Charakteristika vývoja v oblasti pracovných úrazov a distribúcie voľných pracovných miest v sektorovej štruktúre NSP/SRI

Sektor z hľadiska Štatistickej klasifikácie ekonomických činností SK NACE Rev. 2 zabezpečuje tie ekonomické činnosti, ktoré sú klasifikované v rámci nasledovných divízií predmetnej klasifikácie: 80 Bezpečnostné a pátracie služby, 95 Oprava počítačov, osobných potrieb a potrieb pre domácnosti, 96 Ostatné osobné služby, 97 Činnosti domácností ako zamestnávateľov domáceho personálu.

Keďže pracovným úrazom v zmysle § 195 ods. 2 Zákonníka práce je poškodenie zdravia, ktoré bolo spôsobené zamestnancovi pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, sektorové charakteristiky NSP/SRI neobsahujú úrazy fyzických osôb – podnikateľov (t. j. samostatne zárobkovo činných osôb, samostatne hospodáriacich roľníkov, slobodných povolaní).

V sektore remeslá a osobné služby bolo za ostatných päť rokov s aktuálne dostupnými údajmi o pracovných úrazoch, t. j. za roky 2014 až 2018, zaznamenaných 391 RPÚ, ktoré sa podieľali 0,8 % na celkovej početnosti RPÚ za sledované obdobie. Ako je evidentné z nižšie uvedeného grafu, počas sledovaného obdobia došlo k nárastu počtu RPÚ v sektore, a to približne o 30,3 %. Výskyt RPÚ v tomto sektore bol v roku 2014 pod úrovňou mediánu všetkých sektorov NSP/SRI, ale po roku 2015 sa dostal nad jej úroveň.

Počet RPÚ v sektore remeslá a osobné služby a medián RPÚ za všetky sektory NSP/SRI za roky 2014 až 2018

Na nasledujúcom grafe je zobrazená štruktúra RPÚ v sektore v členení podľa veľkosti zamestnávateľa za sledované časové obdobie. Z grafu vyplýva, že v ostatnom sledovanom roku 2018 bolo najviac RPÚ u zamestnávateľov s 50 až 249 zamestnancami. Významný a rastúci počet RPÚ je možné sledovať v prípade zamestnávateľov s 1 až 9 zamestnancami.

Počet RPÚ podľa veľkosti zamestnávateľa (počtu zamestnancov) v sektore remeslá a osobné služby za roky 2014 až 2018

Najviac RPÚ v sektore, a to s podielom 21,7 %, bolo zaznamenaných na pracovisku malé a veľké obchodné plochy (vrátane pouličného predaja). Významný podiel na RPÚ mali taktiež pracoviská: továrenské (priemyselné) miesto – bližšie neurčené, a to s podielom 13,0 %, či výrobná plocha, továreň, dielňa, a to s podielom 11,8 %.

Ako je možné identifikovať na základe nasledujúcej tabuľky, najviac RPÚ za dané časové obdobie bolo v zamestnaniach pracovníci verejnej ochrany a bezpečnostných služieb, a to s podielom 36,8 %, či pracovníci v osobných službách, s podielom 24,6 %.

Zamestnania s najvyššou početnosťou RPÚ v sektore remeslá a osobné služby za roky 2014 až 2018

Nedostatky osobných predpokladov na riadny pracovný výkon (napr. chýbajúce telesné predpoklady, zmyslové nedostatky, nepriaznivé osobné vlastnosti a okamžité psychofyziologické stavy) boli najčastejšou príčinou RPÚ v sektore, a to s podielom 66,2 % na celkovom počte RPÚ v sektore. Významnou príčinou, a to s podielom 19,2 %, bolo taktiež ohrozenie inými osobami, napr. odvedenie pozornosti pri práci, žarty, hádky, iné nesprávne a nebezpečné konanie.

V sektore remeslá a osobné služby bol jeden z najnižších počtov pracovných úrazov s ŤUZ v sledovanom období rokov 2014 až 2018. Ich počet bol 10, t. j. približne 1,7 % na celkovom počte pracovných úrazov s ŤUZ v SR. Až 60,0 % pracovných úrazov s ŤUZ bolo v zamestnaní: pracovníci verejnej ochrany a bezpečnostných služieb.

Sektor remeslá a osobné služby patrí taktiež medzi sektory s najnižším počtom SPÚ, keďže za roky 2014 až 2018 boli v danom sektore zaznamenané len tri SPÚ, v roku 2015 dva SPÚ a v roku 2018 jeden SPÚ. Podiel SPÚ v sektore remeslá a osobné služby bol 1,4 % na celkovej SPÚ v SR za sledované obdobie. Jeden SPÚ sa vyskytol na pracovisku: dopravné prostriedky – pozemné alebo koľajové (všetky druhy: vlak, autobus, automobil, atď.) bez ohľadu na vlastníctvo. V dvoch prípadoch nebolo pracovisko zamestnanca so SPÚ identifikované. Zamestnanci, u ktorých bol SPÚ boli: pracovníci verejnej ochrany a bezpečnostných služieb, riadiaci pracovníci (manažéri) vo výrobe a v špecializovaných službách, ako aj vodiči a obsluha pojazdných strojných zariadení. Medzi príčinami SPÚ bolo: ohrozenie inými osobami, napr. odvedenie pozornosti pri práci, žarty, hádky, iné nesprávne a nebezpečné konanie a taktiež používanie nebezpečných postupov alebo spôsobov práce vrátane konania bez oprávnenia, proti príkazu, zákazu a pokynom, zotrvávanie v ohrozenom priestore.

Inovácie v sektore predstavujú okrem znižovania počtu pracovných úrazov taktiež významný činiteľ riešenia aktuálnej výzvy v oblasti inzerovaných voľných pracovných miest, s ktorých obsadzovaním sú spojené ťažkosti zamestnávateľských subjektov.

Regionálna distribúcia počtu inzerovaných voľných pracovných miest (VPM) v sektore remeslá a osobné služby podľa úrovne Európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (EKR) k 30. 9. 2019

V sektore remeslá a osobné služby bol v prípade VPM s nižšími úrovňami EKR identifikovaný ich najvyšší počet v Bratislavskom kraji, kde dosiahol približne 390. V Trnavskom kraji bolo na tejto úrovni EKR evidovaných približne 90 VPM. Naopak, najmenej VPM s vyžadovanými nižšími úrovňami EKR bolo v Trenčianskom kraji nasledovanom Košickým krajom, v ktorých bol počet VPM s nižšími úrovňami EKR približne 20, respektíve približne 50. V Bratislavskom kraji nasledovanom Nitrianskym krajom podiel VPM s požadovanými nižšími úrovňami EKR dosiahol približne 95 %. Na druhej strane v Trenčianskom kraji bol podiel VPM s nižšími úrovňami EKR len 80 % a druhá najnižšia hodnota po Trenčianskom kraji bola u VPM s nižšími úrovňami EKR dosiahnutá v Prešovskom kraji, a to približne 89 %.

Pri rozbore voľných pracovných miest so strednými úrovňami EKR bol identifikovaný ich najvyšší počet v Bratislavskom kraji, a to deväť. V Prešovskom kraji bolo na tejto vzdelanostnej úrovni EKR evidovaných približne osem voľných pracovných miest. Naopak, najmenej VPM so strednými úrovňami EKR bolo evidovaných v Žilinskom kraji nasledovanom Nitrianskym krajom, v ktorých dosiahol počet VPM so strednými úrovňami EKR minimálne hodnoty. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel VPM so strednými úrovňami EKR v Trenčianskom kraji, a to približne 17 % z celkového počtu VPM v rámci sektora a kraja. Trenčiansky kraj bol nasledovaný Prešovským krajom, kde podiel VPM so strednými úrovňami EKR dosiahol 10 %. Na druhej strane, v Bratislavskom kraji a v Žilinskom kraji bol podiel VPM so strednými úrovňami EKR len minimálny.

Pri rozbore regionálnej distribúcie VPM z hľadiska úrovne EKR  bol identifikovaný najvyšší počet VPM s vyššími úrovňami EKR v Bratislavskom kraji, a to približne desať. V Trnavskom kraji boli na tejto úrovni EKR štyri VPM. Naopak, najmenej VPM s vyššími úrovňami EKR bolo v Banskobystrickom kraji nasledovanom Trenčianskym krajom, v ktorých bol počet VPM minimálny. Z relatívneho hľadiska bol najvyšší podiel VPM s vyššími úrovňami EKR v Žilinskom kraji, na druhej strane v Banskobystrickom kraji a v Prešovskom kraji bol podiel VPM s vyššími úrovňami EKR len marginálny.

V sektore remeslá a osobné služby boli na základe inzerovaných voľných pracovných miest najpočetnejšie nasledovné zamestnania:

• Pracovník fyzickej ochrany majetku (strážnik),
• Masér (okrem maséra v zdravotníctve),
• Kaderník.