Rodové a regionálne aspekty zmien na trhu práce zasiahnutom pandémiou

V sektorovej štruktúre NSP/SRI zahrňuje sektor zdravotníctvo, sociálne služby nasledovné divízie SK NACE Rev. 2:

• Zdravotníctvo,
• Starostlivosť v pobytových zariadeniach (rezidenčná starostlivosť),
• Sociálna práca bez ubytovania.

Sektorovo špecifickí zamestnanci (muži a ženy spolu) tvorili k 31. 12. 2020 približne 7,6 %-ný podiel na zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP/SRI, čím sa sektor radí medzi stredne veľké sektory. Pomerné zastúpenie mužov a žien vykonávajúcich sektorovo špecifické zamestnania bolo približne 17,3 % mužov a 82,7 % žien.

Z hľadiska nezamestnanosti tvorili sektorovo špecifickí UoZ (muži a ženy spolu) približne 3,7 %-ný podiel na celkovom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI. Ich podrobnejšia špecifikácia, vrátane regionálnej distribúcie a vývoja v čase pandémie nového koronavírusu, je uvedená v nasledujúcom texte.

Rodová štruktúra sektorovo špecifických uchádzačov o zamestnanie v sektore zdravotníctvo, sociálne služby od januára 2019 do decembra 2020

Celkový počet UoZ (t. j. mužov a žien spolu) s posledným vykonávaným zamestnaním typickým pre sektor zdravotníctvo, sociálne služby od marca 2020 do konca sledovaného obdobia, z dôvodu pandémie COVID-19, vzrástol približne o 28,7 %. Predošlé obdobie od januára 2019 do marca 2020 sa vyznačovalo poklesom UoZ, pričom ich počet sa znížil o 12,7 %. Celkovo tak počas sledovaného obdobia prišlo k nárastu počtu UoZ o 12,3 %. Z hľadiska pohlavia prevažoval počet žien UoZ, pričom ich podiel sa pohyboval od 87,4 % v decembri 2020 do 89,0 % vo februári 2019. Celkovo sa podiel žien UoZ počas sledovaného obdobia znížil o 1,2 p. b. Najvyšší počet žien UoZ v tomto sektore (približne 5 460 osôb) bol v auguste 2020 a ich najnižší počet (3 980 osôb) bol vo februári 2020. Najviac mužov UoZ bolo v júli 2020, a to 750 osôb, a najmenej, s počtom 510, ich bolo v júni 2019. Celkovo sa počet žien UoZ zvýšil o 10,8 %. Pokles pred pandémiou COVID-19 predstavoval 13,2 % a od marca 2020 do konca sledovaného obdobia prišlo k nárastu o 27,6 %. Celkový nárast počtu mužov UoZ bol počas sledovaného obdobia vo výške 24,2 %. Obdobie pred pandémiou COVID-19 sa vyznačovalo ich poklesom o 8,9 %. Po vypuknutí pandémie COVID-19 sa počet mužov UoZ zvýšil o 36,4 %. Na základe porovnania vývoja rodovej štruktúry sektorovo špecifických UoZ možno konštatovať, že vplyv pandémie COVID-19 bol v absolútnych počtoch výraznejší u žien ako u mužov, avšak z hľadiska relatívneho prírastku bol výraznejší nárast u mužov UoZ.

Miera špecifickej nezamestnanosti mužov a žien v sektore zdravotníctvo, sociálne služby v porovnaní s celoštátnou mierou za roky 2019 a 2020

