Charakteristika vývoja v oblasti hospodárskych výsledkov, osobných nákladov, dynamiky pracovnoprávnych vzťahov a regionálnej distribúcie UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Sektor energetika, plyn, elektrina

Sektor je z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 vymedzený tými ekonomickými činnosťami, ktoré sú klasifikované v rámci divízie 35 Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu predmetnej klasifikácie. Na základe aktuálne dostupných údajov o pridanej hodnote, zamestnanosti a osobných nákladoch za sektor energetika, plyn, elektrina boli identifikované nižšie uvedené vývojové trendy, reflektujúce časový rad  sledovaných ukazovateľov v danom sektore.

V sektore sa za roky 2008 až 2017 prejavil mierne klesajúci trend tvorby pridanej hodnoty, pričom absolútne zníženie pridanej hodnoty na zamestnanca predstavovalo približne 16,9 tis. EUR. Priemerná úroveň pridanej hodnoty na zamestnanca počas sledovaného obdobia bola približne 125,2 tis. EUR na jedného zamestnanca, a to s maximom dosiahnutým v roku 2009, kedy to bolo 150,4 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimum bolo zaznamenané v roku 2013, a to s hodnotou približne 110,4 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Pridaná hodnota v cenách výrobných nákladov a osobné náklady vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v sektore energetika, plyn, elektrina v rokoch 2008 až 2017

Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

V sektore prišlo medzi rokmi 2008 až 2017 k nárastu osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov o približne 9,7 tis. EUR na jedného zamestnanca. Priemerná výška osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala približne 25,9 tis. EUR na jedného zamestnanca. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2017 na úrovni 29,6 tis. EUR na jedného zamestnanca a minimum v roku 2008, kedy to bolo približne 19,9 tis. EUR na jedného zamestnanca.

Dynamika pracovnoprávnych vzťahov na základe nástupov do zamestnania a výstupov zo zamestnania v členení podľa úrovne EKR a regiónov na úrovni NUTS 3 za rok 2018 v sektore energetika, plyn, elektrina

Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI

V sektore energetika, plyn, elektrina bol pri zamestnancoch s nižšími úrovňami EKR za aktuálne údajovo dostupný rok 2018 zaznamenaný najvyšší podiel nástupov do zamestnania v rámci Trnavského kraja, kde tento podiel predstavoval približne 71,3 %, čiže z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja ich malo nižšie úrovne EKR približne 71,3 %. Na druhom mieste sa nachádzal podiel zamestnancov s nižšími úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v Žilinskom kraji, kde ich podiel bol približne 68,5 % z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja v sledovanom období. Na druhej strane, v Košickom kraji z celkového počtu zamestnancov, ktorí nastúpili do zamestnania v tomto sektore a kraji, malo len 38,3 %  z nich nižšie úrovne EKR.

Nastupujúci do zamestnania so strednými úrovňami EKR predstavovali v rámci sektora a kraja najvyšší podiel v Prešovskom kraji, kde to bolo približne 45,5 %. To znamená, že z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci tohto sektora a kraja ich malo stredné úrovne EKR približne 45,5 %. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v Košickom kraji, kde ich podiel bol približne 40 %. Najnižší podiel zamestnancov so strednými úrovňami EKR nastupujúcich do zamestnania bol v Trnavskom kraji, a to približne 26,2 % z celkového počtu nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja.

Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v sledovanom období, tvorili najvyšší podiel v Košickom kraji, a to približne 21,7 % z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali zamestnanci s vyššími úrovňami EKR v Bratislavskom kraji (17,5 %). Na druhej strane v Trnavskom kraji predstavovali títo zamestnanci len 2,5 %.

V roku 2018 bol najvyšší podiel výstupov zo zamestnania zaznamenaný pri zamestnancoch s nižšími úrovňami EKR v Žilinskom kraji, kde tento podiel predstavoval približne 74,7 %  z celkového počtu výstupov v rámci sektora a kraja. Na druhom mieste sa nachádzal podiel zamestnancov s nižšími úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania v Košickom kraji, pričom ich podiel v rámci sektora a kraja bol približne 65,8 %. Na druhej strane, v Bratislavskom kraji z celkového počtu zamestnancov, ktorí vystúpili zo zamestnania, malo len približne 35,6 % z nich nižšie úrovne EKR.

Vystupujúci zo zamestnania so strednými úrovňami EKR predstavovali najvyšší podiel v Bratislavskom kraji, kde to bolo približne 37 % z celkového počtu zamestnancov vystupujúcich zo zamestnania v sektore a kraji. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania v Prešovskom kraji a ich podiel bol približne 35,7 %. Najnižší podiel zamestnancov so strednými úrovňami EKR vystupujúcich zo zamestnania bol v Žilinskom kraji, a to približne 20,4 %.

Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania, tvorili najvyšší podiel v Bratislavskom kraji, a to približne 27,4 % z celkového počtu zamestnancov vystupujúcich zo zamestnania v rámci sektora a kraja za sledované obdobie. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali zamestnanci s vyššími úrovňami EKR v Trenčianskom kraji (11,8 %). Na druhej strane v Košickom kraji predstavovali títo zamestnanci len približne 3,7 %  vystupujúcich zo zamestnania v rámci sektora a kraja.

V evidencii UoZ úradov práce, sociálnych vecí a rodiny bolo k 31. 1. 2020 v celej SR evidovaných celkovo 358 UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie vykonávali zamestnanie v sektore energetika, plyn, elektrina. Najvyšší podiel UoZ v tomto sektore z hľadiska ich predchádzajúceho zamestnania bol v hlavnej triede 3 Technici a odborní pracovníci, pričom tento podiel predstavoval približne 21,5 % z celkového počtu UoZ relevantných pre sektor. Na druhom mieste sa nachádzali UoZ s predchádzajúcim pracovným uplatnením v rámci hlavnej triedy 2 Špecialisti, pričom ich podiel na celkovom počte UoZ s predchádzajúcim vykonávaným zamestnaním v tomto sektore bol približne 19,8 %. Tretie miesto patrilo UoZ z hlavnej triedy 7 Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci, a to s 15,6 %-ným podielom. Na druhej strane UoZ, ktorí v rámci sektora energetika, plyn, elektrina pracovali v hlavnej triede 6 Kvalifikovaní pracovníci v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve, predstavovali podiel len 0,3 % z celkového počtu sektorovo relevantných UoZ. Nízky bol aj podiel UoZ, ktorí pracovali v hlavnej triede 8 Operátori a montéri strojov a zariadení, a to 4,2 %.

V sektorovej štruktúre UoZ sa z hľadiska členenia podľa hlavných tried klasifikácie zamestnaní SK ISCO-08 vyskytujú viaceré regionálne špecifiká, ktoré možno identifikovať z nižšie uvedenej mapy.

Regionálna distribúcia uchádzačov o zamestnanie z hľadiska zamestnania vykonávaného bezprostredne pred zaradením do evidencie za sektor energetika, plyn, elektrina v členení podľa hlavných tried SK ISCO-08 k 31. 1. 2019

Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI