Charakteristika vývoja v oblasti hospodárskych výsledkov, osobných nákladov, dynamiky pracovnoprávnych vzťahov a regionálnej distribúcie UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI
Sektor celulózo-papierenský a polygrafický priemysel
Sektor je z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 vymedzený ekonomickými činnosťami, ktoré sú klasifikované v rámci nasledovných divízií predmetnej klasifikácie: 17 Výroba papiera a papierových výrobkov, 18 Tlač a reprodukcia záznamových médií. Na základe aktuálne dostupných údajov o pridanej hodnote, zamestnanosti a osobných nákladoch za sektor celulózo-papierenský a polygrafický priemysel boli identifikované nižšie uvedené vývojové trendy, reflektujúce časový rad sledovaných ukazovateľov v danom sektore v členení podľa jednotlivých divízií SK NACE Rev. 2.
Za divíziu 17 Výroba papiera a papierových výrobkov sa za roky 2008 až 2017 prejavil rastúci trend tvorby pridanej hodnoty, pričom zvýšenie pridanej hodnoty prepočítanej na zamestnanca predstavovalo približne 6,9 tis. EUR. Priemerná úroveň pridanej hodnoty na zamestnanca počas sledovaného obdobia bola približne 43 tis. EUR na jedného zamestnanca, a to s maximom dosiahnutým v roku 2016, kedy to bolo 49,8 tis. EUR na jedného zamestnanca a s minimom v roku 2008, s hodnotou približne 37,7 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Pridaná hodnota v cenách výrobných nákladov a osobné náklady vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 17 Výroba papiera a papierových výrobkov v rámci sektora celulózo-papierenský a polygrafický priemysel v rokoch 2008 až 2017
Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI
V divízii 17 Výroba papiera a papierových výrobkov prišlo medzi rokmi 2008 až 2017 k nárastu osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov o približne 3,4 tis. EUR na jedného zamestnanca. Priemerná výška osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala približne 17,1 tis. EUR na jedného zamestnanca. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2017 na úrovni 18,8 tis. EUR na jedného zamestnanca a minimum v roku 2008, kedy to bolo približne 15,4 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Za divíziu 18 Tlač a reprodukcia záznamových médií sa v porovnaní roku 2008 s rokom 2017 prejavil klesajúci trend v tvorbe pridanej hodnoty spôsobený predovšetkým synergiou krízy z roku 2008, pričom zníženie pridanej hodnoty prepočítanej na jedného zamestnanca predstavovalo za dané obdobie roku 2008 voči roku 2017 približne 4,2 tis. EUR. Od roku 2010 je stabilizovaný nárast pridanej hodnoty na pracovníka. Priemerná úroveň pridanej hodnoty na zamestnanca počas sledovaného obdobia bola približne 22,3 tis. EUR na jedného zamestnanca, a to s maximom dosiahnutým v roku 2009, kedy to bolo 27 tis. EUR na jedného zamestnanca a s minimom v roku 2010, s hodnotou približne 19,4 tis. EUR na jedného zamestnanca.“.
Pridaná hodnota v cenách výrobných nákladov a osobné náklady vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov v divízii SK NACE Rev. 2 18 Tlač a reprodukcia záznamových médií v rámci sektora celulózo-papierenský a polygrafický priemysel v rokoch 2008 až 2017
Zdroj: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR. DATAcube, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI
V divízii 18 Tlač a reprodukcia záznamových médií prišlo medzi rokmi 2008 až 2017 k poklesu osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov o približne 2,4 tis. EUR na jedného zamestnanca. Priemerná výška osobných nákladov vzhľadom k prepočítanému počtu zamestnancov počas sledovaného obdobia predstavovala približne 13,9 tis. EUR na jedného zamestnanca. Maximum bolo dosiahnuté v roku 2009 na úrovni 17,7 tis. EUR na jedného zamestnanca a minimum v roku 2014, kedy to bolo približne 12,4 tis. EUR na jedného zamestnanca.
Dynamika pracovnoprávnych vzťahov na základe nástupov do zamestnania a výstupov zo zamestnania v členení podľa úrovne EKR a regiónov na úrovni NUTS 3 za rok 2018 v sektore celulózo-papierenský a polygrafický priemysel
Zdroj: výpočty TREXIMA Bratislava, ISCP (MPSVR SR) 1-04, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI
V sektore celulózo-papierenský a polygrafický priemysel bol pri zamestnancoch s nižšími úrovňami EKR za aktuálne údajovo dostupný rok 2018 zaznamenaný najvyšší podiel nástupov do zamestnania v rámci Prešovského kraja, kde tento podiel predstavoval približne 59,2 %. Čiže z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja ich malo nižšie úrovne EKR približne 59,2 %. Na druhom mieste sa nachádzal podiel zamestnancov s nižšími úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v Žilinskom kraji, kde ich podiel bol približne 50,5 % z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja v sledovanom období. Na druhej strane, v Košickom kraji z celkového počtu zamestnancov, ktorí nastúpili do zamestnania v tomto sektore a kraji, malo len 35,9 % z nich nižšie úrovne EKR.
Nastupujúci do zamestnania so strednými úrovňami EKR predstavovali v rámci sektora a kraja najvyšší podiel v Trenčianskom kraji, kde to bolo približne 44,4 %. To znamená, že z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci tohto sektora a kraja ich malo stredné úrovne EKR približne 44,4 %. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v Banskobystrickom kraji, kde ich podiel bol približne 44,4 %. Najnižší podiel zamestnancov so strednými úrovňami EKR nastupujúcich do zamestnania bol v Bratislavskom kraji, a to približne 25,6 % z celkového počtu nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja.
Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v sledovanom období, tvorili najvyšší podiel v Bratislavskom kraji, a to približne 35,8 % z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali zamestnanci s vyššími úrovňami EKR v Košickom kraji (20,6 %). Na druhej strane v Banskobystrickom kraji predstavovali títo zamestnanci len 6,9 %.
V roku 2018 bol najvyšší podiel výstupov zo zamestnania zaznamenaný pri zamestnancoch s nižšími úrovňami EKR v Prešovskom kraji, kde tento podiel predstavoval približne 60,3 % z celkového počtu výstupov v rámci sektora a kraja. Na druhom mieste sa nachádzal podiel zamestnancov s nižšími úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania v Trnavskom kraji, pričom ich podiel v rámci sektora a kraja bol približne 59,1 %. Na druhej strane, v Košickom kraji z celkového počtu zamestnancov, ktorí vystúpili zo zamestnania, malo len približne 28 % z nich nižšie úrovne EKR.
Vystupujúci zo zamestnania so strednými úrovňami EKR predstavovali najvyšší podiel v Košickom kraji, kde to bolo približne 61,9 % z celkového počtu zamestnancov vystupujúcich zo zamestnania v sektore a kraji. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania v Banskobystrickom kraji a ich podiel bol približne 40,6 %. Najnižší podiel zamestnancov so strednými úrovňami EKR vystupujúcich zo zamestnania bol v Prešovskom kraji, a to približne 28,5 %.
Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania, tvorili percentuálne najvyšší podiel v Bratislavskom kraji, a to približne 25,8 % z celkového počtu zamestnancov vystupujúcich zo zamestnania v rámci sektora a kraja za sledované obdobie. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali zamestnanci s vyššími úrovňami EKR v Trenčianskom kraji (17,5 %). Na druhej strane však
v Banskobystrickom kraji predstavovali títo zamestnanci len približne 5,7 % vystupujúcich zo zamestnania v rámci sektora a kraja.
V evidencii UoZ úradov práce, sociálnych vecí a rodiny bolo k 31. 1. 2020 v celej SR evidovaných celkovo 577 UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie vykonávali zamestnanie v sektore celulózo-papierenský a polygrafický priemysel. Najvyšší podiel UoZ v tomto sektore z hľadiska ich predchádzajúceho zamestnania bol v hlavnej triede 9 Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci, pričom tento podiel predstavoval približne 34,8 % z celkového počtu UoZ relevantných pre sektor. Na druhom mieste sa nachádzali UoZ s predchádzajúcim pracovným uplatnením v rámci hlavnej triedy 8 Operátori a montéri strojov a zariadení, pričom ich podiel na celkovom počte UoZ s predchádzajúcim vykonávaným zamestnaním v tomto sektore bol približne 18,5 %. Tretie miesto patrilo UoZ z hlavnej triedy 7 Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci, a to s 15,8 %-ným podielom. Na druhej strane UoZ, ktorí v rámci sektora celulózo-papierenský a polygrafický priemysel pracovali v hlavnej triede 6 Kvalifikovaní pracovníci v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve, predstavovali podiel len 0,5 % z celkového počtu sektorovo relevantných UoZ. Nízky bol aj podiel UoZ, ktorí pracovali v hlavnej triede 1 Zákonodarcovia, riadiaci pracovníci, a to 2,9 %. V sektorovej štruktúre UoZ sa z hľadiska členenia podľa hlavných tried klasifikácie zamestnaní SK ISCO-08 vyskytujú viaceré regionálne špecifiká, ktoré možno identifikovať z nižšie uvedenej mapy.
Regionálna distribúcia uchádzačov o zamestnanie z hľadiska zamestnania vykonávaného bezprostredne pred zaradením do evidencie za sektor celulózo-papierenský a polygrafický priemysel v členení podľa hlavných tried SK ISCO-08 k 31. 1. 2019
Zdroj: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI
