Rodové a regionálne aspekty zmien na trhu práce zasiahnutom pandémiou

V sektorovej štruktúre NSP/SRI zahrňuje sektor lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel nasledovné divízie SK NACE Rev. 2:

• Lesníctvo a ťažba dreva,
• Spracovanie dreva a výroba výrobkov z dreva okrem nábytku,
• Výroba nábytku.

Sektor taktiež zabezpečuje zveľaďovanie poľovných revírov, starostlivosť o zdravie a regulovanie počtu lesnej zveri, ako aj udržiavanie jej prirodzeného prostredia.

Sektorovo špecifickí zamestnanci (muži a ženy spolu) tvorili k 31. 12. 2020 približne 1,3 %-ný podiel na zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP/SRI, čím sa sektor radí medzi menšie sektory. Pomerné zastúpenie mužov a žien vykonávajúcich sektorovo špecifické zamestnania bolo približne 85,6 % mužov a 14,4 % žien.

Z hľadiska nezamestnanosti tvorili sektorovo špecifickí UoZ (muži a ženy spolu) približne 2,9 %-ný podiel na celkovom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI. Ich podrobnejšia špecifikácia, vrátane regionálnej distribúcie a vývoja v čase pandémie nového koronavírusu, je uvedená v nasledujúcom texte.

Rodová štruktúra sektorovo špecifických uchádzačov o zamestnanie v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel od januára 2019 do decembra 2020

Celkový počet UoZ (t. j. mužov a žien spolu) s posledným vykonávaným zamestnaním typickým pre sektor lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel od marca 2020 do konca sledovaného obdobia, z dôvodu pandémie COVID-19, vzrástol približne o 25,0 %. Predošlé obdobie od januára 2019 do marca 2020 sa vyznačovalo poklesom UoZ, pričom ich počet sa znížil o 11,3 %. Celkovo tak počas sledovaného obdobia prišlo k nárastu počtu UoZ o 10,9 %. Z hľadiska pohlavia prevažoval počet mužov UoZ. Podiel žien UoZ sa pohyboval od 28,1 % v júli 2020 po 35,9 % v decembri 2019. Celkovo sa podiel žien UoZ počas sledovaného obdobia znížil o 5,9 p. b. Najvyšší počet žien UoZ v tomto sektore (približne 1 500 osôb) bol v januári 2019 a ich najnižší počet (1 030) bol v septembri 2019. Najviac mužov UoZ bolo evidovaných v júli 2020, a to 3 280, najmenej, s počtom 2 100, ich bolo v októbri 2019. Celkovo sa počet žien UoZ znížil o 7,5 %. Pokles pred pandémiou COVID-19 predstavoval 15,7 % a od marca 2020 do konca sledovaného obdobia prišlo k nárastu o 9,6 %. Celkový nárast počtu mužov UoZ bol počas sledovaného obdobia vo výške 21,1 %. Obdobie pred pandémiou COVID-19 sa vyznačovalo ich poklesom o 8,8 %. Po vypuknutí pandémie COVID-19 sa však počet mužov UoZ zvýšil až o 32,8 %.

Miera špecifickej nezamestnanosti mužov a žien v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel v porovnaní s celoštátnou mierou za roky 2019 a 2020

Vyššie uvedený graf porovnáva mieru špecifickej nezamestnanosti v sektore s mierou špecifickej nezamestnanosti v SR, a to v členení podľa pohlavia. Miera špecifickej nezamestnanosti mužov v tomto sektore bola v roku 2019 o 13,6 p. b. nižšia, ako miera špecifickej nezamestnanosti žien. V roku 2020 tento rozdiel predstavoval 14,9 p. b. Oproti SR bola v roku 2019 miera špecifickej nezamestnanosti u mužov vyššia o 5,4 p. b. a dosiahla 9,2 %. V roku 2020 bol tento rozdiel oproti SR 5,5 p. b., pričom miera špecifickej nezamestnanosti mužov dosiahla za sektor 11,4 %. Miera špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2019 bola 22,8 % a v roku 2020 to bolo 26,3 %. Miera špecifickej nezamestnanosti žien preto bola v roku 2019 oproti SR vyššia o 18,4 p. b., resp. o 20,4 p. b. vyššia v roku 2020. Medziročne miera špecifickej nezamestnanosti žien vzrástla o 3,5 p. b. a u mužov vzrástla o 2,2 p. b.

Miera špecifickej nezamestnanosti žien v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019

Z hľadiska regionálnej distribúcie bola v decembri 2019 miera špecifickej nezamestnanosti žien v obidvoch krajoch východného Slovenska vyššia, ako bol celoštátny priemer sektora. Najvyššia špecifická nezamestnanosť žien v sektore bola v Prešovskom kraji a pomerne vysoká miera špecifickej nezamestnanosti žien bola aj v Košickom kraji, avšak z dôvodu nízkej početnosti žien v sektore a daných regiónoch sú konkrétne číselné informácie predmetom ochrany dôverných údajov. Naopak, najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2019 bola v Bratislavskom kraji, a to iba 2,1 %. Nízka miera špecifickej nezamestnanosti žien (5,4 %) bola v tomto roku aj v Nitrianskom kraji.

Miera špecifickej nezamestnanosti žien v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020

Pri pohľade na regionálnu distribúciu miery špecifickej nezamestnanosti žien v decembri 2020 možno konštatovať, že v dvoch krajoch prevýšila priemer sektora. Najvyššia špecifická nezamestnanosť žien v sektore bola v Prešovskom kraji, signifikantne vysoká miera špecifickej nezamestnanosti žien bola aj v Košickom kraji, pričom presné údaje za tieto dva kraje sú z dôvodu nízkej početnosti UoZ a zamestnaných osôb v rámci krajov a sektora predmetom ochrany dôverných údajov. Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2020 bola v Bratislavskom kraji, a to 6,5 %. Podobne aj v Nitrianskom kraji bola, vzhľadom na situáciu v celej SR, nízka miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti žien, a to 9,1 %.

Miera špecifickej nezamestnanosti mužov v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019

V decembri 2019 bola regionálna distribúcia miery špecifickej nezamestnanosti mužov v dvoch krajoch vyššia, ako bola priemerná hodnota v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel. V tomto sektore bola najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti mužov v Košickom kraji, kde dosiahla 20,1 %. Jej druhá najvyššia hodnota bola zaznamenaná v Prešovskom kraji, a to 19,1 %. V opačnom spektre sa nachádzal Bratislavský kraj, kde bola v tomto roku najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti mužov, a to 2,3 %. Okrem toho bola nízka miera špecifickej nezamestnanosti mužov aj v Trnavskom kraji, a to približne 2,4 %.

Miera špecifickej nezamestnanosti mužov v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020

December 2020 sa vyznačoval v rámci sektora nadpriemernou mierou špecifickej nezamestnanosti mužov v troch krajoch, a to najmä na východe SR. U mužov bola najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti v tomto sektore v Košickom kraji, kde to bolo 17,8 %. Za týmto krajom nasledoval Prešovský kraj, kde výška miery špecifickej nezamestnanosti mužov dosiahla 16,2 %. Najúspešnejším krajom s najnižšou mierou špecifickej nezamestnanosti bol Trenčiansky kraj, v ktorom sledovaný ukazovateľ dosiahol hodnotu 5,1 %. Druhá najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti, a to na úrovni 5,1 %, bola v Bratislavskom kraji.

Rozdiel vo výške miery špecifickej nezamestnanosti žien v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel v regionálnom členení podľa krajov v SR medzi 31.12.2019 a 31.12.2020

Medziročná zmena miery špecifickej nezamestnanosti žien počas pandémie COVID-19 (t. j. medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020) dosiahla v tomto sektore nárast o 3,5 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol dosiahnutý v Trenčianskom kraji, a to 7,3 p. b. Vysoký nárast miery špecifickej nezamestnanosti žien bol zaznamenaný aj v Trnavskom kraji, a to 6,9 p. b. Na druhej strane spektra sa z hľadiska zmeny miery špecifickej nezamestnanosti žien nachádzali Košický a Prešovský kraj, pričom konkrétne regionálne hodnoty sú predmetom ochrany dôverných údajov z dôvodu nízkej početnosti žien UoZ, resp. zamestnaných  v danom sektore a kraji.

Rozdiel vo výške miery špecifickej nezamestnanosti mužov v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel v regionálnom členení podľa krajov v SR medzi 31.12.2019 a 31.12.2020

Medziročne (t. j. medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020) za celú SR dosiahla v tomto sektore zmena miery špecifickej nezamestnanosti mužov nárast o 2,2 p. b., pričom regióny s najvyššími mierami špecifickej nezamestnanosti zaznamenali najpriaznivejšie medziročné zmeny. Na základe porovnania krajov bol najvyšší nárast dosiahnutý v Trnavskom kraji, a to 4,8 p. b. Vysoký nárast miery špecifickej nezamestnanosti mužov počas pandémie COVID-19 bol zaznamenaný aj v Banskobystrickom kraji (nárast o 4,6 p. b.). Lepšie na tom z hľadiska medziročnej zmeny miery špecifickej nezamestnanosti boli muži v Prešovskom kraji s poklesom o 2,9 p. b. a muži v Košickom kraji, kde pokles predstavoval približne 2,3 p. b.

Špecifická nezamestnanosť v sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel sa najvýraznejšie prejavila v počte žien, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali niektoré zo zamestnaní:

• pomocná pracovníčka v lesníctve,
• pomocná pracovníčka v drevospracujúcej výrobe,
• pracovníčka pre pestovanie a ochranu lesa.

Obdobne aj u mužov išlo najmä o tie osoby, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:

• pomocný pracovník v lesníctve,
• pomocný pracovník v drevospracujúcej výrobe,
• stolár, výrobca nábytku.

V sektore lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel, ktorý je charakteristický prevažným zastúpením zamestnaných mužov, prevyšoval v rokoch 2019 aj 2020 počet mužov UoZ  nad počtom žien UoZ. Miera špecifickej nezamestnanosti v sektore však dosahovala v sledovanom období vyššie hodnoty u žien. Dôvodom bolo, že z celkového počtu žien, ktoré vykonávali sektorovo špecifické zamestnania, či už aktuálne k 31. 12. 2020 alebo bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ, tvorili ženy UoZ až 26,3 %. V prípade mužského pohlavia bol príslušný podiel podstatne menší, a to približne 11,4 %. Lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel teda poskytovali rozsiahlejšie možnosti aj stabilnejšie pracovné uplatnenie mužom než ženám, pričom pandémia COVID-19 tento rozdiel ešte viac zvýraznila. Medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020 prišlo v SR k výraznejšiemu zvýšeniu miery špecifickej nezamestnanosti u žien ako u mužov. Z regionálneho hľadiska boli u oboch pohlaví nezamestnanosťou najviac zasiahnuté Prešovský a Košický kraj, pričom však práve tieto regióny s najvyššími mierami špecifickej nezamestnanosti zaznamenali najpriaznivejšie medziročné zmeny. Tak u mužov, ako aj u žien sa zvýšenie nezamestnanosti prejavilo najmä v zamestnaniach s nízkou úrovňou požadovaných zručností, ktoré sú klasifikované v hlavnej triede zamestnaní 9 – Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci.