Rodové a regionálne aspekty zmien na trhu práce zasiahnutom pandémiou

V sektorovej štruktúre NSP/SRI zahrňuje sektor stavebníctvo, geodézia a kartografia nasledovné divízie SK NACE Rev. 2:

• Výstavba budov,
• Inžinierske stavby,
• Špecializované stavebné práce,
• Architektonické a inžinierske činnosti; technické testovanie a analýzy,
• Činnosti súvisiace s údržbou zariadení a krajinnou úpravou.

Sektorovo špecifickí zamestnanci (muži a ženy spolu) tvorili k 31. 12. 2020 približne 4,0 %-ný podiel na zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP/SRI, čím sa sektor radí medzi stredne veľké sektory. Pomerné zastúpenie mužov a žien vykonávajúcich sektorovo špecifické zamestnania bolo približne 90,8 % mužov a 9,2 % žien.

Z hľadiska nezamestnanosti tvorili sektorovo špecifickí UoZ (muži a ženy spolu) približne 10,1 %-ný podiel na celkovom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI. Ich podrobnejšia špecifikácia, vrátane regionálnej distribúcie a vývoja v čase pandémie nového koronavírusu, je uvedená v nasledujúcom texte.

Rodová štruktúra sektorovo špecifických uchádzačov o zamestnanie v sektore stavebníctvo, geodézia a kartografia od januára 2019 do decembra 2020

Celkový počet UoZ (t. j. mužov a žien spolu) s posledným vykonávaným zamestnaním typickým pre sektor stavebníctvo, geodézia a kartografia od marca 2020 do konca sledovaného obdobia, z dôvodu pandémie COVID-19, vzrástol približne o 29,9 %. Predošlé obdobie od januára 2019 do marca 2020 sa vyznačovalo poklesom UoZ, pričom ich počet sa znížil o 2,5 %. Celkovo tak počas sledovaného obdobia prišlo k nárastu počtu UoZ o 26,6 %. Z hľadiska pohlavia veľmi výrazne prevažoval počet mužov UoZ. Podiel žien UoZ sa pohyboval od 6,2 % v decembri 2020 do 10,0 % v auguste 2019. Celkovo sa podiel žien UoZ počas sledovaného obdobia znížil o 1,3 p. b. Najvyšší počet žien UoZ v tomto sektore (približne 1 010) bol v júli 2020 a ich najnižší počet (900) bol v októbri 2019. Najviac mužov UoZ bolo v decembri 2020, a to približne 15 100 osôb, a najmenej, s počtom 8 380, ich bolo v auguste 2019. Celkovo sa počet žien UoZ zvýšil o 4,9 %. Pokles pred pandémiou COVID-19 predstavoval 5,1 % a od marca 2020 do konca sledovaného obdobia prišlo k nárastu o 10,6 %. Celkový nárast počtu mužov UoZ bol počas sledovaného obdobia vo výške 28,4 %. Obdobie pred pandémiou COVID-19 sa vyznačovalo ich poklesom o 2,3 %. Po vypuknutí pandémie COVID-19 sa počet mužov UoZ zvýšil o 31,4 %.

Miera špecifickej nezamestnanosti mužov a žien v sektore stavebníctvo, geodézia a kartografia v porovnaní s celoštátnou mierou za roky 2019 a 2020

Vyššie uvedený graf porovnáva mieru špecifickej nezamestnanosti v sektore s mierou špecifickej nezamestnanosti v SR, a to v členení podľa pohlavia. Miera špecifickej nezamestnanosti mužov v tomto sektore bola v roku 2019 o 2,6 p. b. vyššia, ako miera špecifickej nezamestnanosti žien. V roku 2020 tento rozdiel predstavoval 5,8 p. b. Oproti SR bola v roku 2019 miera špecifickej nezamestnanosti mužov vyššia o 3,1 p. b. a dosiahla 6,9 %. V roku 2020 bol tento rozdiel oproti SR 4,9 p. b., pričom miera špecifickej nezamestnanosti mužov dosiahla za sektor 10,8 %. Miera špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2019 bola 4,3 % a v roku 2020 to bolo 5,1 %. Miera špecifickej nezamestnanosti žien preto bola v roku 2019 oproti SR nižšia o 0,1 p. b., resp. o 0,9 p. b. nižšia v roku 2020. Medziročne miera špecifickej nezamestnanosti žien vzrástla o 0,8 p. b. a u mužov o 3,9 p. b.

Miera špecifickej nezamestnanosti žien v sektore stavebníctvo, geodézia a kartografia v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019

Z hľadiska regionálnej distribúcie bola v decembri 2019 miera špecifickej nezamestnanosti žien v troch krajoch vyššia, ako bol priemer sektora. Najvyššia špecifická nezamestnanosť žien v tomto sektore bola v Prešovskom kraji, kde dosiahla 10,3 %. Pomerne vysoká miera špecifickej nezamestnanosti žien bola aj v Košickom kraji, a to 10,0 %. Naopak, najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2019 bola v Bratislavskom kraji, a to 0,9 %. Nízka miera špecifickej nezamestnanosti žien (1,4 %) bola v tomto roku aj v Trnavskom kraji.

