Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Sektor je z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 určený tými ekonomickými činnosťami, ktoré sú klasifikované v rámci nasledovných divízií danej klasifikácie: 69 Právne a účtovnícke činnosti, 70 Vedenie firiem; poradenstvo v oblasti riadenia, 78 Sprostredkovanie práce, 82 Administratívne, pomocné kancelárske a iné obchodné pomocné činnosti. V rámci divízie 78 Sprostredkovanie práce sú však v tomto sektore zabezpečované taktiež činnosti agentúr sprostredkujúcich zamestnania, ako aj ostatné poskytovanie ľudských zdrojov pre ďalšie sektory v národnom hospodárstve.
Hrubý prevádzkový prebytok na jedného zamestnanca v divízii SK NACE Rev. 2 69 Právne a účtovnícke činnosti medzi rokmi 2008 a 2017 vykázal klesajúci trend, pričom zníženie v absolútnej hodnote predstavovalo približne 9,6 tis. EUR na zamestnanca. Počas sledovaného obdobia dosiahla priemerná úroveň hrubého prevádzkového prebytku na jedného zamestnanca cca 18,8 tis. EUR, a to s maximom dosiahnutým v roku 2008, kedy to bolo približne 27,4 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimálna hodnota bola zaznamenaná v roku 2015, pričom v tomto roku to bolo približne 13,4 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Na základe dostupných finančných ukazovateľov prišlo v divízii 69 Právne a účtovnícke činnosti medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu hrubých hmotných investícií na jedného zamestnanca o približne 10,6 tis. EUR. Výška hrubých hmotných investícií vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala v tejto divízii v priemere približne 5,6 tis. EUR na jedného zamestnanca. Ich najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2009, a to na úrovni 20,4 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimum z roku 2016 dosiahlo úroveň približne 2 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Hrubý prevádzkový prebytok na jedného zamestnanca v divízii SK NACE Rev. 2 70 Vedenie firiem; poradenstvo v oblasti riadenia medzi rokmi 2008 a 2017 vykázal rastúci trend, pričom zvýšenie v absolútnej hodnote predstavovalo približne 5,4 tis. EUR na zamestnanca. Počas sledovaného obdobia dosiahla priemerná úroveň hrubého prevádzkového prebytku na jedného zamestnanca cca 15,2 tis. EUR, a to so značne výrazným maximom dosiahnutým v roku 2011, kedy to bolo približne 35 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimálna hodnota bola zaznamenaná v roku 2008, pričom v tomto roku to bolo približne 9,4 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Na základe dostupných finančných ukazovateľov prišlo v divízii 70 Vedenie firiem; poradenstvo v oblasti riadenia medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu hrubých hmotných investícií na jedného zamestnanca o približne 2,8 tis. EUR. Výška hrubých hmotných investícií vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala v tejto divízii v priemere približne 12,8 tis. EUR na jedného zamestnanca. Ich najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2010, a to na úrovni 28,3 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimum z roku 2012 dosiahlo úroveň približne 2,9 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Hrubý prevádzkový prebytok na jedného zamestnanca v divízii SK NACE Rev. 2 78 Sprostredkovanie práce medzi rokmi 2008 a 2017 vykázal klesajúci trend, pričom zníženie v absolútnej hodnote predstavovalo približne 0,7 tis. EUR na zamestnanca. Počas sledovaného obdobia dosiahla priemerná úroveň hrubého prevádzkového prebytku na jedného zamestnanca cca 2,4 tis. EUR, a to s maximom dosiahnutým v roku 2010, kedy to bolo približne 3,4 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimálna hodnota bola zaznamenaná v roku 2016, pričom v tomto roku to bolo približne 1 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Na základe dostupných finančných ukazovateľov prišlo v divízii 78 Sprostredkovanie práce medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu hrubých hmotných investícií na jedného zamestnanca o približne 0,8 tis. EUR. Výška hrubých hmotných investícií vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala v tejto divízii v priemere približne 0,8 tis. EUR na jedného zamestnanca. Ich najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2009, a to na úrovni 2,2 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimum z roku 2011 dosiahlo úroveň približne 0,2 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Hrubý prevádzkový prebytok na jedného zamestnanca v divízii SK NACE Rev. 2 82 Administratívne, pomocné kancelárske a iné obchodné pomocné činnosti medzi rokmi 2008 a 2017 vykázal klesajúci trend, pričom zníženie v absolútnej hodnote predstavovalo približne 24,3 tis. EUR na zamestnanca. Počas sledovaného obdobia dosiahla priemerná úroveň hrubého prevádzkového prebytku na jedného zamestnanca cca 22,3 tis. EUR, a to s maximom dosiahnutým v roku 2009, kedy to bolo približne 40,1 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimálna hodnota bola zaznamenaná v roku 2016, pričom v tomto roku to bolo približne 8,5 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Na základe dostupných finančných ukazovateľov prišlo v divízii 82 Administratívne, pomocné kancelárske a iné obchodné pomocné činnosti medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu hrubých hmotných investícií na jedného zamestnanca o približne 23,5 tis. EUR. Výška hrubých hmotných investícií vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala v tejto divízii v priemere približne 17,2 tis. EUR na jedného zamestnanca. Ich najvyššia hodnota bola dosiahnutá v roku 2010, a to na úrovni 33,6 tis. EUR na jedného zamestnanca. Minimum z roku 2016 dosiahlo úroveň približne 5,6 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Medzi rokmi 2008 až 2017 prišlo v divízii SK NACE Rev. 2 69 Právne a účtovnícke činnosti k zníženiu platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl o približne 5,6 EUR na jedného zamestnanca a súčasne sa podiel platieb agentúram na celkovej výške osobných nákladov v divízii zvýšil o približne 0,42 percentuálneho bodu. Suma platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola v priemere za sledované obdobie približne 226,4 EUR na jedného zamestnanca, pričom ich výrazné maximum bolo dosiahnuté v roku 2009, a to na úrovni 917,3 EUR na jedného zamestnanca. Najnižšia hodnota platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola evidovaná v roku 2014, kedy to bolo približne 34,4 EUR na jedného zamestnanca. Podiel platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl na osobných nákladoch bol v priemere za sledované obdobie na úrovni približne 0,91 %, s výrazným maximom dosiahnutým v roku 2015, a to na úrovni približne 3,11 % a minimom v roku 2014 (približne 0,21 %).
Medzi rokmi 2008 až 2017 prišlo v divízii SK NACE Rev. 2 70 Vedenie firiem; poradenstvo v oblasti riadenia k zníženiu platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl o približne 30,9 EUR na jedného zamestnanca a súčasne sa podiel platieb agentúram na celkovej výške osobných nákladov zvýšil o približne 0,26 percentuálneho bodu. Suma platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola v priemere za sledované obdobie približne 99,9 EUR na jedného zamestnanca, pričom ich výrazné maximum bolo dosiahnuté v roku 2013 na úrovni 187,7 EUR na jedného zamestnanca. Najnižšia hodnota platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola evidovaná v roku 2011, kedy to bolo približne 45,6 EUR na jedného zamestnanca. Podiel platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl na osobných nákladoch bol v priemere za sledované obdobie na úrovni približne 0,45 %, s maximom dosiahnutým v roku 2013, a to na úrovni približne 1,03 % a minimom v roku 2012 (približne 0,23 %).
Medzi rokmi 2008 až 2017 prišlo v divízii SK NACE Rev. 2 78 Sprostredkovanie práce k zníženiu platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl o približne 137,5 EUR na jedného zamestnanca a súčasne sa podiel platieb agentúram na celkovej výške osobných nákladov v divízii znížil o približne 1,6 percentuálneho bodu. Suma platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola v priemere za sledované obdobie približne 155,5 EUR na jedného zamestnanca, pričom ich maximum bolo dosiahnuté v roku 2009, a to na úrovni 272,5 EUR na jedného zamestnanca. Najnižšia hodnota platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola evidovaná v roku 2015, kedy to bolo približne iba 15,8 EUR na jedného zamestnanca. Podiel platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl na osobných nákladoch bol v priemere za sledované obdobie na úrovni približne 1,61 %, s maximom dosiahnutým v roku 2009, a to na úrovni približne 2,99 % a minimom v roku 2015 (približne 0,15 %).
Medzi rokmi 2008 až 2017 prišlo v divízii SK NACE Rev. 2 82 Administratívne, pomocné kancelárske a iné obchodné pomocné činnosti k zvýšeniu platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl o približne 183,9 EUR na jedného zamestnanca a súčasne sa podiel platieb agentúram na celkovej výške osobných nákladov v divízii zvýšil o približne 1,79 percentuálneho bodu.
Suma platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola v priemere za sledované obdobie približne 144,2 EUR na jedného zamestnanca, pričom ich maximum bolo dosiahnuté v roku 2015, a to konkrétne na úrovni 293,1 EUR na jedného zamestnanca. Najnižšia hodnota platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl bola evidovaná v roku 2010, kedy to bolo približne 10,8 EUR na jedného zamestnanca.
Podiel platieb agentúram za sprostredkovanie pracovných síl na osobných nákladoch bol v priemere za sledované obdobie na úrovni približne 1,03 %, s maximom dosiahnutým v roku 2015, a to na úrovni približne 2,56 % a minimom v roku 2009 (približne 0,03 %).
V sektore administratíva, ekonomika, manažment bolo zo súhrnného počtu 8 686 UoZ evidovaných v SR k 31. 1. 2020 približne 55,6 % žien a 44,4 % mužov. V rámci celej SR a sektora boli najpočetnejšou kategóriou UoZ muži s nižšími úrovňami EKR, a to s počtom 2 413 osôb. Na druhej strane najmenej početnou kategóriou UoZ v členení podľa pohlavia a úrovne EKR boli s počtom 472 muži s vyššími úrovňami EKR.
Z regionálneho hľadiska bol najvyšší počet sektorovo relevantných UoZ mužského pohlavia s nižšími úrovňami EKR lokalizovaný v Prešovskom kraji, a to 718 osôb. Na druhom mieste sa nachádzal počet UoZ mužského pohlavia s nižšími úrovňami EKR v Košickom kraji, kde ich zastúpenie predstavovalo 477 osôb. Na druhej strane v Bratislavskom kraji z celkového počtu UoZ mužského pohlavia v rámci tohto sektora malo len 104 z nich nižšie úrovne EKR.
Najviac UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR bolo v Prešovskom kraji, a to 183. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR z Košického kraja, kde ich počet predstavoval 178 osôb. Najnižší počet UoZ mužského pohlavia so strednými úrovňami EKR bol v Trenčianskom kraji, a to 64.
UoZ mužského pohlavia s vyššími úrovňami EKR boli najpočetnejší v Bratislavskom kraji, kde ich bolo evidovaných 147. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali UoZ mužského pohlavia s vyššími úrovňami EKR v Košickom kraji, ktorých bolo 68. Na druhej strane v Trnavskom kraji bolo týchto UoZ len 30.
V januári 2020 bolo evidovaných najviac sektorovo relevantných UoZ ženského pohlavia s nižšími úrovňami EKR v Prešovskom kraji, kde ich počet predstavoval 604 osôb. Na druhom mieste sa nachádzali UoZ ženského pohlavia s nižšími úrovňami EKR z Košického kraja, pričom ich počet bol 457. Naopak, v Bratislavskom kraji malo len 94 UoZ ženského pohlavia nižšie úrovne EKR.
UoZ – ženy so strednými úrovňami EKR tvorili najvyšší počet v Prešovskom kraji, kde ich bolo 264 osôb v danom sektore a kraji. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali UoZ ženského pohlavia so strednými úrovňami EKR v Košickom kraji, pričom ich počet tu dosiahol 240 osôb. Najnižší počet UoZ ženského pohlavia so strednými úrovňami EKR bol z Trenčianskeho kraja, a to 128 osôb.
UoZ ženského pohlavia s vyššími úrovňami EKR sa nachádzalo najviac v Bratislavskom kraji, kde ich bolo evidovaných 315. Za nimi nasledovali UoZ ženského pohlavia s vyššími úrovňami EKR z Prešovského kraja, a to s početnosťou 131 UoZ. Na druhej strane v Trnavskom kraji predstavovali len 73 osôb.
V rámci sektora administratíva, ekonomika, manažment dosiahla v roku 2019 priemerná mesačná hrubá mzda úroveň 1 376 EUR. Na nižších úrovniach EKR dosiahli zamestnanci priemernú mesačnú hrubú mzdu vo výške 842 EUR, čo v pomere k celkovej priemernej mesačnej hrubej mzde v rámci sektora predstavovalo približne 61 %-ný podiel. U zamestnancov so strednými úrovňami EKR bola v sledovanom roku evidovaná priemerná mesačná hrubá mzda vo výške 1 163 EUR, a to bolo približne 85 % z priemernej mesačnej hrubej mzdy v sektore. Priemernú mesačnú hrubú mzdu vo výške 1 962 EUR mali tie osoby, ktoré patrili do vyšších úrovní EKR, a táto hodnota tvorila cca 143 % z priemernej mesačnej hrubej mzdy v sektore. Mzdový rozdiel kvantifikovaný z hľadiska vzdelania ilustruje rozdiel medzi priemernou mesačnou hrubou mzdou zamestnancov s vyššími úrovňami EKR a priemernou mesačnou hrubou mzdou zamestnancov s nižšími úrovňami EKR. Tento mzdový rozdiel medzi vyššie uvedenými skupinami predstavoval 1 120 EUR, resp. 82 percentuálnych bodov v prospech zamestnancov s vyššími úrovňami EKR.
Z pohľadu úrovne EKR a regionálneho hľadiska bol medzi rokmi 2018 a 2019 zaznamenaný najvyšší rast mzdy u zamestnancov s nižšími úrovňami EKR v Trnavskom kraji. Za nimi sa nachádzali zamestnanci s nižšími úrovňami EKR zamestnaní v Košickom kraji. Naopak, v Nitrianskom kraji mzdy zamestnancov s nižšími úrovňami EKR mierne poklesli, podobne ako v Prešovskom kraji.
U zamestnancov so strednými úrovňami EKR bol medzi sledovanými rokmi najvyšší rast mzdy v Trnavskom kraji. Na druhom mieste sa nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR v Žilinskom kraji. V opačnom spektre sa nachádzal Prešovský kraj, kde mzdy zamestnancov so strednými úrovňami EKR vzrástli len mierne. Relatívne nízky rast miezd zamestnancov v týchto úrovniach EKR bol zaznamenaný taktiež v Trenčianskom kraji.
Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR zaznamenali medzi rokmi 2018 a 2019 najdynamickejší nárast miezd v Košickom kraji. Pomerne dynamický nárast priemernej hrubej mesačnej mzdy bol identifikovaný aj u zamestnancov s vyššími úrovňami EKR evidovanými v Nitrianskom kraji, avšak v Prešovskom kraji mzdy zamestnancov s vyššími úrovňami EKR mierne poklesli.
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.