Ako hodnotia zamestnávatelia aktívne opatrenia na trhu práce
Široké zastúpenie zamestnávateľských subjektov na riešení úloh národného projektu NSP a v oblasti štatistických zisťovaní o cene práce vytvára predpoklady na prezentáciu ich odborných stanovísk, postrehov a návrhov aj v rámci legislatívneho riešenia celospoločenských otázok, vrátane politiky zamestnanosti. Medzi nástroje trhu práce pri riešení jeho nerovnováhy, obzvlášť v oblasti znižovania dlhodobej nezamestnanosti, patria opatrenia aktívnej politiky trhu práce (AOTP), ktoré majú legislatívny základ v Zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“).
Potrebu tvorby pracovných miest a začleňovania nezamestnaných do pracovného procesu potvrdzuje aj Odporúčanie Rady Európskej únie č. 11393/11 z júna 2011 k Programu stability Slovenska na roky 2011 – 2014. V nadväznosti na tento dokument zabezpečujú štátne inštitúcie relevantné opatrenia, medzi ktoré patrí aj elektronický dotazníkový prieskum Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR o využívaní AOTP v súvislosti s pripravovanou novelizáciou zákona o službách zamestnanosti. Jeho cieľom bolo zmonitorovať názory zamestnávateľov na prínosy a opodstatnenosť AOTP v roku 2010 a identifikovať, ktoré nové opatrenia by sa mali uviesť do praxe, aby sa zvýšila ich účinnosť a efektívnosť.
Na zapojenie do dotazníkového prieskumu bolo oslovených 630 zamestnávateľských subjektov. Z tohto počtu dotazník vyplnilo 512 subjektov (ďalej len „respondent“), čo predstavuje 81,27 %-nú mieru návratnosti. Rozmiestnenie respondentov zúčastnených na prieskume v rámci celej SR bolo regionálne rovnomerné, s prirodzeným výrazným podielom Bratislavského samosprávneho kraja, čo súvisí s vysokým počtom zamestnávateľov v tomto regióne. Konkrétne podiely respondentov zobrazuje nasledujúci graf.
Predmetom hodnotenia boli jednotlivé AOTP uvedené v ustanoveniach zákona o službách zamestnanosti. U každého opatrenia sa hodnotila miera jeho efektivity a prínosu pre podporovaných občanov (nízka, stredná a vysoká) a vyznačili sa zmeny navrhované respondentmi na účinnejšie využívanie aktívneho opatrenia na trhu práce v budúcnosti.
Nasledujúca tabuľka č. 1 uvádza %-ne zastúpenie respondentov (podiel z celkového počtu tých, ktorí vyplnili dotazník) a AOTP hodnotené touto skupinou ako vysoko a stredne efektívne z hľadiska vynaložených prostriedkov na tento účel.
Nasledujúci prehľad dokumentuje početnosť respondentov, hodnotiacich na základe vlastných skúseností prínos AOTP pre podporovaných občanov, a to jeho vysokú a strednú mieru.
Tabuľka č. 2: Prehľad AOTP hodnotených respondentmi ako opatrenia s vysokou a strednou úrovňou prínosu pre podporovaných občanov
V rámci dotazníkového prieskumu boli hodnotené aj návrhy respondentov na zmeny, ktoré by v oblasti zákonom ustanovených AOTP uvítali v budúcom období, a to v nasledovných oblastiach:
- objem finančných prostriedkov na opatrenie,
- obdobie poskytovania AOTP,
- cieľová skupina poberateľov AOTP,
- administratívna záťaž a náročnosť spojená s poskytovaním AOTP.
Z hľadiska navrhovaných zmien pre budúcnosť najpočetnejšiu zhodu dosiahli respondenti v požiadavke na zníženie administratívnej záťaže a náročnosti poskytovania jednotlivých AOTP (od 30,85 % z celkového počtu respondentov zapojených do dotazníkového prieskumu u Príspevku na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec alebo formou menších služieb pre samosprávny kraj podľa § 52 zákona o službách zamestnanosti po 46,43 % u Príspevku na podporu udržania zamestnanosti podľa § 50d citovaného zákona).
Ďalšie návrhy na zmeny súvisiace so zvýšením objemu finančných prostriedkov, predĺžením obdobia poskytovania a rozširovaním cieľovej skupiny poberateľov vyznačilo u jednotlivých AOTP v dotazníku cca 20 % respondentov z celkového počtu subjektov zapojených do prieskumu.
Podnety zamestnávateľov do oblasti administratívnej náročnosti AOTP mali základ vo veľkom množstve administratívy, v zdĺhavom riešení, v požiadavke na odstránenie povinnosti byrokratického získavania pečiatok o aktívnom hľadaní práce nezamestnanými. Uvítali by pomoc pri vyplňovaní tlačív, odstránenie organizačného a informačného chaosu a časovej náročnosti vybavovania súvisiacich náležitostí.
Z hľadiska finančnej podpory tvorby pracovných miest zamestnávatelia navrhli zvýšenie sumy príspevku na podporu novovytvorených pracovných miest, dlhšie obdobie jeho poskytovania, zníženie odvodov do poistných fondov, priame finančné dotácie zamestnávateľov v oblasti zamestnanosti žien a občanov z odľahlých oblastí. Uvedená bola aj požiadavka na finančnú podporu pri zamestnávaní občanov, ktorí nie sú dlhodobo nezamestnaní, ani evidovaní ako uchádzači o zamestnanie.
Návrhy zamestnávateľov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy podporujú dlhodobú odbornú prax žiakov a študentov, daňové zvýhodnenie poskytovateľov odbornej praxe už počas štúdia, zameranie kurzov ďalšieho vzdelávania na potreby miestnych zamestnávateľov, preplácanie výdavkov vzdelávania zabezpečovaného samotnými občanmi. Vyjadrili požiadavku na rozvoj spolupráce úradov práce, sociálnych vecí a rodiny so zriaďovateľmi škôl a školských zariadení podľa požiadaviek zamestnávateľov na výučbu nedostatkových profesií.
V oblasti organizačného zabezpečenia AOTP zamestnávatelia kritizovali nejednotnosť informácií jednotlivých úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, uvítali by spoločnú internetovú stránku všetkých úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, aktívnejšie, aktuálne a zrozumiteľné formy informovanosti o AOTP, pravidelnú komunikáciu služieb zamestnanosti s asociáciami zamestnávateľov, pružnosť pri nábore uchádzačov do výroby.
Účinnosť spolupráce s úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny pri obsadzovaní voľných pracovných miest formou sprostredkovania zamestnania potvrdilo 59 % respondentov, kým 41 % ich služby nevyužíva, najmä pre negatívne skúsenosti s evidovanými uchádzačmi o zamestnanie a pre nedostatok voľných pracovných miest. Služby týchto inštitúcií nevyužíva cca 25 % respondentov z dôvodu, že záujemcovia o zamestnania sa na nich obracajú priamo so žiadosťou o prijatie do pracovného pomeru.
Potvrdil sa pozitívny vplyv AOTP na úroveň vedomostí, zručností a pracovných návykov uchádzačov o zamestnanie a prezentované boli ich najvýraznejšie nedostatky pri nástupe do práce, a to neovládanie pracovných postupov a prehnané mzdové požiadavky. Za najužitočnejšie kurzy považujú respondenti odborné kurzy, najmä zamerané na opatrovateľstvo, účtovníctvo, bezpečnostné služby, vodičské oprávnenie a prácu s registračnou pokladnicou.
Na základe vyjadrení zamestnávateľov možno konštatovať , že AOTP považujú za súčasť širšieho systému ovplyvňovaného nastavením výšky sociálnych dávok, dávky v nezamestnanosti, daní, odvodov, vzdelávania a investičných stimulov. Z ich odpovedí vyplýva záujem o zlepšenie situácie v oblasti zamestnanosti, aj o problémy nezamestnaných občanov.
Význam vplyvu AOTP na tvorbu pracovných miest dokumentuje zistenie, že cca iba 32 % pracovných miest vytvorených prostredníctvom AOTP by respondenti vytvorili aj bez príspevkov AOTP.
Podľa respondentov nie jej potrebné rozširovať rozsah AOTP, ale zjednodušiť ich a poskytnúť na ne vyšší objem finančných prostriedkov. Zamestnávatelia kriticky poukázali aj na uchádzačov o zamestnanie evidovaných na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorí nemajú predpoklady, ani záujem zaradiť sa do pracovného procesu.
Dotazníkový prieskum ukázal na komplexný prístup zamestnávateľov k problematike AOTP a význam ich informácií pre ďalšie skvalitňovanie služieb zamestnanosti v SR.
