Charakteristika vývoja v oblasti hospodárskych výsledkov, osobných nákladov, dynamiky pracovnoprávnych vzťahov a regionálnej distribúcie UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI
Sektor je z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 vymedzený tými ekonomickými činnosťami, ktoré sú klasifikované v rámci nasledovných divízií predmetnej klasifikácie: 49 Pozemná doprava a doprava potrubím, 50 Vodná doprava, 51 Letecká doprava, 52 Skladové a pomocné činnosti v doprave, 53 Poštové služby a služby kuriérov. Na základe aktuálne dostupných údajov o pridanej hodnote, zamestnanosti a osobných nákladoch za sektor doprava, logistika, poštové služby boli identifikované nižšie uvedené vývojové trendy, reflektujúce časový rad sledovaných ukazovateľov v danom sektore v členení podľa jednotlivých divízií SK NACE Rev. 2.
Za divíziu 49 Pozemná doprava a doprava potrubím sa za roky 2008 až 2017 prejavil rastúci trend tvorby pridanej hodnoty, pričom absolútne zvýšenie pridanej hodnoty na zamestnanca predstavovalo približne 11,5 tis. EUR. Priemerná úroveň pridanej hodnoty na zamestnanca počas sledovaného obdobia bola približne 28,5 tis. EUR na jedného zamestnanca, a to s maximom dosiahnutým v roku 2015, kedy to bolo 36,1 tis. EUR na jedného zamestnanca a s minimom v roku 2009, s hodnotou približne 16,9 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Pridaná hodnota v cenách výrobných nákladov a osobné náklady vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 49 Pozemná doprava a doprava potrubím v rámci sektora doprava, logistika, poštové služby v rokoch 2008 až 2017
V divízii 49 Pozemná doprava a doprava potrubím prišlo medzi rokmi 2008 až 2017 k nárastu osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov o približne 2,1 tis. EUR na jedného zamestnanca. Priemerná výška osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala približne 13,5 tis. EUR na jedného zamestnanca. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2017 na úrovni 15,1 tis. EUR na jedného zamestnanca a minimum v roku 2009, kedy to bolo približne 12,3 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Za divíziu 50 Vodná doprava sa za roky 2008 až 2017 prejavil rastúci trend tvorby pridanej hodnoty, pričom absolútne zvýšenie pridanej hodnoty na zamestnanca predstavovalo približne 22 tis. EUR. Priemerná úroveň pridanej hodnoty na zamestnanca počas sledovaného obdobia bola približne 29,3 tis. EUR na jedného zamestnanca, a to s maximom dosiahnutým v roku 2017, kedy to bolo 42,8 tis. EUR na jedného zamestnanca a s minimom v roku 2013, s hodnotou približne 20,5 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Pridaná hodnota v cenách výrobných nákladov a osobné náklady vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 50 Vodná doprava v rámci sektora doprava, logistika, poštové služby v rokoch 2008 až 2017
V divízii 50 Vodná doprava prišlo medzi rokmi 2008 až 2017 k nárastu osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov o približne 13 tis. EUR na jedného zamestnanca. Priemerná výška osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala približne 18,2 tis. EUR na jedného zamestnanca. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2017 na úrovni 27,4 tis. EUR na jedného zamestnanca a minimum v roku 2009, kedy to bolo približne 14,3 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Za divíziu 51 Letecká doprava sa za roky 2008 až 2017 prejavil rastúci trend tvorby pridanej hodnoty, pričom zvýšenie pridanej hodnoty na zamestnanca predstavovalo približne 85,6 tis. EUR. Priemerná úroveň pridanej hodnoty na zamestnanca počas sledovaného obdobia bola približne 52,8 tis. EUR na jedného zamestnanca, a to s maximom dosiahnutým v roku 2009, kedy to bolo 148 tis. EUR na jedného zamestnanca a s minimom v roku 2008, s hodnotou približne -36,6 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Pridaná hodnota v cenách výrobných nákladov a osobné náklady vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 51 Letecká doprava v rámci sektora doprava, logistika, poštové služby v rokoch 2008 až 2017
V divízii 51 Letecká doprava prišlo medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov o približne 3,9 tis. EUR na jedného zamestnanca. Priemerná výška osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala približne 36,6 tis. EUR na jedného zamestnanca. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2009 na úrovni 45,9 tis. EUR na jedného zamestnanca a minimum v roku 2016, kedy to bolo približne 31,4 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Za divíziu 52 Skladové a pomocné činnosti v doprave sa za roky 2008 až 2017 prejavil rastúci trend tvorby pridanej hodnoty, pričom zvýšenie pridanej hodnoty na zamestnanca predstavovalo približne 11,3 tis. EUR. Priemerná úroveň pridanej hodnoty na zamestnanca počas sledovaného obdobia bola približne 23 tis. EUR na jedného zamestnanca, a to s maximom dosiahnutým v roku 2014, kedy to bolo 34,3 tis. EUR na jedného zamestnanca a s minimom v roku 2009, s hodnotou približne 12 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Pridaná hodnota v cenách výrobných nákladov a osobné náklady vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 52 Skladové a pomocné činnosti v doprave v rámci sektora doprava, logistika, poštové služby v rokoch 2008 až 2017
V divízii 52 Skladové a pomocné činnosti v doprave prišlo medzi rokmi 2008 až 2017 k nárastu osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov o približne 5,4 tis. EUR na jedného zamestnanca. Priemerná výška osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala približne 17,2 tis. EUR na jedného zamestnanca. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2016 na úrovni 20,2 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimum bolo v roku 2009, a to približne 14,5 tis. EUR na jedného zamestnanca, pričom v tomto roku boli osobné náklady výnimočne vyššie ako pridaná hodnota.
Za divíziu 53 Poštové služby a služby kuriérov sa za roky 2008 až 2017 prejavil mierne rastúci trend tvorby pridanej hodnoty, pričom absolútne zvýšenie pridanej hodnoty na zamestnanca predstavovalo približne 1,4 tis. EUR. Priemerná úroveň pridanej hodnoty na zamestnanca počas sledovaného obdobia bola približne 15,6 tis. EUR na jedného zamestnanca, a to s maximom dosiahnutým v roku 2017, kedy to bolo 16,6 tis. EUR na jedného zamestnanca a s minimom v roku 2011, s hodnotou približne 14,4 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Pridaná hodnota v cenách výrobných nákladov a osobné náklady vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 53 Poštové služby a služby kuriérov v rámci sektora doprava, logistika, poštové služby v rokoch 2008 až 2017
V divízii 53 Poštové služby a služby kuriérov prišlo medzi rokmi 2008 až 2017 k nárastu osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov o približne 2,8 tis. EUR na jedného zamestnanca. Priemerná výška osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala približne 12,2 tis. EUR na jedného zamestnanca. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2017 na úrovni 13,9 tis. EUR na jedného zamestnanca a minimum v roku 2009, kedy to bolo približne 10,7 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Dynamika pracovnoprávnych vzťahov na základe nástupov do zamestnania a výstupov zo zamestnania v členení podľa úrovne EKR a regiónov na úrovni NUTS 3 za rok 2018 v sektore doprava, logistika, poštové služby
V sektore doprava, logistika, poštové služby bol pri zamestnancoch s nižšími úrovňami EKR za aktuálne údajovo dostupný rok 2018 zaznamenaný najvyšší podiel nástupov do zamestnania v rámci Košického kraja, kde tento podiel predstavoval približne 77,7 %, čiže z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja ich malo nižšie úrovne EKR približne 77,7 %. Na druhom mieste sa nachádzal podiel zamestnancov s nižšími úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v Prešovskom kraji, kde ich podiel bol približne 77,5 % z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja v sledovanom období. Na druhej strane, v Trnavskom kraji z celkového počtu zamestnancov, ktorí nastúpili do zamestnania v tomto sektore a kraji, malo len 29,1 % z nich nižšie úrovne EKR.
Nastupujúci do zamestnania so strednými úrovňami EKR predstavovali v rámci sektora a kraja najvyšší podiel v Žilinskom kraji, kde to bolo približne 55,8 %. To znamená, že z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci tohto sektora a kraja ich malo stredné úrovne EKR približne 55,8 %. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v Trenčianskom kraji, kde ich podiel bol približne 49,2 %. Najnižší podiel zamestnancov so strednými úrovňami EKR nastupujúcich do zamestnania bol v Prešovskom kraji, a to približne 12,7 % z celkového počtu nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja.
Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v sledovanom období, tvorili najvyšší podiel v Trnavskom kraji, a to približne 26 % z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali zamestnanci s vyššími úrovňami EKR v Trenčianskom kraji (20,3 %). Na druhej strane v Nitrianskom kraji títo zamestnanci evidovaní neboli.
V roku 2018 bol najvyšší podiel výstupov zo zamestnania zaznamenaný pri zamestnancoch s nižšími úrovňami EKR v Prešovskom kraji, kde tento podiel predstavoval približne 83,5 % z celkového počtu výstupov v rámci sektora a kraja. Na druhom mieste sa nachádzal podiel zamestnancov s nižšími úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania v Nitrianskom kraji, pričom ich podiel v rámci sektora a kraja bol približne 69,2 %. Na druhej strane, v Trnavskom kraji z celkového počtu zamestnancov, ktorí vystúpili zo zamestnania, malo len približne 30,8 % z nich nižšie úrovne EKR.
Vystupujúci zo zamestnania so strednými úrovňami EKR predstavovali najvyšší podiel v Žilinskom kraji, kde to bolo približne 59,9 % z celkového počtu zamestnancov vystupujúcich zo zamestnania v sektore a kraji. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania v Trnavskom kraji a ich podiel bol približne 51,4 %. Najnižší podiel zamestnancov so strednými úrovňami EKR vystupujúcich zo zamestnania bol v Prešovskom kraji, a to približne 13,9 %.
Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania, tvorili najvyšší podiel v Trnavskom kraji, a to približne 17,7 % z celkového počtu zamestnancov vystupujúcich zo zamestnania v rámci sektora a kraja za sledované obdobie. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali zamestnanci s vyššími úrovňami EKR v Žilinskom kraji (9 %). Na druhej strane v Banskobystrickom kraji neboli evidovaní zamestnanci vystupujúci zo zamestnania v rámci sektora a kraja.
V evidencii UoZ úradov práce, sociálnych vecí a rodiny bolo k 31. 1. 2020 v celej SR evidovaných celkovo 4 365 UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie vykonávali zamestnanie v sektore doprava, logistika, poštové služby. Najvyšší podiel UoZ v tomto sektore z hľadiska ich predchádzajúceho zamestnania bol v hlavnej triede 4 Administratívni pracovníci, pričom tento podiel predstavoval približne 28,7 % z celkového počtu UoZ relevantných pre sektor. Na druhom mieste sa nachádzali UoZ s predchádzajúcim pracovným uplatnením v rámci hlavnej triedy 8 Operátori a montéri strojov a zariadení, pričom ich podiel na celkovom počte UoZ s predchádzajúcim vykonávaným zamestnaním v tomto sektore bol približne 25,1 %. Tretie miesto patrilo UoZ z hlavnej triedy 9 Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci, a to s 20,5 %-ným podielom. Na druhej strane UoZ, ktorí v rámci sektora doprava, logistika, poštové služby pracovali v hlavnej triede 6 Kvalifikovaní pracovníci v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve, predstavovali podiel len 0,2 % z celkového počtu sektorovo relevantných UoZ. Nízky bol aj podiel UoZ, ktorí pracovali v hlavnej triede 2 Špecialisti, a to 2,7 %.
V sektorovej štruktúre UoZ sa z hľadiska členenia podľa hlavných tried klasifikácie zamestnaní SK ISCO-08 vyskytujú viaceré regionálne špecifiká, ktoré možno identifikovať z nižšie uvedenej mapy.
Regionálna distribúcia uchádzačov o zamestnanie z hľadiska zamestnania vykonávaného bezprostredne pred zaradením do evidencie za sektor doprava, logistika, poštové služby v členení podľa hlavných tried SK ISCO-08 k 31. 1. 2019
