Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
V sektorovej štruktúre NSP/SRI zahrňuje sektor ťažba a úprava surovín, geológia nasledovné divízie SK NACE Rev. 2:
Sektorovo špecifickí zamestnanci (muži a ženy spolu) tvorili k 31. 12. 2020 približne 0,3 %-ný podiel na zamestnanosti v sektorovej štruktúre NSP/SRI, čím sa sektor radí medzi menšie sektory. Sektor je typicky mužskou doménou, pričom pomerné zastúpenie mužov a žien vykonávajúcich sektorovo špecifické zamestnania k 31. 12. 2020 bolo približne 93,7 % mužov a 6,7 % žien.
Z hľadiska nezamestnanosti tvorili sektorovo špecifickí UoZ (muži a ženy spolu) približne 1,0 %-ný podiel na celkovom počte UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI. Ich podrobnejšia špecifikácia, vrátane regionálnej distribúcie a vývoja v čase pandémie nového koronavírusu, je uvedená v nasledujúcom texte.
Celkový počet UoZ (t. j. mužov a žien spolu) s posledným vykonávaným zamestnaním typickým pre sektor ťažba a úprava surovín, geológia od marca 2020 do konca sledovaného obdobia, z dôvodu pandémie COVID-19, vzrástol približne o 7,1 %. Predošlé obdobie od januára 2019 do marca 2020 sa vyznačovalo poklesom UoZ, pričom ich počet sa znížil o 21,0 %. Celkovo tak počas sledovaného obdobia prišlo k zníženiu počtu UoZ približne o 15,3 %. Z hľadiska pohlavia prevažoval počet mužov UoZ. Podiel žien UoZ sa pohyboval od 31,6 % v júli 2020 do 36,1 % v marci 2019. Celkovo sa podiel žien UoZ počas sledovaného obdobia znížil približne o 4,0 p. b. Najvyšší počet žien UoZ v tomto sektore (približne 660 osôb) bol evidovaný v januári 2019 a ich najnižší počet (približne 500 osôb) bol v decembri 2020. Najviac mužov UoZ bolo v januári 2019, a to 1 180, najmenej (950) ich bolo vo februári 2020. Celkovo sa počet žien UoZ znížil o 24,7 %. Pokles pred pandémiou COVID-19 predstavoval 24,1 % a od marca 2020 do konca sledovaného obdobia prišlo k poklesu o 0,8 %. Celkový pokles počtu mužov UoZ bol počas sledovaného obdobia vo výške 10,1 %. Obdobie pred pandémiou COVID-19 sa vyznačovalo ich poklesom o 19,2 %. Po vypuknutí pandémie COVID-19 sa počet mužov UoZ zvýšil o 11,3 %.
Vyššie uvedený graf porovnáva mieru špecifickej nezamestnanosti v sektore s mierou špecifickej nezamestnanosti v SR, a to v členení podľa pohlavia. Miera špecifickej nezamestnanosti mužov v tomto sektore bola v roku 2019 o 6,3 p. b. nižšia, ako miera špecifickej nezamestnanosti žien. V roku 2020 tento rozdiel predstavoval už len 4,3 p. b. Oproti SR bola v roku 2019 miera špecifickej nezamestnanosti u mužov vyššia o 4,1 p. b. a dosiahla 7,9 %. V roku 2020 bol tento rozdiel oproti SR 4,4 p. b., pričom miera špecifickej nezamestnanosti mužov dosiahla za sektor 10,3 %. Miera špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2019 bola na úrovni 14,1 % a podobne v roku 2020 to bolo 14,5 %. Miera špecifickej nezamestnanosti žien preto bola v roku 2019 oproti SR vyššia o 9,8 p. b., resp. o 8,6 p. b. vyššia v roku 2020. V medziročnom porovnaní miera špecifickej nezamestnanosti žien vzrástla o 0,4 p. b. a u mužov vzrástla o 2,4 p. b.
Z hľadiska regionálnej distribúcie bola v decembri 2019 miera špecifickej nezamestnanosti žien v troch krajoch (Prešovskom, Nitrianskom a Košickom) vyššia, ako bol priemer sektora. Najvyššia špecifická nezamestnanosť žien v sektore bola v Prešovskom kraji, signifikantne vysoká miera špecifickej nezamestnanosti žien bola aj v Nitrianskom kraji, pričom presné údaje za tieto dva kraje sú z dôvodu nízkej početnosti UoZ a zamestnaných osôb v rámci krajov a sektora predmetom ochrany dôverných údajov. Naopak, najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2019 bola v Bratislavskom kraji, a to 1,7 %. Nízka miera špecifickej nezamestnanosti žien (6,2 %) bola v roku 2019 aj v Žilinskom kraji.
V rámci rozboru regionálnej distribúcie miery špecifickej nezamestnanosti žien v decembri 2020 možno konštatovať, že v troch krajoch (Nitrianskom, Prešovskom a Košickom) prevýšila celoštátny priemer sektora. Najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti žien v sektore bola v Nitrianskom kraji. V sledovanom roku bol celoslovenský priemer sektora z hľadiska miery špecifickej nezamestnanosti žien výrazne prekročený aj v Prešovskom kraji, konkrétne hodnoty sú z dôvodu nízkej početnosti UoZ a zamestnaných osôb v danom členení kraj / sektor predmetom ochrany dôverných údajov. Najnižšia miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti žien v roku 2020 bola v Bratislavskom kraji, a to 1,2 %. Aj v Žilinskom kraji bola nízka miera sektorovo špecifickej nezamestnanosti žien, a to 4,8 %.
