Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
V rámci sektorovej štruktúry NSP kreujú sektor lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel nasledovné divízie SK NACE Rev. 2:
Sektor tiež zaisťuje zveľaďovanie poľovných revírov v SR, celoročnú starostlivosť o zdravie a regulovanie počtu lesnej zveri, ako aj udržiavanie jej prirodzeného životného prostredia.
Sektorovo špecifickí zamestnanci všetkých vekových kategórií spolu tvorili k 31. 12. 2020 približne 1,3 %-ný podiel na zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP, čím sa sektor z hľadiska jeho veľkosti radí medzi menšie sektory. Pomerné zastúpenie jednotlivých vekových kategórií zamestnancov (mužov aj žien spolu) v rámci sektora prezentuje nasledujúci graf.
V sektorovej štruktúre NSP je sektor lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel charakteristický prevažujúcim zastúpením strednej vekovej skupiny ľudských zdrojov, t. j. osôb vo veku od 29 do 50 rokov a súčasne nízkym podielom mladších zamestnancov vo veku do 29 rokov.
Z rozboru stavu a štruktúry nezamestnanosti vyplýva, že sektorovo špecifickí UoZ spolu (t. j. bez ohľadu na vek) tvorili k 31. 12. 2020 cca 2,9 %-ný podiel na celkovom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP. Ich podrobnejšia špecifikácia, vrátane regionálnej distribúcie a chronológie v období pandémie nového koronavírusu, je uvedená nižšie.
Počet UoZ spolu (bez ohľadu na vek) s posledným vykonávaným zamestnaním typickým pre sektor od marca 2020 do konca sledovaného obdobia, z dôvodu pandémie COVID-19, vzrástol približne o 25,0 %. Za predošlé obdobie od januára 2019 do marca 2020 sa počet UoZ mierne znížil, a tak počas celého sledovaného obdobia (t. j. za roky 2019 a 2020) prišlo k zvýšeniu počtu UoZ približne o 10,9 %. Od 31. 12. 20219 do 31. 12. 2020 sa počet UoZ zvýšil o 27,0 %. Vývoj v sektore bol prirodzene ovplyvňovaný aj sezónnosťou prác, čo sa cyklicky prejavilo vyššími počtami UoZ v zimnom období v porovnaní s letnými mesiacmi.
V sektore k 31. 12. 2020 pracovali prevažne zamestnanci (muži aj ženy spolu) v strednom veku a v tejto vekovej kategórii bol taktiež najvyšší počet sektorovo špecifických UoZ, a to približne 2 300 osôb, resp. 49,5 % z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ. Podiel starších UoZ bol 37,4 % (cca 1 750 osôb) a mladších približne 13,1 % (cca 600 osôb).
Od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2020 sa počet UoZ v strednom veku zvýšil približne o 470 osôb (cca 25,8 %), počet starších UoZ o približne 360 osôb, resp. o 26,0 % a mladších UoZ o cca 160 osôb (34,5 %). Prítok starších osôb do evidencie UoZ v čase pandémie bol ovplyvňovaný taktiež ich prirodzeným odchodom do dôchodku v prípade obmedzenia dopytu po práci zo strany zamestnávateľských organizácií.
Výpočet miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti je založený na vzťahu dvoch vyššie uvedených skupín ľudských zdrojov, ktorými sú:
Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti vyjadruje, koľko sektorovo špecifických UoZ pripadá na 100 ekonomicky aktívnych osôb, t. j. sektorovo špecifických zamestnancov a sektorovo špecifických UoZ spolu. Vyjadruje mieru voľných ľudských zdrojov so sektorovo špecifickými vedomosťami, zručnosťami a praktickými skúsenosťami.
Z hľadiska regionálnej distribúcie bola v decembri 2019 miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov iba v dvoch krajoch vyššia, ako bol priemer sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti bola v Košickom kraji, kde dosiahla až 36,8 %. Pomerne vysoká úroveň miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti mladších osôb bola aj v Prešovskom kraji, a to 29,3 %. Naopak, najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v mladšej vekovej kategórii v roku 2019 bola v Bratislavskom kraji, a to iba 4,4 %. Pomerne nízka miera sledovaného ukazovateľa (6,7 %) bola v tomto roku aj v Nitrianskom kraji.
V Bratislavskom kraji je v tomto sektore malé množstvo pracovných príležitostí, t. j. podstatne nižší počet sektorovo špecifických zamestnancov, čo je tiež zohľadnené v použitej metodike výpočtu miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti vyjadrujúcej vzájomný vzťah oboch skupín osôb, t. j. sektorovo špecifických UoZ aj sektorovo špecifických zamestnancov v príslušných vekových triedeniach.
Pri pohľade na regionálnu distribúciu miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti strednej vekovej kategórie v decembri 2019 možno konštatovať, že obdobne ako v prípade UoZ do 29 rokov v dvoch krajoch prevýšila priemer sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v sektore bola v Košickom kraji, kde dosiahla 27,3 %. V roku 2019 bol priemer sektora z hľadiska miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti výrazne prekročený aj v Prešovskom kraji, kde dosiahol 24,8 %. Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb v strednom veku v roku 2019 bola v Bratislavskom kraji, a to 4,5 %. Aj v Trnavskom a Nitrianskom kraji bola pomerne nízka miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov, a to zhodne po 3,8 %.
V decembri 2019 bola regionálna distribúcia miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov iba v dvoch krajoch vyššia, ako celoštátna priemerná hodnota sektora, čo sa zhodovalo s obidvomi mladšími vekovými kategóriami UoZ. V sektore bola najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb v Prešovskom kraji, kde dosiahla až 38,2 %. Jej druhá najvyššia hodnota bola v Košickom kraji, a to 27,5 %. V opačnom spektre sa nachádzal Bratislavský kraj, kde bola v tomto roku najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb, a to iba 1,8 %. V Bratislavskom kraji bolo v tomto sektore malé množstvo pracovných príležitostí, t. j. podstatne nižší počet sektorovo špecifických zamestnancov, čo je tiež zohľadnené v použitej metodike výpočtu miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti vyjadrujúcej vzájomný vzťah oboch skupín osôb, t. j. sektorovo špecifických UoZ aj sektorovo špecifických zamestnancov v príslušných vekových triedeniach. Okrem toho bola nízka miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb aj v Nitrianskom kraji, a to 4,1 %.
December 2020 sa vyznačoval v rámci sektora nadpriemernou mierou sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov v štyroch krajoch SR. Zvýšené počty UoZ v niektorých krajoch boli spôsobené tiež návratom UoZ do miesta trvalého bydliska po strate zamestnania v inom regióne, vrátane zahraničia. U osôb vo veku do 29 rokov bola najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v sektore v Košickom kraji, kde to bolo až 35,0 %. Za týmto krajom nasledoval Prešovský kraj, kde výška miery špecifickej nezamestnanosti mladších osôb dosiahla 33,6 %. Najúspešnejším krajom s najnižšou mierou sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb do 29 rokov bol Trenčiansky kraj, v ktorom táto miera medziročne výraznejšie poklesla a dosiahla iba 3,8 %. Tento pozitívny jav v Trenčianskom kraji bol spôsobený značným zvýšením sektorovo špecifickej zamestnanosti mladších do 29 rokov, ktorý prevýšil nárast počtu UoZ v danej vekovej kategórii. Obdobný prírastok počtu pracovných príležitostí pre mladších osôb bol zaznamenaný aj v Prešovskom kraji, kde však bola miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti na podstatne vyššej úrovni.
V rámci rozboru regionálnej distribúcie miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov v decembri 2020 možno konštatovať, že v troch krajoch (Košickom, Prešovskom a Banskobystrickom) prevýšila sektorovo špecifická nezamestnanosť celoštátny priemer sektora. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti stredných ročníkov v tomto sektore bola v Košickom kraji, a to 23,4 %. V sledovanom roku bol celoslovenský priemer sektora z hľadiska miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti 29 až 50 ročných podobne prekročený aj v Prešovskom kraji (22,0 %). Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti v roku 2020 bola v Bratislavskom kraji, a to 7,0 %.
Z hľadiska regionálneho rozloženia miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v decembri 2020 bolo identifikované, že v troch krajoch (Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom) prevýšila priemer sektora za celú SR. Najvyššia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb v sektore bola v Prešovskom kraji (30,7 %). V predmetnom roku bol celoštátny priemer sektora z hľadiska miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb prekročený aj v Košickom kraji (21,4 %) a v Banskobystrickom kraji (18,0 %). Na úrovni blízkej celoštátneho priemeru (16,8 %) sa pohyboval Žilinský kraj a najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších osôb v roku 2020 bola v Bratislavskom kraji (iba 5,8 %).
