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v štyroch krajoch vyššia, ako celoštátna priemerná hodnota sektora, čo bolo početne viac v porovnaní s obidvomi mladšími vekovými kategóriami. V sektore bola najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb v Košickom kraji, kde dosiahla 5,8 %. Jej druhá najvyššia hodnota bola v Prešovskom kraji, a to 5,6 %. V opačnom spektre viedol Bratislavský kraj, kde bola v tomto roku iba minimálna miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v sektore chémia a farmácia v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020

December 2020 sa vyznačoval v rámci sektora nadpriemernou mierou sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v troch krajoch SR. Zvýšené počty UoZ v niektorých krajoch boli spôsobené tiež návratom UoZ do miesta trvalého bydliska po strate zamestnania v inom regióne, vrátane zahraničia. U osôb vo veku do 29 rokov bola najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v sektore v Košickom kraji, kde to bolo 13,0 %. Za týmto krajom nasledoval Banskobystrický kraj, kde výška miery špecifickej nezamestnanosti mladších osôb dosiahla 12,3 %. Najúspešnejším krajom s najnižšou mierou sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb do 29 rokov bol Bratislavský kraj, v ktorom táto miera dosiahla iba 0,5 %.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov v sektore chémia a farmácia v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020

V rámci rozboru regionálnej distribúcie miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov v decembri 2020 možno konštatovať, že v troch krajoch prevýšila regionálna sektorovo špecifická nezamestnanosť celoštátny priemer sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti stredných ročníkov v tomto sektore bola v Prešovskom kraji, a to cca 8,6 %. V sledovanom roku bol celoslovenský priemer sektora z hľadiska miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti 29 až 50 ročných výraznejšie prekročený aj v Košickom kraji. Minimálna miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v roku 2020 bola v Bratislavskom kraji.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v sektore chémia a farmácia v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020

Z hľadiska regionálneho rozloženia miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v decembri 2020 bolo identifikované, že v štyroch krajoch prevýšila priemer sektora za celú SR. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb v sektore bola v Prešovskom kraji (7,9 %). Na úrovni okolo celoštátneho priemeru sa pohyboval Trenčiansky kraj a najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb v roku 2020 bola v Bratislavskom kraji (menej ako 1,0 %).

Medziročne (t. j. medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020) dosiahla v tomto sektore zmena miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov za celú SR zvýšenie o cca 2,0 p. b. Na základe porovnania krajov bol najvyšší nárast zaznamenaný v Banskobystrickom kraji, podstatne lepšie na tom z hľadiska zmeny miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti boli osoby do 29 rokov v Bratislavskom kraji, kde jej hodnota medziročne poklesla. Špecifická nezamestnanosť v sektore sa najvýraznejšie prejavila v počte mladších osôb, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:

• Operátor stroja na výrobu výrobkov z plastov,
• Montážny pracovník gumárenských, plastových výrobkov,
• Operátor stroja na výrobu výrobkov z gumy,
• Farmaceutický laborant,
• Operátor zariadenia v chemickej výrobe (okrem gumy, plastov a farmaceutickej výroby).

V sektore za celú SR spolu nastala medziročná zmena miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov počas pandémie COVID-19 (t. j. medzi decembrom 2019 a decembrom 2020) zodpovedajúca zvýšeniu hodnoty sledovaného ukazovateľa o cca 1,1 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol dosiahnutý v Košickom kraji, na druhej strane spektra sa z hľadiska zmeny miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti nachádzal Bratislavský kraj. Pandémia nového koronavírusu ovplyvnila zvýšenie sektorovo špecifickej nezamestnanosti najmä u osôb vo veku od 29 do 50 rokov, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ pracovali v zamestnaniach:

• Operátor stroja na výrobu výrobkov z plastov,
• Montážny pracovník gumárenských, plastových výrobkov,
• Operátor stroja na výrobu výrobkov z gumy,
• Farmaceutický reprezentant,
• Laborant biochemik.

Rozdiel v miere sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v čase pandémie nového koronavírusu (t. j. medzi hodnotami za december 2019 a za december 2020) v tomto sektore predstavoval približne 0,8 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol dosiahnutý v Banskobystrickom kraji, na druhej strane regionálneho poradia sa z hľadiska medziročnej zmeny miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb nachádzal s takmer rovnakou hodnotou ako v predchádzajúcom roku Nitriansky kraj. Pandémia negatívne ovplyvnila najmä osoby staršie ako 50 rokov, ktoré vykonávali pracovnú činnosť v zamestnaniach:

• Operátor stroja na výrobu výrobkov z plastov,
• Montážny pracovník gumárenských, plastových výrobkov,
• Operátor stroja na výrobu výrobkov z gumy,
• Chemický technik (laborant) v priemyselnej výrobe,
• Operátor zariadenia v chemickej výrobe (okrem gumy, plastov a farmaceutickej výroby).

Zhrnutie za sektor: V sektore chémia a farmácia bol k 31. 12. 2020 najvýraznejší podiel  sektorovo špecifickej zamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov (cca 54,0 %), zamestnanci (muži aj ženy spolu) starší ako 50 rokov tvorili cca 34,0 %-ný podiel na sektorovo špecifickej zamestnanosti a podiel mladších do 29 rokov bol cca 12,0 %. Regionálne boli sektorovo špecifické výkony realizované najmä v Trenčianskom a Bratislavskom kraji so silným gumárenským, resp. rafinérsko-petrochemickým priemyslom. V sektore k 31. 12. 2020 pracovali prevažne zamestnanci (muži aj ženy spolu) v strednom veku a v tejto vekovej kategórii bol taktiež najvyšší počet sektorovo špecifických UoZ, a to približne 700 osôb, resp. 49,0 % z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ. Podiel starších UoZ bol 32,5 % (cca 460 osôb) a mladších približne 18,5 % (cca 260 osôb). Od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2020 sa počet UoZ v strednom veku zvýšil približne o 200 osôb (cca 42,5 %), počet starších UoZ o 100 osôb, resp. o 28,0 % a mladších UoZ o cca 70 osôb (35,0 %). Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti sa najvýraznejšie zvýšila u mladších osôb, aj to však iba o cca 2,0 p. b. a keďže v danej kategórii bolo najmenej osôb, tak aj najnižšie zvýšenie počtu UoZ výraznejšie ovplyvnilo mieru sektorovo špecifickej nezamestnanosti. Naopak, minimálny nárast miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti bol u osôb starších ako 50 rokov, pričom prítok starších do evidencie UoZ v čase pandémie bol ovplyvňovaný taktiež ich prirodzeným odchodom do dôchodku v prípade obmedzenia dopytu po práci zo strany zamestnávateľských organizácií. Zvýšenie nezamestnanosti sa vo všetkých vekových kategóriách prejavilo najmä v tých zamestnaniach, ktoré boli klasifikované v hlavnej triede zamestnaní 8 – Operátori a montéri strojov a zariadení.