V decembri 2019 bola regionálna distribúcia miery špecifickej nezamestnanosti mužov v piatich krajoch vyššia, ako priemerná hodnota sektora. V tomto sektore bola najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti mužov v Košickom kraji, kde dosiahla 16,0 %. Jej druhá najvyššia hodnota bola zaznamenaná v Nitrianskom kraji, a to 15,9 %. V opačnom spektre sa nachádzal Bratislavský kraj, kde bola v tomto roku najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti mužov, a to iba 1,0 %. Nízka miera špecifickej nezamestnanosti mužov v sektore bola aj v Trenčianskom kraji, a to 6,3 %.
December 2020 sa vyznačoval v rámci sektora nadpriemernou mierou špecifickej nezamestnanosti mužov v šiestich krajoch. U mužov bola najvyššia miera špecifickej nezamestnanosti v tomto sektore v Prešovskom kraji, kde to bolo 21,3 %. Za týmto krajom nasledoval Košický kraj, kde výška miery špecifickej nezamestnanosti mužov dosiahla 15,0 %. Najúspešnejším krajom s najnižšou mierou špecifickej nezamestnanosti bol Bratislavský kraj, v ktorom táto miera dosiahla 3,4 %. Druhá najnižšia miera špecifickej nezamestnanosti na úrovni 8,2 % bola v Trenčianskom kraji.
Medziročná zmena miery špecifickej nezamestnanosti žien počas pandémie COVID-19 (t. j. medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020) dosiahla v tomto sektore nárast o 0,4 p. b. Najvyšší medziročný nárast bol dosiahnutý v Nitrianskom kraji a v Prešovskom kraji (údaje majú dôverný charakter z dôvodu nízkej početnosti sektorovo špecifických UoZ a zamestnaných žien), pomerne vysoký nárast miery špecifickej nezamestnanosti žien bol zaznamenaný aj v Košickom kraji, a to 5,8 p. b. Na druhej strane spektra sa z hľadiska miery špecifickej nezamestnanosti žien nachádzal Banskobystrický kraj, kde medziročný pokles predstavoval 1,7 p. b. a Žilinský kraj, kde príslušný pokles predstavoval 1,4 p. b.
Medziročne (t. j. medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020) dosiahla v tomto sektore zmena miery špecifickej nezamestnanosti mužov nárast o 2,4 p. b. Na základe porovnania krajov bol najvyšší nárast dosiahnutý v Prešovskom kraji, a to 8,9 p. b. Pomerne vysoký nárast miery špecifickej nezamestnanosti mužov počas pandémie COVID-19 bol zaznamenaný aj v Banskobystrickom kraji (nárast o 3,9 p. b.). Najlepšie na tom z hľadiska zmeny miery špecifickej nezamestnanosti boli muži v Nitrianskom kraji s poklesom o 3,0 p. b. a muži v Košickom kraji, kde pokles predstavoval 1,0 p. b.
Špecifická nezamestnanosť v sektore ťažba a úprava surovín, geológia sa najvýraznejšie prejavila v počte žien, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali niektoré zo zamestnaní:
U mužov išlo najmä o tie osoby, ktoré bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ vykonávali zamestnania:
V sektore ťažba a úprava surovín, geológia, ktorý je charakteristický dominantným zastúpením mužov, prevyšoval v rokoch 2019 aj 2020 počet sektorovo špecifických mužov UoZ nad počtom žien UoZ, avšak miera špecifickej nezamestnanosti v sektore dosahovala v sledovanom období vyššie hodnoty u žien. Dôvodom bolo, že z celkového počtu žien, ktoré vykonávali sektorovo špecifické zamestnania, či už aktuálne k 31. 12. 2020 alebo bezprostredne pred zaradením do evidencie UoZ, tvorili ženy UoZ až 14,1 %. V prípade mužského pohlavia bol príslušný podiel podstatne nižší, a to približne 10,3 %. Ťažba a úprava surovín, geológia teda poskytovala rozsiahlejšie možnosti aj stabilnejšie pracovné uplatnenie mužom než ženám, pričom pandémia COVID-19 tento rozdiel mierne zredukovala, keďže medzi 31. 12. 2019 a 31. 12. 2020 prišlo v SR k výraznejšiemu zvýšeniu miery špecifickej nezamestnanosti u mužov ako u žien. Z regionálneho hľadiska nastalo v sektore ťažba a úprava surovín, geológia zvýšenie miery špecifickej nezamestnanosti mužov najmä v Prešovskom a Banskobystrickom kraji, u žien to bol hlavne Nitriansky, Košický a Prešovský kraj. V sektore sa prejavili viaceré regionálne špecifiká, a to najmä zníženie miery špecifickej nezamestnanosti mužov v Nitrianskom a Košickom kraji, resp. žien v regiónoch stredného Slovenska, Bratislavskom a Trnavskom kraji. U mužov aj u žien sa zvýšenie miery špecifickej nezamestnanosti prejavilo najmä v zamestnaniach s nízkou úrovňou požadovaných zručností, ktoré sú klasifikované v hlavnej triede zamestnaní 9 – Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci, pričom u mužov k nim pribudli aj banské zamestnania z hlavnej triedy 8 – Operátori a montéri strojov a zariadení.
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.