Medziročne (t. j. medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020) dosiahla v tomto sektore zmena miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku do 29 rokov zvýšenie približne o 4,3 p. b. Na základe porovnania krajov bol najvyšší nárast zaznamenaný v Trnavskom kraji, a to o 13,8 p. b. Podstatne lepšie na tom z hľadiska zmeny miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti boli osoby vo veku do 29 rokov v Trenčianskom kraji, kde jej hodnota medziročne poklesla o 3,3 p. b. Špecifická nezamestnanosť v sektore sa najvýraznejšie prejavila v počte mladších osôb, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:
Medziročná zmena miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov počas pandémie COVID-19 (t. j. medzi decembrom 2019 a decembrom 2020) dosiahla v tomto sektore nárast približne o 2,9 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol dosiahnutý v Trnavskom kraji, a to cca o 8,8 p. b. Na druhej strane spektra sa z hľadiska zmeny miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti nachádzal Košický kraj, kde medziročný pokles predstavoval 3,9 p. b. a zníženie miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti nastalo aj v Prešovskom kraji. Medziročne pandémia nového koronavírusu ovplyvnila zvýšenie sektorovo špecifickej nezamestnanosti najmä u osôb vo veku od 29 do 50 rokov, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ pracovali v zamestnaniach:
Rozdiel v miere sektorovo špecifickej nezamestnanosti osôb starších ako 50 rokov v čase pandémie nového koronavírusu (t. j. medzi hodnotami za december 2019 a za december 2020) v tomto sektore predstavoval približne 1,8 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol dosiahnutý v Banskobystrickom kraji, a to približne 4,4 p. b. Na druhej strane regionálneho poradia sa z hľadiska medziročnej zmeny miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti starších nachádzal Prešovský kraj, kde zníženie predstavovalo 7,5 p. b. Pandémia negatívne ovplyvnila najmä osoby staršie ako 50 rokov, ktoré vykonávali pracovnú činnosť v zamestnaniach:
Zhrnutie za sektor: V sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel bol k 31. 12. 2020 najvýraznejší podiel sektorovo špecifickej zamestnanosti osôb vo veku od 29 do 50 rokov (cca 53,0 %), zamestnanci (muži aj ženy spolu) starší ako 50 rokov tvorili cca 37,0 %-ný podiel na sektorovo špecifickej zamestnanosti a podiel mladších osôb do 29 rokov bol cca 10,0 %. Regionálne boli sektorovo špecifické výkony realizované najmä v Banskobystrickom, Žilinskom a Prešovskom kraji, najmenšia časť sektorovo špecifickej zamestnanosti bola lokalizovaná v Bratislavskom a Trnavskom kraji. V sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel pracovali prevažne osoby v strednom veku a v tejto vekovej kategórii bol taktiež najvyšší počet sektorovo špecifických UoZ, a to približne 2 300 osôb, resp. 49,5 % z celkového počtu sektorovo špecifických UoZ. Podiel starších UoZ bol 37,4 % (cca 1 750 osôb) a mladších približne 13,1 % (cca 600 osôb). Od 31. 12. 2019 do 31. 12. 2020 sa absolútny počet UoZ v strednom veku zvýšil približne o 470 osôb (cca 25,8 %), počet starších UoZ o približne 360 osôb, resp. o 26,0 % a mladších UoZ o cca 160 osôb (34,5 %). Miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti sa z hľadiska veku zvýšila najvýraznejšie u mladších a najmenej výrazne u starších osôb – keďže mladších bolo v sektore málo, tak aj nízke prítoky mladších UoZ vyvolali výrazné zvýšenie miery sektorovo špecifickej nezamestnanosti mladších. Prítok starších do evidencie UoZ v čase pandémie bol redukovaný taktiež ich prirodzeným odchodom do dôchodku v prípade obmedzenia dopytu po práci zo strany zamestnávateľských organizácií. Z regionálneho hľadiska boli sektorovo špecifickou nezamestnanosťou najviac zasiahnuté Košický a Prešovský kraj, avšak v Prešovskom kraji došlo k výraznému medziročnému zlepšeniu situácie. Zvýšenie nezamestnanosti sa celoštátne prejavilo nielen v zamestnaniach s nízkou úrovňou požadovaných zručností, ktoré sú klasifikované v hlavnej triede zamestnaní 9 – Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci, ale išlo aj o zamestnania z hlavnej triedy 7 – Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci (najmä o stolárov) a z hlavnej triedy 6 – Kvalifikovaní pracovníci v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve (konkrétne o pracovníkov v lesníctve).
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.
Cookie | Dĺžka trvania | Popis |
---|---|---|
cookielawinfo-checkbox-analytics | 11 months | This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Analytics". |
cookielawinfo-checkbox-functional | 11 months | The cookie is set by GDPR cookie consent to record the user consent for the cookies in the category "Functional". |
cookielawinfo-checkbox-necessary | 11 months | This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookies is used to store the user consent for the cookies in the category "Necessary". |
cookielawinfo-checkbox-others | 11 months | This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Other. |
cookielawinfo-checkbox-performance | 11 months | This cookie is set by GDPR Cookie Consent plugin. The cookie is used to store the user consent for the cookies in the category "Performance". |
viewed_cookie_policy | 11 months | The cookie is set by the GDPR Cookie Consent plugin and is used to store whether or not user has consented to the use of cookies. It does not store any personal data. |