Táto stránka neobsahuje aktuálne výstupy práce sektorových rád.
Stránka je archív výstupov projektu Sektorovo riadené inovácie (apríl 2019 – december 2022)
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Sektor z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 zabezpečuje tie ekonomické činnosti, ktoré sú klasifikované v rámci nasledovných divízií predmetnej klasifikácie: 17 Výroba papiera a papierových výrobkov a o divíziu 18 Tlač a reprodukcia záznamových médií.
Keďže pracovným úrazom v zmysle § 195 ods. 2 Zákonníka práce je poškodenie zdravia, ktoré bolo spôsobené zamestnancovi pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, sektorové charakteristiky NSP/SRI neobsahujú úrazy fyzických osôb – podnikateľov (t. j. samostatne zárobkovo činných osôb, samostatne hospodáriacich roľníkov, slobodných povolaní).
V sektore celulózo-papierenský a polygrafický priemysel bolo za ostatných päť rokov s dostupnými údajmi o pracovných úrazoch, t. j. za roky 2014 až 2018, evidovaných 378 RPÚ, a to s podielom 0,8 % na celkovej početnosti RPÚ v národnom hospodárstve za sledované obdobie. V porovnaní rokov 2014 a 2018 sa zvýšil počet RPÚ v sektore o 9,7 %. Počet RPÚ v sektore bol počas daného obdobia zväčša nad úrovňou mediánu.
Počet RPÚ v sektore celulózo-papierenský a polygrafický priemysel a medián RPÚ za všetky sektory NSP/SRI za roky 2014 až 2018
Zdroj: NIP, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI
V štyroch veľkostných kategóriách zamestnávateľov došlo za analyzované obdobie k nárastu počtu RPÚ v sektore. V kategórii 10 až 49 zamestnancov došlo k nárastu RPÚ o 60,0 %, v kategórii 50 až 249 zamestnancov k nárastu RPÚ o 25,0 % a v kategórii 500 a viac zamestnancov došlo k nárastu počtu RPÚ o 21,1 %.
Počet RPÚ podľa veľkosti zamestnávateľa (počtu zamestnancov) v sektore celulózo-papierenský a polygrafický priemysel za roky 2014 až 2018
Zdroj: NIP, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI
V 79,4 % RPÚ v sektore za sledované obdobie bola pracoviskom výrobná plocha, továreň, dielňa.
Z nasledujúcej tabuľky vyplýva, že najviac RPÚ za vybrané obdobie bolo medzi operátormi stacionárnych strojov a zariadení, a to s podielom 37,0 %. Významná početnosť RPÚ v sektore bola aj medzi umeleckými a ručnými remeselníkmi a tlačiarmi, keďže toto zamestnanie malo na celkovom počte RPÚ v sektore podiel 18,5 %.
Zamestnania s najvyššou početnosťou RPÚ v sektore celulózo-papierenský a polygrafický priemysel za roky 2014 až 2018
Zdroj: NIP, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI, Vysvetlivky: (-) jav sa nevyskytoval
Nedostatky osobných predpokladov na riadny pracovný výkon (napr. chýbajúce telesné predpoklady, zmyslové nedostatky, nepriaznivé osobné vlastnosti a okamžité psychofyziologické stavy) boli až
v 75,1 % RPÚ príčinou úrazu v predmetnom sektore.
V sektore celulózo-papierenský a polygrafický priemysel bolo za päť rokov, t. j. 2014 až 2018, nahlásených šesť pracovných úrazov s ŤUZ, a to s podielom približne 1,0 % na celkovom počte pracovných úrazov s ŤUZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI za vybrané obdobie.
Medzi sektory s najnižším počtom SPÚ patrí taktiež sektor celulózo-papierenský a polygrafický priemysel, keďže za roky 2014 až 2018 bol v danom sektore zaznamenaný len jeden SPÚ, konkrétne v roku 2018. Tento jeden SPÚ bol zaznamenaný na ploche používanej hlavne na skladovanie, nakladanie, vykladanie. SPÚ v tomto sektore bol v prípade zamestnania montážneho pracovníka. Dôvodom SPÚ bol nedostatok osobných predpokladov na riadny pracovný výkon (napr. chýbajúce telesné predpoklady, zmyslové nedostatky, nepriaznivé osobné vlastnosti a okamžité psychofyziologické stavy).
Inovácie v sektore predstavujú okrem znižovania počtu pracovných úrazov taktiež významný činiteľ riešenia aktuálnej výzvy v oblasti inzerovaných voľných pracovných miest, s ktorých obsadzovaním sú spojené ťažkosti zamestnávateľských subjektov.
Regionálna distribúcia počtu inzerovaných voľných pracovných miest (VPM) v sektore celulózo-papierenský a polygrafický priemysel podľa úrovne Európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (EKR) k 30. 9. 2019
Zdroj: Ústredie PSVR, ISTP, vlastné spracovanie Realizačným tímom SRI
V sektore celulózo-papierenský a polygrafický priemysel bol v prípade VPM s nižšími úrovňami EKR identifikovaný ich najvyšší počet v Bratislavskom kraji, a to približne 40. V Banskobystrickom kraji bolo na tejto úrovni EKR evidovaných taktiež približne 40 VPM. Naopak, najmenej VPM s vyžadovanými nižšími úrovňami EKR bolo v Nitrianskom kraji nasledovanom Prešovským krajom, v ktorých bol počet VPM s nižšími úrovňami EKR štyri, respektíve šesť. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel voľných pracovných miest s vyžadovanými nižšími úrovňami EKR v Trnavskom kraji, a to takmer 100 % z celkového počtu VPM v rámci kraja a sektora. Na druhej strane v Prešovskom kraji bol podiel VPM s nižšími úrovňami EKR len 55 % a druhá najnižšia hodnota po Prešovskom kraji bola u VPM s nižšími úrovňami EKR dosiahnutá v Košickom kraji, a to približne 65 %.
Pri rozbore voľných pracovných miest so strednými úrovňami EKR bol identifikovaný najvyšší počet VPM v Košickom kraji, a to šesť. V Bratislavskom kraji boli na tejto vzdelanostnej úrovni EKR evidované štyri voľné pracovné miesta. Naopak, najmenej VPM so strednými úrovňami EKR bolo evidovaných v Trnavskom kraji, kde bol ich počet minimálny. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel VPM so strednými úrovňami EKR v Košickom kraji, ktorý bol nasledovaný Prešovským krajom.
Pri rozbore regionálnej distribúcie VPM z hľadiska úrovne EKR bol identifikovaný najvyšší počet VPM s vyššími úrovňami EKR v Nitrianskom kraji, jednalo sa však iba o dve VPM. Žiadne inzerované VPM s vyššími úrovňami EKR sa nenachádzalo v Bratislavskom kraji. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel VPM s vyššími úrovňami EKR v Nitrianskom kraji, kde bol ich podiel 33 % z celkového počtu VPM v rámci sektora a kraja.
V sektore celulózo-papierenský a polygrafický priemysel boli na základe inzerovaných voľných pracovných miest najpočetnejšie nasledovné zamestnania:
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu
v rámci operačného programu ľudské zdroje.