Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
V sektorovej štruktúre NSP/SRI zahrňuje sektor remeslá a osobné služby nasledovné divízie SK NACE Rev. 2:
Sektorovo špecifickí zamestnanci (muži a ženy spolu) tvorili k 31. 12. 2020 približne 5,4 %-ný podiel na zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP/SRI, čím sa sektor radí medzi stredne veľké sektory. Pomerné zastúpenie mužov a žien vykonávajúcich sektorovo špecifické zamestnania bolo približne 43,0 % mužov a 57,0 % žien.
Z hľadiska nezamestnanosti tvorili sektorovo špecifickí UoZ (muži a ženy spolu) približne 7,8 %-ný podiel na celkovom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI. Ich podrobnejšia špecifikácia, vrátane regionálnej distribúcie a vývoja v čase pandémie nového koronavírusu, je uvedená v nasledujúcom texte.
Celkový počet UoZ (t. j. mužov a žien spolu) s posledným vykonávaným zamestnaním typickým pre sektor remeslá a osobné služby od marca 2020 do konca sledovaného obdobia, z dôvodu pandémie COVID-19, vzrástol približne o 36,1 %. Predošlé obdobie od januára 2019 do marca 2020 sa vyznačovalo poklesom UoZ, pričom ich počet sa znížil o 0,7 %. Celkovo tak počas sledovaného obdobia prišlo k nárastu počtu UoZ o 35,2 %. Z hľadiska pohlavia prevažoval počet žien UoZ. Podiel žien UoZ sa pohyboval od 63,4 % v decembri 2020 do 66,7 % v auguste 2019. Celkovo sa podiel žien UoZ počas sledovaného obdobia znížil o 1,8 p. b. Najvyšší počet žien UoZ v tomto sektore (približne 8 000 osôb) bol v decembri 2020 a ich najnižší počet (5 670) bol v decembri 2019. Najviac mužov UoZ bolo v decembri 2020, a to 4 580 osôb, a najmenej, s počtom 2 930, ich bolo v auguste 2019. Celkovo sa počet žien UoZ zvýšil o 31,4 %. Pokles pred pandémiou COVID-19 predstavoval 3,1 % a od marca 2020 do konca sledovaného obdobia prišlo k nárastu o 35,6 %. Celkový nárast počtu mužov UoZ bol počas sledovaného obdobia vo výške 42,3 %. Obdobie pred pandémiou COVID-19 sa vyznačovalo ich nárastom o 3,9 %. Po vypuknutí pandémie COVID-19 sa počet mužov UoZ zvýšil o 36,9 %.
Vyššie uvedený graf porovnáva mieru špecifickej nezamestnanosti v sektore s mierou špecifickej nezamestnanosti v SR, a to v členení podľa pohlavia. Miera špecifickej nezamestnanosti mužov v tomto sektore bola v roku 2019 o 3,5 p. b. nižšia, ako miera špecifickej nezamestnanosti žien. V roku 2020 tento rozdiel predstavoval 3,8 p. b. Oproti SR bola v roku 2019 miera špecifickej nezamestnanosti mužov vyššia o 0,3 p. b. a dosiahla 4,1 %. V roku 2020 bol tento rozdiel oproti SR 0,9 p. b., pričom miera špecifickej nezamestnanosti mužov dosiahla za sektor 6,8 %. Miera špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2019 bola 7,6 % a v roku 2020 to bolo 10,6 %. Miera špecifickej nezamestnanosti žien preto bola v roku 2019 oproti SR vyššia o 3,2 p. b., resp. o 4,6 p. b. vyššia v roku 2020. Medziročne miera špecifickej nezamestnanosti žien vzrástla o 3,0 p. b. a u mužov o 2,7 p. b.
Z hľadiska regionálnej distribúcie bola v decembri 2019 miera špecifickej nezamestnanosti žien v troch krajoch vyššia, ako bol priemer sektora. Najvyššia špecifická nezamestnanosť žien v sektore bola v Prešovskom kraji, kde dosiahla 12,8 %. Rovnako vysoká miera špecifickej nezamestnanosti žien bola aj v Košickom kraji. Naopak, najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti žien v sektore v roku 2019 bola v Bratislavskom kraji, a to 3,1 %. Nízka miera špecifickej nezamestnanosti žien (5,3 %) bola v tomto roku aj v Trnavskom kraji.
Pri pohľade na regionálnu distribúciu miery špecifickej nezamestnanosti žien v decembri 2020 možno konštatovať, že v troch krajoch prevýšila priemer sektora. Najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti žien v sektore bola v Prešovskom kraji, kde dosiahla 16,1 %. V tomto roku bol priemer sektora z hľadiska miery špecifickej nezamestnanosti žien výrazne prekročený aj v Košickom kraji, kde dosiahol 15,0 %. Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2020 bola v Bratislavskom kraji, a to 5,2 %. Aj v Trenčianskom kraji bola nízka miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti žien, a to 8,3 %.
V decembri 2019 bola regionálna distribúcia miery špecifickej nezamestnanosti mužov v troch krajoch vyššia, ako bola priemerná hodnota sektora. V tomto sektore bola najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti mužov v Košickom kraji, kde dosiahla 8,7 %. Jej druhá najvyššia hodnota bola zaznamenaná v Prešovskom kraji, a to 6,9 %. V opačnom spektre sa nachádza Bratislavský kraj, kde bola v tomto roku najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti mužov, a to 1,7 %. Okrem toho bola nízka miera špecifickej nezamestnanosti mužov aj v Trnavskom kraji, a to 2,4 %.
December 2020 sa vyznačoval v rámci sektora nadpriemernou mierou špecifickej nezamestnanosti mužov v troch krajoch. U mužov bola najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti v tomto sektore v Košickom kraji, kde to bolo 12,8 %. Za týmto krajom nasledoval Banskobystrický kraj, kde výška miery špecifickej nezamestnanosti mužov dosiahla približne 10,3 %. Najúspešnejším krajom s najnižšou mierou špecifickej nezamestnanosti bol Bratislavský kraj, v ktorom táto miera dosiahla iba 3,2 %. Druhá najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti, a to na úrovni 5,2 %, bola v Trenčianskom kraji.
Medziročná zmena miery špecifickej nezamestnanosti žien počas pandémie COVID-19 (t. j. medzi decembrom 2019 a decembrom 2020) dosiahla v tomto sektore zvýšenie približne o 3,0 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol dosiahnutý v Banskobystrickom kraji, a to 5,0 p. b. Vysoký nárast miery špecifickej nezamestnanosti žien bol zaznamenaný aj v Trnavskom kraji, a to 3,5 p. b. Na druhej strane spektra sa z hľadiska zmeny miery špecifickej nezamestnanosti žien nachádzal Bratislavský kraj, kde medziročný nárast predstavoval iba 2,1 p. b. a Košický kraj, kde to bolo 2,2 p. b.
Medziročne (t. j. medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020) dosiahla v tomto sektore zmena miery špecifickej nezamestnanosti mužov zvýšenie približne o 2,7 p. b. Na základe porovnania krajov bol najvyšší nárast dosiahnutý v Košickom kraji, a to 4,1 p. b. Vysoký nárast miery špecifickej nezamestnanosti mužov počas pandémie COVID-19 bol zaznamenaný aj v Trnavskom kraji (o 3,8 p. b.). Lepšie na tom z hľadiska zmeny miery špecifickej nezamestnanosti boli muži v Bratislavskom kraji s nárastom o 1,5 p. b. a muži v Trenčianskom kraji, kde zvýšenie predstavovalo 2,1 p. b.
Špecifická nezamestnanosť v sektore remeslá a osobné služby sa najvýraznejšie prejavila v počte žien, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali niektoré zo zamestnaní:
Obdobne aj u mužov išlo najmä o tie osoby, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:
V sektore remeslá a osobné služby, ktorý je charakteristický prevažným zastúpením žien, prevyšoval v rokoch 2019 aj 2020 počet žien UoZ nad počtom mužov UoZ. Taktiež miera špecifickej nezamestnanosti v sektore dosahovala v sledovanom období vyššie hodnoty u žien. Dôvodom bolo, že z celkového počtu žien, ktoré vykonávali sektorovo špecifické zamestnania, či už aktuálne k 31. 12. 2020 alebo bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ, tvorili ženy UoZ takmer 11,0 %. V prípade mužského pohlavia bol príslušný podiel podstatne menší, a to necelých 7,0 %. Remeslá a osobné služby teda poskytovali stabilnejšie možnosti uplatnenia mužom než ženám, pričom pandémia COVID-19 tento rozdiel mierne zvýraznila. Medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020 sa v tomto sektore výraznejšie zvýšila miera špecifickej nezamestnanosti žien ako mužov, pričom z regionálneho hľadiska bol u mužov najviac zasiahnutý Košický a Trnavský kraj a u žien to bol najmä Banskobystrický kraj. Tak u mužov, ako aj u žien sa zvýšenie nezamestnanosti prejavilo najmä v zamestnaniach s nižšou úrovňou zručností.
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.