Miera špecifickej nezamestnanosti žien v sektore stavebníctvo, geodézia a kartografia v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020

Pri pohľade na regionálnu distribúciu miery špecifickej nezamestnanosti žien v decembri 2020 možno konštatovať, že v štyroch krajoch prevýšila priemer sektora. Najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti žien v sektore bola v Košickom kraji, kde dosiahla 10,6 %. V tomto roku bol priemer sektora z hľadiska miery špecifickej nezamestnanosti žien výrazne prekročený aj v Prešovskom kraji, kde dosiahol 10,0 %. Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2020 bola v Bratislavskom kraji, a to iba 1,4 %. Aj v Trnavskom kraji bola nízka miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti žien, a to 2,2 %.

Miera špecifickej nezamestnanosti mužov v sektore stavebníctvo, geodézia a kartografia v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019

V decembri 2019 bola regionálna distribúcia miery špecifickej nezamestnanosti mužov v troch krajoch vyššia, ako bola priemerná hodnota sektora. V tomto sektore bola najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti mužov v Prešovskom kraji, kde dosiahla 13,8 %. Jej druhá najvyššia hodnota bola v Košickom kraji, a to 9,3 %. V opačnom spektre sa nachádza Bratislavský kraj, kde bola v tomto roku najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti mužov, a to iba 1,2 %. Okrem toho bola nízka miera špecifickej nezamestnanosti mužov aj v Trnavskom kraji, a to 2,2 %.

Miera špecifickej nezamestnanosti mužov v sektore stavebníctvo, geodézia a kartografia v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020

December 2020 sa vyznačoval v rámci sektora nadpriemernou mierou špecifickej nezamestnanosti mužov v štyroch krajoch. U mužov bola najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti v tomto sektore v Prešovskom kraji, kde to bolo 18,9 %. Za týmto krajom nasledoval Košický kraj, kde výška miery špecifickej nezamestnanosti mužov dosiahla 13,8 %. Najúspešnejším krajom s najnižšou mierou špecifickej nezamestnanosti bol Bratislavský kraj, v ktorom táto miera dosiahla 1,9 %. Druhá najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti, a to na úrovni 5,5 %, bola v Trnavskom kraji.

Rozdiel vo výške miery špecifickej nezamestnanosti žien v sektore stavebníctvo, geodézia a kartografia v regionálnom členení podľa krajov v SR medzi 31.12.2019 a 31.12.2020

Medziročná zmena miery špecifickej nezamestnanosti žien počas pandémie COVID-19 (t. j. medzi decembrom 2019 a decembrom 2020) dosiahla v tomto sektore zvýšenie približne o 0,8 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol dosiahnutý v Trenčianskom kraji, a to 4,0 p. b. Zvýšenie miery špecifickej nezamestnanosti žien o viac ako 1,0 p. b. bolo zaznamenané aj v Banskobystrickom kraji, a to 1,4 p. b. Na druhej strane spektra sa z hľadiska zmeny miery špecifickej nezamestnanosti žien nachádzal Nitriansky kraj, kde medziročné zníženie znamenalo 0,5 p. b. a Prešovský kraj, kde príslušný pokles predstavoval 0,3 p. b.

Rozdiel vo výške miery špecifickej nezamestnanosti mužov v sektore stavebníctvo, geodézia a kartografia v regionálnom členení podľa krajov v SR medzi 31.12.2019 a 31.12.2020

Medziročne (t. j. medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020) dosiahla v tomto sektore zmena miery špecifickej nezamestnanosti mužov zvýšenie o 3,9 p. b. Na základe porovnania krajov bol najvyšší nárast dosiahnutý v Žilinskom kraji, a to 6,2 p. b. Vysoký nárast miery špecifickej nezamestnanosti mužov počas pandémie COVID-19 bol zaznamenaný aj v Prešovskom kraji (nárast o 5,1 p. b.). Lepšie na tom z hľadiska zmeny miery špecifickej nezamestnanosti boli muži v Bratislavskom kraji s nárastom o 0,6 p. b., ako aj muži v Nitrianskom kraji, kde nárast predstavoval 2,2 p. b.

Špecifická nezamestnanosť v sektore stavebníctvo, geodézia a kartografia sa najvýraznejšie prejavila v počte žien, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali niektoré zo zamestnaní:

• pomocná pracovníčka na stavbe budov,
• pomocná pracovníčka pri výstavbe a údržbe inžinierskych stavieb,
• žeriavnička.

Obdobne aj u mužov išlo najmä o tie osoby, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:

• pomocný pracovník na stavbe budov,
• iný kvalifikovaný stavebný pracovník a remeselník,
• murár.

V sektore stavebníctvo, geodézia a kartografia, ktorý je charakteristický dominantným zastúpením mužov, výrazne prevyšoval v rokoch 2019 aj 2020 počet mužov UoZ nad počtom žien UoZ. Z celkového počtu mužov, ktorí vykonávali sektorovo špecifické zamestnania, či už aktuálne k 31. 12. 2020 alebo bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ, tvorili muži UoZ až 10,8 %. V prípade ženského pohlavia bol príslušný podiel podstatne menší, a to približne 5,1 %. Medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020 prišlo v SR k výraznejšiemu zvýšeniu miery špecifickej nezamestnanosti u mužov ako u žien, pričom z regionálneho hľadiska boli u oboch pohlaví najviac zasiahnuté Prešovský a Košický kraj a u mužov aj Banskobystrický a Žilinský kraj. Tak u mužov, ako aj u žien sa zvýšenie nezamestnanosti prejavilo najmä v zamestnaniach s nízkou úrovňou požadovaných zručností, ktoré sú klasifikované v hlavnej triede zamestnaní 9 – Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci a v podstatne menšej miere aj v kvalifikovaných stavebných zamestnaniach.