Rodové a regionálne aspekty zmien na trhu práce zasiahnutom pandémiou

V sektorovej štruktúre NSP/SRI zahrňuje sektor potravinárstvo nasledovné divízie SK NACE Rev. 2:

• Výroba potravín,
• Výroba nápojov,
• Výroba tabakových výrobkov.

Sektorovo špecifickí zamestnanci (muži a ženy spolu) tvorili k 31. 12. 2020 približne 1,4 %-ný podiel na zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP/SRI, čím sa potravinárstvo radí medzi menšie sektory. Pomerné zastúpenie mužov a žien vykonávajúcich sektorovo špecifické zamestnania bolo približne 39,0 % mužov a 61,0 % žien.

Z hľadiska nezamestnanosti tvorili sektorovo špecifickí UoZ (muži a ženy spolu) približne 1,8 %-ný podiel na celkovom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI. Ich podrobnejšia špecifikácia, vrátane regionálnej distribúcie a vývoja v čase pandémie nového koronavírusu, je uvedená v ďalšom texte.

Rodová štruktúra sektorovo špecifických uchádzačov o zamestnanie v sektore potravinárstvo od januára 2019 do decembra 2020

Celkový počet UoZ (t. j. mužov a žien spolu) s posledným vykonávaným zamestnaním typickým pre sektor potravinárstvo od marca 2020 do konca sledovaného obdobia, z dôvodu pandémie COVID-19, vzrástol približne o 31,5 %. Predošlé obdobie od januára 2019 do marca 2020 sa vyznačovalo poklesom UoZ, pričom ich počet sa znížil o 7,0 %. Celkovo tak počas sledovaného obdobia prišlo k nárastu počtu UoZ o 22,3 %. Z hľadiska pohlavia prevažoval počet žien UoZ. Podiel žien UoZ sa pohyboval od 57,9 % v máji 2020 do 62,6 % v júni 2019. Celkovo sa podiel žien UoZ počas sledovaného obdobia znížil približne o 2,5 p. b. Najvyšší počet žien UoZ v tomto sektore (približne 1 670 osôb) bol v júli 2020 a ich najnižší počet (1 250) bol v novembri 2019. Najviac mužov UoZ bolo v decembri 2020, a to 1 170, a najmenej (760) ich bolo v októbri 2019. Celkovo sa počet žien UoZ zvýšil o 17,2 %. Pokles pred pandémiou COVID-19 predstavoval 8,7 % a od marca 2020 do konca sledovaného obdobia prišlo k nárastu o 28,4 %. Celkový nárast počtu mužov UoZ bol počas sledovaného obdobia vo výške 30,2 %. Obdobie pred pandémiou COVID-19 sa vyznačovalo ich poklesom o 4,3 %. Po vypuknutí pandémie COVID-19 sa počet mužov UoZ zvýšil o 36,1 %.

Miera špecifickej nezamestnanosti mužov a žien v sektore potravinárstvo v porovnaní s celoštátnou mierou za roky 2019 a 2020

Vyššie uvedený graf porovnáva mieru špecifickej nezamestnanosti v sektore s mierou špecifickej nezamestnanosti v SR, a to v členení podľa pohlavia. Miera špecifickej nezamestnanosti mužov v tomto sektore bola v roku 2019 o 0,5 p. b. nižšia, ako miera špecifickej nezamestnanosti žien. V roku 2020 nastala podstatná zmena, nakoľko miera špecifickej nezamestnanosti mužov prevýšila mieru špecifickej nezamestnanosti žien, a to so vzájomným rozdielom 0,9 p. b. Oproti SR bola v roku 2019 miera špecifickej nezamestnanosti mužov vyššia o 2,4 p. b. a dosiahla 6,2 %. V roku 2020 bol tento rozdiel oproti SR už 3,7 p. b., pričom miera špecifickej nezamestnanosti mužov dosiahla za sektor 9,6 %. Miera špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2019 bola 6,7 % a v roku 2020 to bolo 8,7 %. Miera špecifickej nezamestnanosti žien preto bola v roku 2019 oproti SR vyššia o 2,3 p. b., resp. o 2,7 p. b. vyššia v roku 2020. Medziročne miera špecifickej nezamestnanosti žien v potravinárstve vzrástla približne o 2,0 p. b. a u mužov nastalo jej zvýšenie o 3,4 p. b.

Miera špecifickej nezamestnanosti žien v sektore potravinárstvo v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019

Z hľadiska regionálnej distribúcie bola k 31. 12. 2019 miera špecifickej nezamestnanosti žien v troch krajoch vyššia, ako bol priemer sektora. Najvyššia špecifická nezamestnanosť žien v sektore potravinárstvo bola v Banskobystrickom kraji, kde dosiahla 14,1 %. Pomerne vysoká miera špecifickej nezamestnanosti žien bola aj v Košickom kraji, a to 13,4 %. Naopak, najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2019 bola v Bratislavskom kraji, a to 1,9 %. Nízka miera špecifickej nezamestnanosti žien (3,1 %) bola v tomto období aj v Trnavskom kraji.

Miera špecifickej nezamestnanosti žien v sektore potravinárstvo v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020

Pri pohľade na regionálnu distribúciu miery špecifickej nezamestnanosti žien k 31. 12. 2020 možno konštatovať, že v troch krajoch prevýšila priemer sektora. Najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti žien v sektore bola v Banskobystrickom kraji, kde dosiahla 18,7 %. V tomto roku bol celoštátny priemer sektora z hľadiska miery špecifickej nezamestnanosti žien výrazne prekročený aj v Košickom kraji, kde dosiahol 15,2 %. Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2020 bola v Bratislavskom kraji, a to 2,5 %. Aj v Nitrianskom kraji bola zaznamenaná nízka miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti žien, a to 5,3 %.

Miera špecifickej nezamestnanosti mužov v sektore potravinárstvo v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2019

V decembri 2019 bola regionálna miera špecifickej nezamestnanosti mužov v piatich krajoch vyššia, ako priemerná hodnota sektora. Podpriemerné hodnoty miery špecifickej nezamestnanosti boli na juhozápade SR, kde sú koncentrovanejšie lokalizované potravinárske ekonomické činnosti. V tomto sektore bola najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti mužov v Banskobystrickom kraji, kde dosiahla 12,4 %. Jej druhá najvyššia hodnota bola v Košickom kraji, a to 11,8 %. V opačnom spektre sa nachádzal Bratislavský kraj, kde bola v tomto roku najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti mužov, a to 1,0 %. Okrem toho bola nízka miera špecifickej nezamestnanosti mužov aj v Nitrianskom kraji, a to 2,0 %.

Miera špecifickej nezamestnanosti mužov v sektore potravinárstvo v regionálnom členení podľa krajov v SR k 31.12.2020

December 2020 sa vyznačoval v rámci sektora nadpriemernou mierou špecifickej nezamestnanosti mužov v štyroch krajoch. U mužov bola najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti v tomto sektore v Banskobystrickom kraji, kde to bolo 18,7 %. Za týmto krajom nasledoval Košický kraj, kde výška miery špecifickej nezamestnanosti mužov dosiahla 17,4 %. Najúspešnejším krajom s najnižšou mierou špecifickej nezamestnanosti bol Bratislavský kraj, v ktorom táto miera dosiahla 3,0 %. Druhá najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti, a to na úrovni 3,3 %, bola v Nitrianskom kraji.

Rozdiel vo výške miery špecifickej nezamestnanosti žien v sektore potravinárstvo v regionálnom členení podľa krajov v SR medzi 31.12.2019 a 31.12.2020

Medziročná zmena miery špecifickej nezamestnanosti žien počas pandémie COVID-19 (t. j. medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020) dosiahla v tomto sektore nárast o 2,0 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol dosiahnutý v Banskobystrickom kraji, a to 4,6 p. b. Na sektorové pomery značné zvýšenie miery špecifickej nezamestnanosti žien bol zaznamenaný aj v Trnavskom kraji, a to 3,0 p. b. Na druhej strane spektra sa z hľadiska zmeny miery špecifickej nezamestnanosti žien nachádzal Bratislavský kraj, kde medziročný nárast predstavoval iba 0,6 p. b. a Nitriansky kraj, kde bol zaznamenaný príslušný nárast o 1,2 p. b.

Rozdiel vo výške miery špecifickej nezamestnanosti mužov v sektore potravinárstvo v regionálnom členení podľa krajov v SR medzi 31.12.2019 a 31.12.2020

Medziročne (t. j. medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020) dosiahla v tomto sektore zmena miery špecifickej nezamestnanosti mužov nárast o 3,4 p. b. Na základe porovnania krajov bol najvyšší nárast dosiahnutý v Banskobystrickom kraji, a to 6,3 p. b. Vysoký nárast miery špecifickej nezamestnanosti mužov počas pandémie COVID-19 bol zaznamenaný aj v Košickom kraji (o 5,6 p. b.). Lepšie na tom z hľadiska zmeny miery špecifickej nezamestnanosti boli muži v Nitrianskom kraji s nárastom o 1,3 p. b. a muži v Trenčianskom kraji, kde zvýšenie predstavovalo 1,9 p. b.

Špecifická nezamestnanosť v sektore potravinárstvo sa najvýraznejšie prejavila v počte žien, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali niektoré zo zamestnaní:

• pomocná pracovníčka v potravinárskej výrobe,
• pekárka,
• cukrárka.

Obdobne aj u mužov išlo najmä o tie osoby, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:

• pomocný pracovník v potravinárskej výrobe,
• pekár,
• mäsiar, údenár.

V sektore potravinárstvo, ktorý je dlhodobo charakteristický prevažným zastúpením zamestnaných žien, prevyšoval v rokoch 2019 aj 2020 počet žien UoZ nad počtom mužov UoZ. Miera špecifickej nezamestnanosti bola v roku 2019 nižšia u mužov, pretože z celkového počtu mužov, ktorí vykonávali sektorovo špecifické zamestnania, či už aktuálne k 31. 12. 2019 alebo bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ, tvorili muži UoZ približne 6,2 %. V prípade ženského pohlavia bol príslušný podiel o niečo vyšší, a to 6,7 %. V roku 2020 sa však situácia zmenila a miera špecifickej nezamestnanosti mužov prevýšila mieru špecifickej nezamestnanosti žien o 0,9 p. b. Z regionálneho hľadiska boli u oboch pohlaví nezamestnanosťou najviac zasiahnuté Banskobystrický kraj a Košický kraj. Tak u mužov, ako aj u žien sa zvýšenie nezamestnanosti prejavilo najmä v zamestnaniach s nízkou úrovňou požadovaných odborných zručností, ktoré sú klasifikované v hlavnej triede zamestnaní 9 – Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci, ku ktorým pribudli aj typicky potravinárske zamestnania z hlavnej triedy 7 – Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci.