Charakteristika vývoja v oblasti hospodárskych výsledkov, osobných nákladov, dynamiky pracovnoprávnych vzťahov a regionálnej distribúcie UoZ v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Sektor je z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 vymedzený tými ekonomickými činnosťami, ktoré sú klasifikované v rámci divízie 84 Verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie.

Deficit verejnej správy a výdavky vládnych inštitúcii celkom v Slovenskej republike v rokoch 2008 až 2018

Počas celého sledovaného obdobia v rozmedzí rokov 2008 až 2018 dosahovala verejná správa v SR deficit. Kým v roku 2008 bola úroveň deficitu 2,8 mil. EUR, tak na konci sledovaného obdobia v roku 2018 bola hodnota deficitu verejnej správy 951,2 mil. EUR. Zaujímavá je však dynamika vývoja vzhľadom k politickým a ekonomickým javom. Zmena z minimálnej úrovne deficitu na maximálnu úroveň deficitu nastala medzi rokmi 2008 a 2009, t. j. v čase globálnej ekonomickej krízy, pričom išlo až o 5,22 mld. EUR. Najvýraznejšie zníženie deficitu nastalo medzi rokmi 2010 a 2011, kedy pravicová vláda presadila zvýšenie DPH a zníženie deficitu predstavovalo 1,9 mld. EUR. Počas jednofarebnej ľavicovej vlády aj napriek výraznému ekonomickému rastu a jedinečnej možnosti znížiť deficit verejnej správy prišlo k situácii, že deficit verejnej správy bol vysoký a osciloval na úrovni vyššej ako 2 mld. EUR. Následné zníženie deficitu verejnej správy priniesol až rok 2017, kedy bol zaznamenaný pokles o približne 1,2 mld. EUR.

Dynamika pracovnoprávnych vzťahov na základe nástupov do zamestnania a výstupov zo zamestnania v členení podľa úrovne EKR a regiónov na úrovni NUTS 3 za rok 2018 v sektore verejné služby a správa

V sektore verejné služby a správa bol pri zamestnancoch s nižšími úrovňami EKR za aktuálne údajovo dostupný rok 2018 zaznamenaný najvyšší podiel nástupov do zamestnania v rámci Trenčianskeho kraja, kde tento podiel predstavoval približne 23,9 %, čiže z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja ich malo nižšie úrovne EKR približne 23,9 %. Na druhom mieste sa nachádzal podiel zamestnancov s nižšími úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v Prešovskom kraji, kde ich podiel bol približne 19 % z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja v sledovanom období. Na druhej strane, v Nitrianskom kraji z celkového počtu zamestnancov, ktorí nastúpili do zamestnania v tomto sektore a kraji, malo len 14,3 %  z nich nižšie úrovne EKR.

Nastupujúci do zamestnania so strednými úrovňami EKR predstavovali v rámci sektora a kraja najvyšší podiel v Trenčianskom kraji, kde to bolo približne 25,8 %. To znamená, že z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci tohto sektora a kraja ich malo stredné úrovne EKR približne 25,8 %. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v Trnavskom kraji, kde ich podiel bol približne 24,2 %. Najnižší podiel zamestnancov so strednými úrovňami EKR nastupujúcich do zamestnania bol v Bratislavskom kraji, a to približne 16,5 % z celkového počtu nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja.

Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR, ktorí nastúpili do zamestnania v sledovanom období, tvorili najvyšší podiel v Bratislavskom kraji, a to približne 67,1 % z celkového počtu zamestnancov nastupujúcich do zamestnania v rámci sektora a kraja. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali zamestnanci s vyššími úrovňami EKR v Nitrianskom kraji (66,2 %). Na druhej strane v Trenčianskom kraji predstavovali títo zamestnanci len 50,4 %.

V roku 2018 bol najvyšší podiel výstupov zo zamestnania zaznamenaný pri zamestnancoch s nižšími úrovňami EKR v Trnavskom kraji, kde tento podiel predstavoval približne 22,3 %  z celkového počtu výstupov v rámci sektora a kraja. Na druhom mieste sa nachádzal podiel zamestnancov s nižšími úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania v Trenčianskom kraji, pričom ich podiel v rámci sektora a kraja bol približne 21,3 %. Na druhej strane, v Prešovskom kraji z celkového počtu zamestnancov, ktorí vystúpili zo zamestnania, malo len približne 15 % z nich nižšie úrovne EKR.

Vystupujúci zo zamestnania so strednými úrovňami EKR predstavovali najvyšší podiel v Žilinskom kraji, kde to bolo približne 26,1 % z celkového počtu zamestnancov vystupujúcich zo zamestnania v sektore a kraji. Za nimi sa na druhom mieste nachádzali zamestnanci so strednými úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania v Trenčianskom kraji a ich podiel bol približne 23,8 %. Najnižší podiel zamestnancov so strednými úrovňami EKR vystupujúcich zo zamestnania bol v Bratislavskom kraji, a to približne 14,4 %.

Zamestnanci s vyššími úrovňami EKR, ktorí vystúpili zo zamestnania, tvorili najvyšší podiel v Bratislavskom kraji, a to približne 70,2 % z celkového počtu zamestnancov vystupujúcich zo zamestnania v rámci sektora a kraja za sledované obdobie. Na druhom mieste za nimi sa nachádzali zamestnanci s vyššími úrovňami EKR v Nitrianskom kraji (63,5 %). Na druhej strane v Žilinskom kraji predstavovali títo zamestnanci len približne 54,1 %  vystupujúcich zo zamestnania v rámci sektora a kraja.

V evidencii UoZ úradov práce, sociálnych vecí a rodiny bolo k 31. 1. 2020 v celej SR evidovaných celkovo 15 525 UoZ, ktorí bezprostredne pred zaradením do evidencie vykonávali zamestnanie v sektore verejné služby a správa. Najvyšší podiel UoZ v tomto sektore z hľadiska ich predchádzajúceho zamestnania bol v hlavnej triede 9 Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci, pričom tento podiel predstavoval približne 70,7 % z celkového počtu UoZ relevantných pre sektor. Na druhom mieste sa nachádzali UoZ s predchádzajúcim pracovným uplatnením v rámci hlavnej triedy 5 Pracovníci v službách a obchode, pričom ich podiel na celkovom počte UoZ s predchádzajúcim vykonávaným zamestnaním v tomto sektore bol približne 8,1 %. Tretie miesto patrilo UoZ z hlavnej triedy 4 Administratívni pracovníci, a to s 7,1 %-ným podielom. Na druhej strane UoZ, ktorí v rámci sektora verejné služby a správa pracovali v hlavnej triede 6 Kvalifikovaní pracovníci v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve, predstavovali podiel len 0,3 % z celkového počtu sektorovo relevantných UoZ. Nízky bol aj podiel UoZ, ktorí pracovali v hlavnej triede 8 Operátori a montéri strojov a zariadení, a to približne 0,5 %.

V sektorovej štruktúre UoZ sa z hľadiska členenia podľa hlavných tried klasifikácie zamestnaní SK ISCO-08 vyskytujú viaceré regionálne špecifiká, ktoré možno identifikovať z nižšie uvedenej mapy.

Regionálna distribúcia uchádzačov o zamestnanie z hľadiska zamestnania vykonávaného bezprostredne pred zaradením do evidencie za sektor verejné služby a správa v členení podľa hlavných tried SK ISCO-08 k 31. 1. 2019