Vyššie uvedený graf porovnáva mieru špecifickej nezamestnanosti v sektore s mierou špecifickej nezamestnanosti v SR, a to v členení podľa pohlavia. Miera špecifickej nezamestnanosti mužov v tomto sektore bola v roku 2019 o 0,7 p. b. nižšia, ako miera špecifickej nezamestnanosti žien. V roku 2020 tento rozdiel predstavoval taktiež 0,7 p. b. Oproti SR bola v roku 2019 miera špecifickej nezamestnanosti u mužov nižšia o 2,2 p. b. a dosiahla 1,5 %. V roku 2020 bol tento rozdiel oproti SR 3,9 p. b., pričom miera špecifickej nezamestnanosti mužov dosiahla za sektor 2,0 %. Miera špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2019 bola 2,3 % a v roku 2020 to bolo 2,7 %. Miera špecifickej nezamestnanosti žien preto bola v roku 2019 oproti SR nižšia o 2,1 p. b., resp. o 3,2 p. b. nižšia v roku 2020. Medziročne miera špecifickej nezamestnanosti žien vzrástla o 0,4 p. b. a u mužov veľmi podobne o 0,5 p. b.

Miera špecifickej nezamestnanosti žien v sektore zdravotníctvo, sociálne služby v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019

Z hľadiska regionálnej distribúcie bola v decembri 2019 miera špecifickej nezamestnanosti žien v troch krajoch vyššia, ako bol priemer sektora. Najvyššia špecifická nezamestnanosť žien v sektore bola v Prešovskom kraji, kde dosiahla 3,8 %. Pomerne vysoká miera špecifickej nezamestnanosti žien bola aj v Banskobystrickom kraji, a to 3,5 %. Naopak, najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2019 bola v Bratislavskom kraji, a to 0,8 %. Nízka miera špecifickej nezamestnanosti žien (1,4 %) bola v tomto roku aj v Trnavskom kraji.

Miera špecifickej nezamestnanosti žien v sektore zdravotníctvo, sociálne služby v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020

Pri pohľade na regionálnu distribúciu miery špecifickej nezamestnanosti žien v decembri 2020 možno konštatovať, že v troch krajoch prevýšila priemer sektora. V Trenčianskom kraji sa regionálna hodnota rovnala celoštátnemu priemeru. Najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti žien v sektore bola v Prešovskom kraji, kde dosiahla 4,7 %. V tomto roku bol priemer sektora z hľadiska miery špecifickej nezamestnanosti žien výrazne prekročený aj v Banskobystrickom kraji, kde dosiahol 3,9 %. Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2020 bola v Bratislavskom kraji, a to 1,1 %. Aj v Žilinskom kraji bola nízka miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti žien, a to približne 1,8 %.

Miera špecifickej nezamestnanosti mužov v sektore zdravotníctvo, sociálne služby v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019

V decembri 2019 bola regionálna distribúcia miery špecifickej nezamestnanosti mužov v štyroch krajoch vyššia, ako priemerná hodnota sektora. V tomto sektore bola najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti mužov v Prešovskom kraji, kde dosiahla 2,8 %. Jej druhá najvyššia hodnota bola v Trenčianskom kraji, a to 2,1 %. V opačnom spektre sa nachádzal Bratislavský kraj, kde bola v tomto roku najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti mužov, a to iba 0,5 %. Okrem toho bola nízka miera špecifickej nezamestnanosti mužov aj v Trnavskom kraji, a to 0,6 %.

Miera špecifickej nezamestnanosti mužov v sektore zdravotníctvo, sociálne služby v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020

December 2020 sa vyznačoval v rámci sektora nadpriemernou mierou špecifickej nezamestnanosti mužov v troch krajoch. U mužov bola najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti v tomto sektore v Prešovskom kraji, kde to bolo 3,4 %. Za týmto krajom nasledoval Banskobystrický kraj, kde výška miery špecifickej nezamestnanosti mužov dosiahla 2,9 %. Najúspešnejším krajom s najnižšou mierou špecifickej nezamestnanosti bol Trnavský kraj, v ktorom táto miera dosiahla 1,2 %. Druhá najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti, a to na úrovni 1,3 %, bola v Bratislavskom kraji.

