Charakteristika vývoja v oblasti hospodárskych výsledkov, osobných nákladov, dynamiky pracovnoprávnych vzťahov a regionálnej distribúcie UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI
Sektor je z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 vymedzený tými ekonomickými činnosťami, ktoré sú klasifikované v rámci nasledovných divízií predmetnej klasifikácie: 26 Výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov a 27 Výroba elektrických zariadení. Na základe aktuálne dostupných údajov o pridanej hodnote, zamestnanosti a osobných nákladoch za sektor elektrotechnika boli identifikované nižšie uvedené vývojové trendy, reflektujúce časový rad sledovaných ukazovateľov v danom sektore v členení podľa jednotlivých divízií SK NACE Rev. 2.
Za divíziu 26 Výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov sa za roky 2008 až 2017 prejavil značne rozkolísaný, ale celkovo rastúci trend tvorby pridanej hodnoty, pričom absolútne zvýšenie pridanej hodnoty prepočítanej na zamestnanca predstavovalo približne 11,8 tis. EUR. Priemerná úroveň pridanej hodnoty na zamestnanca počas sledovaného obdobia bola približne 37,1 tis. EUR na jedného zamestnanca, a to s maximom dosiahnutým v roku 2015, kedy to bolo 51,5 tis. EUR na jedného zamestnanca a s minimom v roku 2009, s hodnotou približne 16,8 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Pridaná hodnota v cenách výrobných nákladov a osobné náklady vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 26 Výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov v rámci sektora elektrotechnika v rokoch 2008 až 2017
Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI
V divízii 26 Výroba počítačových, elektronických a optických výrobkov prišlo medzi rokmi 2008 až 2017 k nárastu osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov o približne 4,8 tis. EUR na jedného zamestnanca. Priemerná výška osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala približne 14,4 tis. EUR na jedného zamestnanca. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2016 na úrovni 16,7 tis. EUR na jedného zamestnanca a minimum v roku 2008, kedy to bolo približne 11,5 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Za divíziu 27 Výroba elektrických zariadení sa za roky 2008 až 2017 prejavil rastúci trend tvorby pridanej hodnoty, pričom zvýšenie pridanej hodnoty prepočítanej na jedného zamestnanca predstavovalo približne 13,3 tis. EUR. Priemerná úroveň pridanej hodnoty na zamestnanca počas sledovaného obdobia bola približne 19,9 tis. EUR na jedného zamestnanca, a to s maximom dosiahnutým v roku 2017, kedy to bolo 25,9 tis. EUR na jedného zamestnanca a s minimom v roku 2008, s hodnotou približne 12,6 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Pridaná hodnota v cenách výrobných nákladov a osobné náklady vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 27 Výroba elektrických zariadení v rámci sektora elektrotechnika v rokoch 2008 až 2017
Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI
V divízii 27 Výroba elektrických zariadení prišlo medzi rokmi 2008 až 2017 k nárastu osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov o približne 6,6 tis. EUR na jedného zamestnanca. Priemerná výška osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala približne 15 tis. EUR na jedného zamestnanca. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2017 na úrovni 18,2 tis. EUR na jedného zamestnanca a minimum v roku 2008, kedy to bolo približne 11,7 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Dynamika pracovnoprávnych vzťahov na základe nástupov do zamestnania a výstupov zo zamestnania v členení podľa úrovne EKR a regiónov na úrovni NUTS 3 za rok 2018 v sektore elektrotechnika
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI
V sektore elektrotechnika bol pri zamestnancoch s nižšími úrovňami EKR za aktuálne údajovo dostupný rok 2018 zaznamenaný najvyšší podiel nástupov do zamestnania v rámci Nitrianskeho kraja, kde tento podiel predstavoval približne 19,6 %. Čiže z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja ich malo nižšie úrovne EKR približne 19,6 %. Na druhom mieste sa nachádzal podiel zamestnancov s nižšími úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v Prešovskom kraji, kde ich podiel bol približne 19 % z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja v sledovanom období. Na druhej strane, v Trnavskom kraji z celkového počtu zamestnancov, ktorí nastúpili do zamestnania v tomto sektore a kraji, malo len 0,8 % z nich nižšie úrovne EKR.
Nastupujúci do zamestnania so strednými úrovňami EKR predstavovali v rámci sektora a kraja najvyšší podiel v Trnavskom kraji, kde to bolo približne 53,4 %. To znamená, že z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci tohto sektora a kraja ich malo stredné úrovne EKR približne 53,4 %. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v Trenčianskom kraji, kde ich podiel bol približne 42,9 %. Najnižší podiel zamestnancov so strednými úrovňami EKR nastupujúcich do zamestnania bol v Prešovskom kraji, a to približne 15,1 % z celkového počtu nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja.
Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v sledovanom období, tvorili najvyšší podiel v Prešovskom kraji, a to približne 65,9 % z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali zamestnanci s vyššími úrovňami EKR v Bratislavskom kraji (60,6 %). Na druhej strane v Trenčianskom kraji predstavovali títo zamestnanci len 39,6 %.
V roku 2018 bol najvyšší podiel výstupov zo zamestnania zaznamenaný pri zamestnancoch s nižšími úrovňami EKR v Prešovskom kraji, kde tento podiel predstavoval približne 26,4 % z celkového počtu výstupov v rámci sektora a kraja. Na druhom mieste sa nachádzal podiel zamestnancov s nižšími úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania v Trenčianskom kraji, pričom ich podiel v rámci sektora a kraja bol približne 22 %. Na druhej strane, v Trnavskom kraji z celkového počtu zamestnancov, ktorí vystúpili zo zamestnania, malo len približne 4 % z nich nižšie úrovne EKR.
Vystupujúci zo zamestnania so strednými úrovňami EKR predstavovali najvyšší podiel v Nitrianskom kraji, kde to bolo približne 53,3 % z celkového počtu zamestnancov vystupujúcich zo zamestnania v sektore a kraji. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania v Košickom kraji a ich podiel bol približne 45,9 %. Najnižší podiel zamestnancov so strednými úrovňami EKR vystupujúcich zo zamestnania bol v Trnavskom kraji, a to približne 25,5 %.
Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania, tvorili najvyšší podiel v Trnavskom kraji, a to približne 70,5 % z celkového počtu zamestnancov vystupujúcich zo zamestnania v rámci sektora a kraja za sledované obdobie. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali zamestnanci s vyššími úrovňami EKR v Banskobystrickom kraji (59,5 %). Na druhej strane v Nitrianskom kraji predstavovali títo zamestnanci len približne 29,5 % vystupujúcich zo zamestnania v rámci sektora a kraja.
V evidencii UoZ úradov práce, sociálnych vecí a rodiny bolo k 31. 1. 2020 v celej SR evidovaných celkovo 2 413 UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie vykonávali zamestnanie v sektore elektrotechnika. Najvyšší podiel UoZ v tomto sektore z hľadiska ich predchádzajúceho zamestnania bol v hlavnej triede 8 Operátori a montéri strojov a zariadení, pričom tento podiel predstavoval približne 42,5 % z celkového počtu UoZ relevantných pre sektor. Na druhom mieste sa nachádzali UoZ s predchádzajúcim pracovným uplatnením v rámci hlavnej triedy 9 Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci, pričom ich podiel na celkovom počte UoZ s predchádzajúcim vykonávaným zamestnaním v tomto sektore bol približne 25,6 %. Tretie miesto patrilo UoZ z hlavnej triedy 7 Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci, a to s 10,5 %-ným podielom. Na druhej strane UoZ, ktorí v rámci sektora elektrotechnika pracovali v hlavnej triede 6 Kvalifikovaní pracovníci v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve, predstavovali podiel len 0,1 % z celkového počtu sektorovo relevantných UoZ. Nízky bol aj podiel UoZ, ktorí pracovali v hlavnej triede 5 Pracovníci v službách a obchode, a to 1,5 %.
V sektorovej štruktúre UoZ sa z hľadiska členenia podľa hlavných tried klasifikácie zamestnaní SK ISCO-08 vyskytujú viaceré regionálne špecifiká, ktoré možno identifikovať z nižšie uvedenej mapy.
Regionálna distribúcia uchádzačov o zamestnanie z hľadiska zamestnania vykonávaného bezprostredne pred zaradením do evidencie za sektor elektrotechnika v členení podľa hlavných tried SK ISCO-08 k 31. 1. 2019
Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI
