Rodové a regionálne aspekty zmien na trhu práce zasiahnutom pandémiou
V sektorovej štruktúre NSP/SRI zahrňuje sektor celulózo-papierenský a polygrafický priemysel nasledovné divízie SK NACE Rev. 2:
- Výroba papiera a papierových výrobkov,
- Tlač a reprodukcia záznamových médií.
Sektorovo špecifickí zamestnanci (muži a ženy spolu) tvorili k 31. 12. 2020 približne 0,6 %-ný podiel na zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP/SRI, čím sa sektor radí medzi menšie sektory. Pomerné zastúpenie mužov a žien vykonávajúcich sektorovo špecifické zamestnania bolo približne 72,1 % mužov a 27,9 % žien.
Z hľadiska nezamestnanosti tvorili sektorovo špecifickí UoZ (muži a ženy spolu) približne 0,3 %-ný podiel na celkovom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI. Ich podrobnejšia špecifikácia, vrátane regionálnej distribúcie a vývoja v čase pandémie nového koronavírusu, je uvedená v ďalšom texte.
Rodová štruktúra sektorovo špecifických uchádzačov o zamestnanie v sektore celulózo-papierenský a polygrafický priemysel od januára 2019 do decembra 2020
Celkový počet UoZ (t. j. mužov a žien spolu) s posledným vykonávaným zamestnaním typickým pre sektor celulózo-papierenský a polygrafický priemysel od marca 2020 do konca sledovaného obdobia, z dôvodu pandémie COVID-19, vzrástol približne o 39,2 %. Predošlé obdobie od januára 2019 do marca 2020 sa vyznačovalo poklesom UoZ, pričom ich počet sa znížil o 1,6 %. Celkovo tak počas sledovaného obdobia prišlo k zvýšeniu počtu UoZ o 37,0 %. Z hľadiska pohlavia prevažoval počet mužov UoZ. Podiel žien UoZ sa pohyboval od 41,5 % v septembri 2020 do 53,2 % v apríli 2019. Celkovo sa podiel žien UoZ počas sledovaného obdobia znížil o 2,7 p. b. Najvyšší počet žien UoZ v tomto sektore (približne 240 osôb) bol v auguste 2020 a ich najnižší počet (140) bol v decembri 2019. Najviac mužov UoZ bolo v júli 2020, a to 310, a najmenej, s počtom 130, ich bolo v apríli 2019. Celkovo sa počet žien UoZ zvýšil o 29,0 %. Pokles pred pandémiou COVID-19 bol minimálny a od marca 2020 do konca sledovaného obdobia prišlo k nárastu o vyššie uvedených 29,0 %. Celkový nárast počtu mužov UoZ bol počas sledovaného obdobia vo výške 43,7 %. Obdobie pred pandémiou COVID-19 sa vyznačovalo ich miernym poklesom o 2,9 %, po vypuknutí pandémie COVID-19 sa počet sektorovo špecifických mužov UoZ zvýšil o 47,9 %.
Miera špecifickej nezamestnanosti mužov a žien v sektore celulózo-papierenský a polygrafický priemysel v porovnaní s celoštátnou mierou za roky 2019 a 2020
Vyššie uvedený graf porovnáva mieru špecifickej nezamestnanosti v sektore s mierou špecifickej nezamestnanosti v SR, a to v členení podľa pohlavia. Miera špecifickej nezamestnanosti mužov v tomto sektore bola v roku 2019 o 1,4 p. b. nižšia, ako miera špecifickej nezamestnanosti žien. V roku 2020 tento rozdiel predstavoval 2,6 p. b. Oproti SR bola v roku 2019 miera špecifickej nezamestnanosti u mužov nižšia o 1,1 p. b. a dosiahla 2,7 %. V roku 2020 bol tento rozdiel oproti SR 2,8 p. b., pričom miera špecifickej nezamestnanosti mužov dosiahla za sektor 3,1 %. Miera špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2019 bola 4,1 % a v roku 2020 to bolo 5,6 %. Miera špecifickej nezamestnanosti žien preto bola v roku 2019 oproti SR nižšia o 0,3 p. b., resp. o 0,3 p. b. nižšia v roku 2020. Medziročne miera špecifickej nezamestnanosti žien vzrástla o 1,5 p. b. a u mužov vzrástla o 0,3 p. b.
Miera špecifickej nezamestnanosti žien v sektore celulózo-papierenský a polygrafický priemysel v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019
Z hľadiska regionálnej distribúcie bola v decembri 2019 miera špecifickej nezamestnanosti žien v štyroch krajoch vyššia, ako bol priemer sektora. Najvyššia špecifická nezamestnanosť žien v sektore bola v Košickom kraji, kde dosiahla 10,4 %. Pomerne vysoká miera špecifickej nezamestnanosti žien bola aj v Žilinskom kraji, a to 5,5 %. Naopak, najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2019 bola v Trenčianskom kraji, a to 1,5 %. Nízka miera špecifickej nezamestnanosti žien (2,7 %) bola v tomto roku aj v Bratislavskom kraji.
Miera špecifickej nezamestnanosti žien v sektore celulózo-papierenský a polygrafický priemysel v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020
Pri pohľade na regionálnu distribúciu miery špecifickej nezamestnanosti žien v decembri 2020 možno konštatovať, že v piatich krajoch prevýšila priemer sektora. Najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti žien v sektore bola v Košickom kraji, kde dosiahla 11,6 %. V tomto roku bol priemer sektora z hľadiska miery špecifickej nezamestnanosti žien výrazne prekročený aj v Nitrianskom kraji, kde dosiahol 10,4 %. Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2020 bola v Trnavskom kraji, a to 1,7 %. Aj v Bratislavskom kraji bola nízka miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti žien, a to 2,5 %.
Miera špecifickej nezamestnanosti mužov v sektore celulózo-papierenský a polygrafický priemysel v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019
V decembri 2019 bola regionálna distribúcia miery špecifickej nezamestnanosti mužov v dvoch krajoch vyššia, ako priemerná hodnota sektora. V tomto sektore bola najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti mužov v Prešovskom kraji, kde dosiahla 5,1 %. Jej druhá najvyššia hodnota bola v Košickom kraji, a to 4,3 %. V opačnom spektre sa nachádza Žilinský kraj, kde bola v tomto roku najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti mužov, a to 1,9 %. Okrem toho bola nízka miera špecifickej nezamestnanosti mužov aj v Trnavskom kraji, a to 1,9 %.
Miera špecifickej nezamestnanosti mužov v sektore celulózo-papierenský a polygrafický priemysel v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020
December 2020 sa vyznačoval v rámci sektora nadpriemernou mierou špecifickej nezamestnanosti mužov v piatich krajoch. U mužov bola najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti v tomto sektore v Nitrianskom kraji, kde to bolo 7,3 %. Za týmto krajom nasledoval Prešovský kraj, kde výška miery špecifickej nezamestnanosti mužov dosiahla 6,6 %. Najúspešnejším krajom s najnižšou mierou špecifickej nezamestnanosti bol Banskobystrický kraj, v ktorom táto miera dosiahla 1,4 %. Druhá najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti, a to na úrovni 1,9 %, bola v Trenčianskom kraji.
Rozdiel vo výške miery špecifickej nezamestnanosti žien v sektore celulózo-papierenský a polygrafický priemysel v regionálnom členení podľa krajov v SR medzi 31.12.2019 a 31.12.2020
Medziročná zmena miery špecifickej nezamestnanosti žien počas pandémie COVID-19 (t. j. medzi decembrom 2019 a decembrom 2020) dosiahla v tomto sektore nárast o 1,5 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol dosiahnutý v Banskobystrickom kraji, a to 5,1 p. b. Vysoký nárast miery špecifickej nezamestnanosti žien bol zaznamenaný aj v Nitrianskom kraji, a to 4,9 p. b. Na druhej strane spektra sa z hľadiska zmeny miery špecifickej nezamestnanosti žien nachádzal Trnavský kraj, kde medziročný pokles predstavoval 1,9 p. b. a Bratislavský kraj, kde pokles predstavoval 0,2 p. b.
Rozdiel vo výške miery špecifickej nezamestnanosti mužov v sektore celulózo-papierenský a polygrafický priemysel v regionálnom členení podľa krajov v SR medzi 31.12.2019 a 31.12.2020
Medziročne (t. j. medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020) dosiahla v tomto sektore zmena miery špecifickej nezamestnanosti mužov nárast o 0,3 p. b. Na základe porovnania krajov bol najvyšší nárast dosiahnutý v Nitrianskom kraji, a to 5,0 p. b. V rámci sektora a pohlavia bol pomerne výrazný nárast miery špecifickej nezamestnanosti mužov počas pandémie COVID-19 zaznamenaný aj v Trnavskom kraji
a v Bratislavskom kraji (zvýšenie o 1,6 p. b., resp. 1,5 p. b.). Lepšie na tom z hľadiska zmeny miery špecifickej nezamestnanosti boli muži v Banskobystrickom kraji s poklesom o 1,1 p. b. a muži v Košickom kraji, kde pokles predstavoval 0,6 p. b.
Špecifická nezamestnanosť v sektore celulózo-papierenský a polygrafický priemysel sa najvýraznejšie prejavila v počte žien, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali niektoré zo zamestnaní:
- tlačiarka, operátorka tlače,
- technička dokončovacieho spracovania (knihárka),
- grafička prípravy tlače.
Obdobne aj u mužov išlo najmä o tie osoby, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:
- tlačiar, operátor tlače,
- grafik prípravy tlače,
- pomocný pracovník v celulózo-papierenskej výrobe.
V sektore celulózo-papierenský a polygrafický priemysel, ktorý je z rodového hľadiska charakteristický prevažným zastúpením zamestnaných mužov, bol v rokoch 2019 a 2020 počet sektorovo špecifických UoZ u oboch pohlaví približne vyrovnaný, s miernou prevahou mužov. Miera špecifickej nezamestnanosti v sektore však dosahovala v sledovanom období vyššie hodnoty u žien. Dôvodom bolo, že z celkového počtu žien, ktoré vykonávali sektorovo špecifické zamestnania, či už aktuálne k 31. 12. 2020 alebo bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ, tvorili ženy UoZ približne 5,6 %. V prípade mužského pohlavia bol príslušný podiel menší, a to 3,1 %. Medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020 prišlo v SR k výraznejšiemu zvýšeniu miery špecifickej nezamestnanosti u žien ako u mužov, pričom na konci roku 2020 boli z regionálneho hľadiska u oboch pohlaví nezamestnanosťou najviac zasiahnuté Prešovský, Košický a Nitriansky kraj. Tak u mužov, ako aj u žien sa zvýšenie nezamestnanosti prejavilo najmä v zamestnaniach, ktoré sú klasifikované v hlavnej triede zamestnaní 7 – Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci, u mužov aj v hlavnej triede 9 – Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci. V sumári možno skonštatovať, že celulózo-papierenský a polygrafický priemysel poskytoval rozsiahlejšie možnosti aj stabilnejšie pracovné uplatnenie mužom než ženám.