Rozdiel vo výške miery špecifickej nezamestnanosti žien v sektore zdravotníctvo, sociálne služby v regionálnom členení podľa krajov v SR medzi 31.12.2019 a 31.12.2020

Medziročná zmena miery špecifickej nezamestnanosti žien počas pandémie COVID-19 (t. j. medzi decembrom 2019 a decembrom 2020) dosiahla v tomto sektore zvýšenie iba o 0,4 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol dosiahnutý v Prešovskom kraji, a to 0,9 p. b. Na pomery v sektore vyšší nárast miery špecifickej nezamestnanosti žien bol zaznamenaný aj v Trnavskom kraji a Trenčianskom kraji, a to približne 0,6 p. b. Na druhej strane spektra sa z hľadiska zmeny miery špecifickej nezamestnanosti žien nachádzal Žilinský kraj, kde medziročný nárast predstavoval iba 0,1 p. b. a Bratislavský kraj, kde príslušné zvýšenie bolo 0,3 p. b.

Rozdiel vo výške miery špecifickej nezamestnanosti mužov v sektore zdravotníctvo, sociálne služby v regionálnom členení podľa krajov v SR medzi 31.12.2019 a 31.12.2020

Medziročne (t. j. medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020) dosiahla v tomto sektore zmena miery špecifickej nezamestnanosti mužov zvýšenie približne o 0,5 p. b. Na základe porovnania krajov bol najvyšší nárast dosiahnutý v Banskobystrickom kraji, a to 1,0 p. b. Vysoký nárast miery špecifickej nezamestnanosti mužov počas pandémie COVID-19 bol zaznamenaný aj v Bratislavskom kraji (o 0,8 p. b.). Lepšie na tom z hľadiska zmeny miery špecifickej nezamestnanosti boli muži v Trenčianskom kraji s poklesom o približne 0,3 p. b. a muži v Nitrianskom kraji, kde nárast predstavoval 0,2 p. b. Trenčiansky kraj teda predstavoval regionálne špecifikum SR s medziročným poklesom sektorovo špecifickej miery nezamestnanosti mužov v sektore.

Špecifická nezamestnanosť v sektore zdravotníctvo, sociálne služby sa najvýraznejšie prejavila v počte žien, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali niektoré zo zamestnaní:

• opatrovateľky starších osôb a osôb so zdravotným postihnutím v domácnosti, v teréne,
• opatrovateľky a asistentky pre domácu starostlivosť pre staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím,
• opatrovateľky v zariadeniach pre staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím.

Obdobne aj u mužov išlo najmä o tie osoby, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:

• opatrovateľ starších osôb a osôb so zdravotným postihnutím v domácnosti, v teréne,
• opatrovateľ v zariadení pre staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím,
• opatrovateľ a asistent pre domácu starostlivosť pre staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím.

Sektor zdravotníctvo, sociálne služby bol v dôsledku pandémie nového koronavírusu mimoriadne zasiahnutý enormným zaťažením ľudských zdrojov v prostredí s vysokým zdravotným rizikom. V porovnaní s vývojom v celej SR sa sektor ako celok vyznačoval pomerne stabilnou zamestnanosťou a podstatne miernejším zvýšením sektorovo špecifickej nezamestnanosti oproti celoštátnemu priemeru. Značné odlišnosti však boli zaznamenané vo vnútri sektora, keďže v podsektore sociálne služby došlo k výraznému zvýšeniu špecifickej nezamestnanosti v oblasti výkonu opatrovateľských zamestnaní, a to najmä u žien, čo sa prejavilo aj v náraste počtu evidovaných UoZ s predchádzajúcim pracovným uplatnením v zahraničí. Subsektor zdravotníctvo bol exponovaný zvýšením pracovného nasadenia zdravotníkov, vrátane nadčasov a pracovnej pohotovosti. Z regionálneho aspektu bol sektorovo špecifickou nezamestnanosťou zasiahnutý najmä Prešovský kraj a Banskobystrický kraj, naopak Bratislavský kraj a Trnavský kraj sa vyznačovali najnižšou mierou sektorovo špecifickej nezamestnanosti. Z vývoja rodovej štruktúry sektorovo špecifických UoZ vyplýva, že vplyv pandémie COVID-19 bol v absolútnych počtoch podstatne výraznejší u žien ako u mužov, a to najmä u žien pracujúcich v sociálnych službách.