Charakteristika vývojových tendencií v oblasti uplatňovania ľudských zdrojov v sektorovej štruktúre NSP/SRI

V sektore administratíva, ekonomika, manažment sú aktuálne v sektorovej štruktúre NSP/SRI zaradené nasledovné divízie klasifikácie SK NACE Rev. 2: Právne a účtovnícke činnosti, Vedenie firiem; poradenstvo v oblasti riadenia, Sprostredkovanie práce, Administratívne, pomocné kancelárske a iné obchodné pomocné činnosti. Vzhľadom na to, že v rámci sektora administratíva, ekonomika, manažment sú zaradené celkovo štyri divízie SK NACE Rev. 2, možno konštatovať, že v sektorovej štruktúre NSP/SRI ide o sektor s priemerným počtom divízií.

Veková pyramída zamestnancov v rámci sektora administratíva, ekonomika, manažment za roky 2010 a 2019

Najpočetnejšiu skupinu zamestnaných osôb (mužov a žien spolu) v sektore administratíva, ekonomika, manažment predstavovali v roku 2019 osoby vo veku 25 až 29 rokov. Celkovo sa v tejto vekovej kategórii nachádzalo približne 16,2 % z celkového počtu osôb zamestnaných v sektore, avšak ich podiel oproti roku 2010 výrazne poklesol. Druhou najpočetnejšou vekovou kategóriou zamestnaných osôb v tomto sektore boli v roku 2019 osoby vo veku 30 až 34 rokov. Ich podiel v roku 2019 dosiahol úroveň cca 14,7 %, čo oproti roku 2010 predstavovalo mierny pokles. Najvýraznejší pokles podielu zamestnaných osôb nastal v sektore medzi rokmi 2010 a 2019 práve v najpočetnejšej vekovej kategórii 25 až 29 rokov, pričom tento pokles predstavoval približne 7,24 p. b. Výrazne v rámci sektora poklesol aj podiel zamestnaných osôb vo vekovej kategórii 20 až 24 rokov, a to o približne 5,3 p. b. Na druhej strane, vo vekovej kategórii 40 až 44 rokov prišlo medzi rokmi 2010 a 2019 k najvýraznejšiemu zvýšeniu podielu zamestnaných osôb, a to o približne 4,4 p. b. Podiel zamestnaných osôb pomerne dynamicky vzrástol aj vo vekovej kategórii 35 až 39 rokov, kde tento nárast predstavoval približne 4,1 p. b.

Z hľadiska pohlavia bol v roku 2019 najvyšší podiel žien vo vekovej kategórii 25 až 29 rokov, pričom v tejto kategórii sa nachádzalo cca 17,1 % z celkového počtu žien v rámci sektora. Výrazný podiel žien bol aj vo vekovej kategórii 35 až 39 rokov, pričom v tejto kategórii bolo zamestnaných cca 14,4 % žien z tohto sektora. Tretí najvyšší podiel žien sa nachádzal vo vekovej kategórii 30 až 34 rokov, čo predstavovalo cca 14,4 % všetkých žien zamestnaných v predmetnom sektore.

U zamestnaných osôb mužského pohlavia bol najvyšší podiel z nich zamestnaný vo vekovej kategórii 25 až 29 rokov, kde sa nachádzalo približne 15,2 % z celkového počtu zamestnancov mužského pohlavia v tomto sektore. Na druhom mieste boli zamestnané osoby mužského pohlavia, ktoré prináležali do vekovej kategórie 30 až 34 rokov, pričom ich podiel na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore bol cca 15,1 %. Tretie miesto v poradí predstavovali zamestnané osoby – muži v rámci vekovej kategórie 35 až 39 rokov, a to s podielom približne 14,6 % na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore.

Z hľadiska dynamiky a zmien vo vekovej štruktúre medzi rokmi 2010 a 2019 sa ako zaujímavé javí porovnanie podielu zamestnaných osôb vo veku do 40 rokov a vo veku 40 a viac rokov v rámci jednotlivých pohlaví. Podiel zamestnaných osôb – žien vo veku do 40 rokov na celkovom počte žien zamestnaných v rámci sektora poklesol medzi rokmi 2010 a 2019 z cca 65,9 % na približne 55,4 %. Podiel zamestnaných osôb – žien vo veku 40 a viac rokov na počte žien zamestnaných v sektore na druhej strane vzrástol z približne 34,1 % na cca 44,6 %. U zamestnaných osôb mužského pohlavia vo veku do 40 rokov prišlo medzi rokmi 2010 a 2019 k poklesu z cca 69,2 % na približne 57,8 %. V rovnakom období podiel zamestnaných osôb mužského pohlavia vo veku 40 a viac rokov na celkovom počte mužov zamestnaných v sektore vzrástol z približne 30,8 % na cca 42,2 %.

Trend vývoja zamestnanosti v členení podľa vekových kategórií možno všeobecne za obidve pohlavia spolu charakterizovať ako zvyšovanie veku osôb zamestnaných v rámci sektora, pričom podiel zamestnaných osôb do 40 rokov poklesol v období rokov 2010 až 2019 o približne 11,0 p. b.

Regionálne diferencovaná početnosť ekonomických subjektov a podiely zamestnancov v ekonomických subjektoch podľa druhu vlastníctva za rok 2019 v sektore administratíva, ekonomika, manažment

Bratislavský kraj je špecifickým krajom, ktorý sa výrazne odlišuje od ostatných regiónov SR, a to jednak z hľadiska početnosti ekonomických subjektov, ako aj z hľadiska početnosti sektorovo relevantných zamestnancov, čo dokumentuje dominantné postavenie tohto kraja z hľadiska administratívy, ekonomiky, manažmentu v rámci celej SR. V ďalšom texte nižšie je charakterizovaná situácia v oblasti počtu zamestnancov v ekonomických subjektoch v členení podľa druhu vlastníctva a regiónu.

V rámci sektora administratíva, ekonomika, manažment bol v Bratislavskom kraji v roku 2019 najvyšší podiel zamestnancov (a to približne 38,6 %) zamestnaných v ekonomických subjektoch so zahraničným vlastníctvom. Na druhom mieste sa v Bratislavskom kraji z hľadiska podielu nachádzali zamestnanci pracujúci v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo je súkromné tuzemské a podiel týchto zamestnancov predstavoval približne 35,6 %. Tretiu priečku predstavovali v tomto kraji medzinárodné ekonomické subjekty s prevažujúcim súkromným sektorom, pričom podiel zamestnancov v týchto subjektoch dosiahol 23,7 %.

V Trnavskom kraji bol najvyšší podiel zamestnancov, a to približne 61,0 %, evidovaný v ekonomických subjektoch so súkromným tuzemským vlastníctvom. V tomto kraji bol druhý najvyšší podiel zamestnancov v zahraničných ekonomických subjektoch, pričom podiel týchto zamestnancov v rámci sektora a kraja bol cca 29,4 %. Na tretej pozícii boli s podielom 6,4 % zamestnanci v medzinárodných ekonomických subjektoch s prevažujúcim súkromným sektorom.

Trenčiansky kraj sa vyznačoval najvýraznejším zastúpením zamestnancov v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch, pričom ich podiel tu dosiahol 80,1 %. Títo zamestnanci boli s 14,8 %-ným podielom nasledovaní zamestnancami v ekonomických subjektoch so zahraničným vlastníctvom. Ekonomické subjekty v medzinárodnom vlastníctve s prevažujúcim súkromným sektorom zamestnávali v rámci kraja a sektora približne 3,7 % zamestnancov.

Nitriansky kraj bol charakteristický najvyšším podielom zamestnancov v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo bolo súkromné tuzemské a podiel zamestnancov v nich tvoril približne 65,9 %. Za nimi nasledovali s podielom 25,3 % zamestnanci v zahraničných ekonomických subjektoch. Tretie miesto v tomto kraji predstavovali zamestnanci v medzinárodných ekonomických subjektoch s prevažujúcim súkromným sektorom, a to s podielom 6,3 %.

Najvýraznejší podiel zamestnancov v rámci sektora v Žilinskom kraji bol zamestnaný v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch a ich podiel bol približne 76,6 %. S odstupom za nimi nasledovali zamestnanci ekonomických subjektov so zahraničným vlastníctvom, a to s podielom 13,6 % v rámci sektora a kraja. Prvú trojicu uzatvárali zamestnanci v medzinárodných ekonomických subjektoch s prevažujúcim súkromným sektorom a ich podiel predstavoval cca 9,3 %.

Banskobystrický kraj sa v rámci sektora administratíva, ekonomika, manažment vyznačoval najvýraznejším zastúpením zamestnancov ekonomických subjektov, ktorých vlastníctvo je súkromné tuzemské, pričom títo zamestnanci predstavovali približne 83,1 %-ný podiel na zamestnanosti v danom sektore a kraji. Výraznejší podiel (16,7 %) tu predstavovali aj zamestnanci v ekonomických subjektoch, ktorých vlastníctvo je zahraničné. Zamestnanci v medzinárodných ekonomických subjektoch s prevažujúcim súkromným sektorom predstavovali podiel cca 0,2 % v rámci sektora a kraja.

V Prešovskom kraji v sektore administratíva, ekonomika, manažment s podielom približne 83,2 % dominovali zamestnanci v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch. Na druhom mieste boli v rámci sektora a kraja s podielom 12,6 % zamestnanci v medzinárodných ekonomických subjektoch s prevažujúcim súkromným sektorom. V ekonomických subjektoch so zahraničným vlastníctvom bolo zamestnaných približne 3,7 % zamestnancov v rámci sektora a kraja.

Posledným skúmaným krajom v rámci tohto sektora je Košický kraj, kde zamestnanci v súkromných tuzemských ekonomických subjektoch dosiahli približne 51,5 %-ný podiel na zamestnanosti, pričom títo boli nasledovaní zamestnancami ekonomických subjektov, ktorých vlastníctvo je zahraničné a ich podiel predstavoval približne 35,9 %. Ekonomické subjekty, ktorých vlastníctvo je štátne, úhrnne zamestnávali približne 5,1 % zamestnancov v rámci sektora a kraja.

Regionálne diferencovaný podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde zamestnancov s nástupom do pracovného pomeru za 1. štvrťrok 2020 a výška inzerovanej mzdy u voľných pracovných miest k 31. 7. 2020 v sektore administratíva, ekonomika, manažment

Vyššie zobrazená mapa predstavuje podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde, t. j. ide o základnú zložku mzdy vyplatenú zamestnancom, ktorí nastúpili do zamestnania počas 1. štvrťroka 2020. Výška inzerovanej mzdy u voľných pracovných miest vychádza z agregovaných dát aktuálnej inzercie voľných pracovných miest Internetového sprievodcu trhom práce (ISTP) k 31. 7. 2020 v súlade s povinnosťou zamestnávateľa uvádzať pri zverejňovaní ponuky zamestnania sumu základnej zložky mzdy.

Významným sledovaným parametrom je podiel základnej zložky mzdy na priemernej mesačnej hrubej mzde, pričom tento podiel bol najvyšší v Prešovskom kraji, kde dosiahol približne 90,2 %. Za Prešovským krajom sa nachádzal s podielom približne 87,9 % Bratislavský kraj. V rámci sektora a kraja bol výrazný podiel základnej zložky mzdy nastupujúcich zamestnancov aj v Košickom kraji, kde tento podiel predstavoval približne 87,7 %. Na druhej strane, najnižší podiel predstavovala základná zložka mzdy zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v Trenčianskom kraji, a to približne 70,7 %. Relatívne nízky podiel predstavovala základná zložka mzdy aj v Trnavskom kraji (74,2 %) a Nitrianskom kraji (80,4 %).

Najvyššie priemerné inzerované mzdy v sektore administratíva, ekonomika, manažment, a to na úrovni cca 1 350 EUR, boli k 1. 7. 2020 evidované v Trenčianskom kraji, pričom sa jednalo najmä o zverejnené ponuky voľných pracovných miest so strednou a vyššou kvalifikačnou náročnosťou. Trenčiansky kraj bol nasledovaný Košickým krajom, v ktorom k určenému dátumu výška inzerovanej mzdy v sektore dosiahla približne 1 219 EUR. S miernym odstupom za ním bol na treťom mieste Trnavský kraj, v ktorom inzerovaná mzda dosiahla hodnotu cca 973 EUR. V opačnom spektre z hľadiska výšky inzerovaných miezd sa nachádzal Nitriansky kraj, kde bola priemerná inzerovaná mzda v tomto sektore približne len 637 EUR a jednalo sa najmä o kvalifikačne menej náročné pracovné miesta. Pomerne nízka mzda z hľadiska sektora bola inzerovaná aj v Banskobystrickom kraji (cca 681 EUR) a v Prešovskom kraji, kde to bolo približne 786 EUR.