Vekové aspekty vplyvu pandémie nového koronavírusu na trh práce v sektorovej štruktúre NSP

V rámci sektorovej štruktúry NSP kreujú sektor celulózo-papierenský a polygrafický priemysel nasledovné divízie SK NACE Rev. 2:

• Výroba papiera a papierových výrobkov,
• Tlač a reprodukcia záznamových médií.

Sektorovo špecifickí zamestnanci všetkých vekových kategórií spolu tvorili k 31. 12. 2020 približne 0,6 %-ný podiel na zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP, čím sa sektor z hľadiska jeho veľkosti radí medzi menšie sektory. Pomerné zastúpenie jednotlivých vekových kategórií zamestnancov (mužov aj žien spolu) v rámci sektora prezentuje nasledujúci graf.

Veková štruktúra sektorovo špecifickej zamestnanosti v sektore celulózo-papierenský a polygrafický priemysel k 31.12.2020

V sektorovej štruktúre NSP je sektor celulózo-papierenský a polygrafický priemysel charakteristický výrazným zastúpením strednej vekovej skupiny ľudských zdrojov, t. j. osôb vo veku od 29 do 50 rokov (s podielom cca 61,0 %) a súčasne nízkym podielom mladších zamestnancov vo veku do 29 rokov (12,0 %). Približne 27,0 % sektorovo špecifickej zamestnanosti k 31. 12. 2020 tvorili osoby staršie ako 50 rokov.

Z rozboru stavu a štruktúry nezamestnanosti vyplýva, že sektorovo špecifickí UoZ spolu (t. j. bez ohľadu na vek) tvorili k 31. 12. 2020 cca 0,3 %-ný podiel na celkovom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP. Ich podrobnejšia špecifikácia, vrátane regionálnej distribúcie a chronológie v období pandémie nového koronavírusu, je uvedená nižšie.

Veková štruktúra sektorovo špecifických uchádzačov o zamestnanie v sektore celulózo-papierenský a polygrafický priemysel od 31.12. 2019 do 31.12.2020

Počet UoZ spolu (bez ohľadu na vek) s posledným vykonávaným zamestnaním typickým pre sektor od marca 2020 do konca sledovaného obdobia, z dôvodu  pandémie COVID-19, vzrástol približne o 39,2 %. Za predošlé obdobie od januára 2019 do marca 2020 sa počet UoZ mierne znížil, a tak počas celého sledovaného obdobia (t. j. za roky 2019 a 2020) prišlo k zvýšeniu počtu UoZ približne o 37,0 %. Od 31. 12. 20219 do 31. 12. 2020 sa počet UoZ zvýšil o 45,2 %.

V sektore k 31. 12. 2020 pracovali prevažne zamestnanci (muži aj ženy spolu) v strednom veku a v tejto vekovej kategórii bol taktiež najvyšší počet sektorovo špecifických UoZ, a to približne 190 osôb, resp. 43,0 % z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ. Podiel starších UoZ bol 33,4 % (cca 150 osôb) a mladších približne 23,6 % (cca 100 osôb).

Od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2020 sa počet UoZ v strednom veku zvýšil približne o 50 osôb (cca 37,2 %), počet starších UoZ o viac ako 50 osôb, resp. o 58,0 % a mladších UoZ o cca 30 osôb (43,0 %). Prítok starších osôb do evidencie UoZ v čase pandémie bol ovplyvňovaný taktiež ich prirodzeným odchodom do dôchodku v prípade obmedzenia dopytu po práci zo strany zamestnávateľských organizácií.

Výpočet miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti je založený na vzťahu dvoch vyššie uvedených skupín ľudských zdrojov, ktorými sú:

• sektorovo špecifickí zamestnanci na základe ich vykonávaného zamestnania zaradení do sektora podľa kritéria, či ich zamestnanie možno považovať za typické pre sektor celulózo-papierenský a polygrafický priemysel,
• sektorovo špecifickí UoZ, ktorých posledné vykonávané zamestnanie pred zaradením do evidencie UoZ prislúchalo do skupiny zamestnaní typických pre sektor celulózo-papierenský a polygrafický priemysel.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti vyjadruje, koľko sektorovo špecifických UoZ pripadá na 100 ekonomicky aktívnych osôb, t. j. sektorovo špecifických zamestnancov a sektorovo špecifických UoZ spolu. Vyjadruje mieru voľných ľudských zdrojov so sektorovo špecifickými vedomosťami, zručnosťami a praktickými skúsenosťami.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v sektore celulózo-papierenský a polygrafický priemysel v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019

Z hľadiska regionálnej distribúcie bola v decembri 2019 miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov až v piatich krajoch vyššia, ako bol priemer sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v Trenčianskom kraji, kde dosiahla 20,4 %. Pomerne vysoká úroveň miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti mladších osôb bola na pomery v sektore aj v Prešovskom a Košickom kraji. Naopak, najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v mladšej vekovej kategórii v roku 2019 bola v Nitrianskom kraji, a to iba 1,8 %. Pomerne nízka miera sledovaného ukazovateľa (3,9 %) bola v tomto roku aj v Trnavskom kraji.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov v sektore celulózo-papierenský a polygrafický priemysel v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019

Pri pohľade na regionálnu distribúciu miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti strednej vekovej kategórie v decembri 2019 možno konštatovať, že obdobne ako v prípade UoZ do 29 rokov v piatich krajoch prevýšila priemer sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti tejto vekovej kategórie bola v Trnavskom kraji, kde dosiahla 6,0 %. V roku 2019 bol priemer sektora z hľadiska miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti výraznejšie prekročený aj v Košickom a Prešovskom kraji. Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb v strednom veku v roku 2019 bola v Banskobystrickom a Žilinskom kraji so silnou celulózo-papierenskou a polygrafickou produkciou, ktoré zabezpečovali kvalitné pracovné miesta v strednej vekovej kategórii sektorovo špecifických zamestnancov.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v sektore celulózo-papierenský a polygrafický priemysel v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019

V decembri 2019 bola regionálna distribúcia miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v piatich krajoch vyššia, ako celoštátna priemerná hodnota sektora, čo sa zhodovalo s obidvomi mladšími vekovými kategóriami. V sektore bola najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb v Prešovskom kraji, kde dosiahla 6,7 %. Jej druhá najvyššia hodnota bola v Nitrianskom kraji, a to 5,4 %. V opačnom spektre sa nachádzal Trenčiansky kraj, kde bola v tomto roku iba minimálna miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb. Okrem toho bola nízka miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb taktiež v Trnavskom kraji a Bratislavskom kraji.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v sektore celulózo-papierenský a polygrafický priemysel v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020

December 2020 sa vyznačoval v rámci sektora nadpriemernou mierou sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v piatich krajoch SR. Zvýšené počty UoZ v niektorých krajoch boli spôsobené tiež návratom UoZ do miesta trvalého bydliska po strate zamestnania v inom regióne, vrátane zahraničia. U osôb vo veku do 29 rokov bola najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v Prešovskom kraji, kde to bolo 25,7 %. Za týmto krajom nasledoval Banskobystrický kraj, kde výška miery špecifickej nezamestnanosti mladších osôb dosiahla 17,1 %. Najúspešnejším krajom s najnižšou mierou sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb do 29 rokov bol Bratislavský kraj, v ktorom táto miera medziročne výrazne poklesla a dosiahla iba 0,8 %. Tento pozitívny jav bol spôsobený značným zvýšením sektorovo špecifickej zamestnanosti mladších do 29 rokov, ktorý prevýšil nárast počtu UoZ v danej vekovej kategórii. Prírastok počtu pracovných príležitostí pre mladších osôb bol zaznamenaný aj v Trenčianskom, Košickom a Žilinskom kraji.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov v sektore celulózo-papierenský a polygrafický priemysel v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020

V rámci rozboru regionálnej distribúcie miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov v decembri 2020 možno konštatovať, že v šiestich krajoch prevýšila sektorovo špecifická nezamestnanosť celoštátny priemer sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti stredných ročníkov v tomto sektore bola v Nitrianskom kraji, a to 6,1 %. V sledovanom roku bol celoslovenský priemer sektora z hľadiska miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti 29 až 50 ročných výraznejšie prekročený aj v Bratislavskom a Prešovskom kraji. Minimálna miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v roku 2020 bola v Banskobystrickom kraji, ktorý svojou váhou značne vylepšil celoštátny priemer.

Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v sektore celulózo-papierenský a polygrafický priemysel v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020

Z hľadiska regionálneho rozloženia miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v decembri 2020 bolo identifikované, že v štyroch krajoch (Nitrianskom, Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom) prevýšila priemer sektora za celú SR. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb v sektore bola v Nitrianskom kraji (11,5 %). Na úrovni okolo celoštátneho priemeru sa pohyboval Bratislavský kraj a najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb v roku 2020 bola v Trnavskom kraji (iba 1,3 %).

Medziročne (t. j. medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020) dosiahla v tomto sektore zmena miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov za celú SR len minimálne zvýšenie. Na základe porovnania krajov bol najvyšší nárast zaznamenaný v Nitrianskom kraji a podstatne lepšie na tom z hľadiska zmeny miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti boli osoby do 29 rokov v Trenčianskom kraji, kde jej hodnota medziročne výrazne poklesla. Špecifická nezamestnanosť v sektore sa najvýraznejšie prejavila v počte mladších osôb, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:

• Tlačiar, operátor tlače,
• Grafik prípravy tlače,
• Pomocný pracovník v celulózo-papierenskej výrobe,
• Operátor linky pre výrobu výrobkov z papiera,
• Pracovník pri príprave tlače.

V sektore za celú SR spolu nenastala medziročná zmena miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov počas pandémie COVID-19 (t. j. medzi decembrom 2019 a decembrom 2020). Najvyšší medziročný nárast bol dosiahnutý v Nitrianskom kraji, na druhej strane spektra sa z hľadiska zmeny miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti nachádzal Trnavský kraj, kde bol zaznamenaný medziročný pokles sledovaného ukazovateľa. Pandémia nového koronavírusu ovplyvnila zvýšenie sektorovo špecifickej nezamestnanosti najmä u osôb vo veku od 29 do 50 rokov, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ pracovali v zamestnaniach:

• Tlačiar, operátor tlače,
• Grafik prípravy tlače,
• Technik dokončovacieho spracovania (knihár),
• Pracovník pri príprave tlače,
• Pomocný pracovník v polygrafickej výrobe.

Rozdiel v miere sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v čase pandémie nového koronavírusu (t. j. medzi hodnotami za december 2019 a za december 2020) v tomto sektore predstavoval približne 2,0 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol dosiahnutý v Nitrianskom kraji, na druhej strane regionálneho poradia sa z hľadiska medziročnej zmeny miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb nachádzal (s prakticky rovnakou hodnotou ako v predchádzajúcom roku) Košický kraj. Pandémia negatívne ovplyvnila najmä osoby staršie ako 50 rokov, ktoré vykonávali pracovnú činnosť v zamestnaniach:

• Tlačiar, operátor tlače,
• Technik dokončovacieho spracovania (knihár),
• Pomocný pracovník v celulózo-papierenskej výrobe,
• Operátor linky pre výrobu výrobkov z papiera,
• Pomocný pracovník v polygrafickej výrobe.

Zhrnutie za sektor: V sektore celulózo-papierenský a polygrafický priemysel bol k 31. 12. 2020 najvýraznejší podiel  sektorovo špecifickej zamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov (cca 61,0 %), zamestnanci (muži aj ženy spolu) starší ako 50 rokov tvorili cca 27,0 %-ný podiel na sektorovo špecifickej zamestnanosti a  podiel mladších do 29 rokov bol cca 12,0 %. Regionálne boli celulózo-papierenské výkony realizované najmä v Banskobystrickom a Žilinskom kraji, polygrafická produkcia hlavne v Bratislavskom a Trnavskom kraji. V sektore k 31. 12. 2020 pracovali prevažne zamestnanci (muži aj ženy spolu) v strednom veku a v tejto vekovej kategórii bol taktiež najvyšší počet sektorovo špecifických UoZ, a to približne 190 osôb, resp. 43,0 % z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ. Podiel starších UoZ bol 33,4 % (cca 150 osôb) a mladších približne 23,6 % (cca 100 osôb). Od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2020 sa počet UoZ v strednom veku zvýšil približne o 50 osôb (cca 37,2 %), počet starších UoZ o viac ako 50 osôb, resp. o 58,0 % a mladších UoZ o cca 30 osôb (43,0 %). Prítok starších osôb do evidencie UoZ v čase pandémie bol ovplyvňovaný taktiež ich prirodzeným odchodom do dôchodku v prípade obmedzenia dopytu po práci zo strany zamestnávateľských organizácií. Sektor v porovnaní s celoštátnym vývojom v čase pandémie poskytoval perspektívne pracovné uplatnenie sektorovo špecifických zamestnancov (mužov i žien) prakticky vo všetkých vekových kategóriách. Mierne zvýšenie nezamestnanosti sa prejavilo najmä v zamestnaniach, ktoré sú klasifikované v hlavnej triede zamestnaní 7 – Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci (najmä Tlačiarov, operátorov tlače), ako aj v hlavnej triede 9 – Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci.